- fonologické znenie: /úľ/, v CZ /úl/
- odvodené výrazy: ulica, ulička, uličník, pouličný, ulita (novotvar od Presla)

- zdedené slovo, v PSl: *auli "bútľavina, včelie hniezdo"
- tento význam je zrejme starou, ešte baltosl. inováciou; med sa pôvodne čerpal od divých včiel, Ibn Fadlan však už spomína umelé, včelárske úle postavené z dreva (ulishaj, viď tu) vo svojom opise Slovanov v 10.storočí
- z rovnakého koreňa vychádza aj výraz ulica (<- PSl *aul-ikāˀ); tento vychádza z ešte staršieho významu koreňa, šlo o niečo ako "prechod", podobne ako pri výraze cesta znamenal "zem vyprázdnenú, vyčistenú od prekážok"

- kognáty: RCS оулии "úľ", BG улей "dutá rúrka, otvor", PL ul, RU улей, čak. ũlj "úľ", SL ûlj "bútľavina, úľ", OCz úlí
- (PSl *aul-ikāˀ ->) CZ ulice, BG/RU улица, PL ulica, SC ȕlica
- (PIE *h₂eul-is ->) LI aulỹs, LOT aũlis "úľ", OPr aulis "holeň"; (*h₂eul-os ->) LI aulãs "horná časť čižmy", LAT alvus "brucho, úľ, kýl lode" (-> SAE/SK alveola), CGr aulos (αὐλός) "rúrka", chet. auli- "dutý orgán v krku"

- približný vývoj: PIE *h₂eul-is "rúrka, bútľavina"; uml.laryn.,PSl-konc. -> PSl *auli "bútľavina, včelie hniezdo, úľ"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *úlь (AP b); Havl.z. -> úľ

keywords: úľ, i-osnova, podst.meno; ulica, á-osnova

zdroje: Beekes (170), Derksen (508), Rejzek (728), de Vaan (36)

- fonologické znenie: /čar/, /čari/ v CZ /čáry/
- odvodené výrazy: čarovať, čarovný, čarodejník;čiara, vyčiarknuť, čiarkovaný

- zdedené slovo, v PSl: *čērū "čary"
- Rejzek spomína, že význam slova čiara "línia" je okrem CZ/SK len v luž.srb., význam OCz čára bol "hraničná línia"; v jSl výraz čara označuje "čary"
- výraz čarodej(ník) bol tiež už v PSl (*čēra-dēˀj-u), keďže ho máme aj v OCS чародѣи, BG/RU чародей, PL czarodziej, SC čaròdjej, SL čarodèj
- rovnako pomnožný výraz pre "čary" je aj LI keraĩ, slovo nadobudlo tento význam asi ešte v BSl období

- kognáty: BG чар, PL pl. czary, czarować, RU чары, SC čara "čary", čárati "čarovať", SL čára "čary", UA чарувати
- (PIE *kʷēr-os ->) LI pl. keraĩ "čary"; (PIE *kʷer- ->) LI kere̋ti "čarovať", kùrti "stavať", sans. kṛṇóti (कृणोति) "robiť", OPer kunautiy "robí", wel. peri "spôsobiť", chet. kuerzi, luv. kuwarti "strihať"

- približný vývoj: PIE *kʷēr-os "nákres, plán (?)"; delab.,I.pal.,PSl-konc. -> PSl *čēru, pl. *čērū; uml.pal.,uml.skr. -> CSl *čary (AP c?); Havl.z. -> čary

keywords: čary, o-osnova, podst.meno; čiara, á-osnova, podst.meno

zdroje: Derksen (78), LIV (391), Matasović (178), Rejzek (110)

- fonologické znenie: /ňexať/, CZ /nexat/
- odvodené výrazy: ponechať, prenechať, vynechať, zanechať; nedok. nechávať; čast. nech

- zdedené slovo, utvorené z PSl *xajāˀtēi "usilovať sa"; v jSl jazykoch je koreň dochovaný aj bez predpony záporu ne-

- podľa Rejzka koreň ďalej súvisí s CGr askeō (ἀσκέω) "usilovať sa", OIrl scíth "unavený", toch.B skai- "snažiť sa", vychádzajúc z PIE koreňa *skēi-
- Kroonen spája kelt. *skīto- (-> OIrl scíth, wel. escud "rýchly") s ARM cʿaw "bolesť" a predovšetkým s ger. *skaþjan "škodiť", doloženom v OHG scado (-> CZ/SK škoda), DE Schade, GOT skaþjan "škoda"; východiskom pre tieto korene je PIE *skeh₁th- "škodiť"
- ďalšie súvislosti sú teda sporné


- kognáty: BG хая "starať sa", PL niechać "nechať, dovoliť", SC hȁjati, 1.os. hȁjēm, SL hájati "starať sa", nêhati "prestať", RU нехай "nech, nechaj", UA нехати "zanechať"
- (PIE *skēi- ->) CGr askeō (ἀσκέω) "usilovať sa", askēsis (ἄσκησις) "snaha" (-> SAE/SK askéza), myk.GR a(s)keritija "robotníci", toch.B skai- "snažiť sa"

- približný vývoj: PIE (?) *skōi(h)-eh₂- "usilovať sa", laryn.,RUKI,uml./a/,prav.ot.,neg.,inf.konc. -> PSl *ne-xā(ˀ)jā-tēi "neusilovať sa"; monoph.,uml.skr. -> CSl *nexájati (AP a), 1.os. *nexájǫ; kontr.,tilg.,druh.konc. -> nechať, 1.os. nechám

keywords: nechať, dok., sloveso; askéza, škoda

zdroje: Beekes (150), Kroonen (441), LIV (551) Matasović (342), Rejzek (424), Vasmer (III 70)

- /prísni/, CZ /přísní/
- zdedené slovo: PIE *prei-sk-nos "predošlý"; prav.ot.,nom.konc. -> PSl *preisn-u "stály, skutočný"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr.,urč.konc. -> CSl *prísnъ-jь (AP b); kontr.,rytm.z. -> prísny (v CZ bez rytm.z.,res./rʼ/ -> přísný)

- OCS приснъ "stály, rodný", присно "stále", присность "večnosť", BG присно "naveky", RU присный "skutočný, večný"; OCz přísný "tvrdý", přiesně "tvrdo, správne, stroho"
- LAT prīscus "dávny", prīstinus "dávny, predošlý"
- prísnosť, sprísnieť; kogn. pre-, pri (viď tu)

- rekonštrukcia vychádza z Vasmera, ktorý okrem tohto spomína pokusy odvodiť výraz z *pri-jьstъnъ (vychádzajúc z byť, viď tu) alebo *prī-st- (zo stáť, viď tu); medzi kognátmi však CZ/SK výrazy nespomína

- významový posun z "večný" na "tvrdý, strohý" je doložený len v CZ/SK
- Olander tiež podľa dát z CS/BG/RU rekonštruuje odlišný tón v *prísnъ (AP a)

- LAT prīscus vychádza z prior "predošlý, predstojaci", cez čo súvisí tiež s výrazmi ako prīmus "prvý", prīmātus "prevaha" (-> SAE/SK primát) či prīncipium "počiatok" (-> SAE/SK princíp); podobne ako pri SK prísny, aj tu ide o príd.meno odvodené z PIE predložky prei "pred, pri"

keywords: prísny, príd.meno; primát, princíp
zdroje: Beekes, Cejtlin, Olander, Rejzek, de Vaan, Vasmer

- /puk/
- zdedené slovo: PIE *ponhk-os "puk, výrastok"; uml.laryn.,PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *panˀk-u; Meil.z.,nas.,uml.skr. -> CSl *pǫkъ (AP c); Havl.z.,denas. -> puk
b) duratív *pn̥hk-eh₁- "vyrastať, pučať"; laryn.,PBS-son.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *punˀčē-tēi; uml.pal.,monoph.,nas.,uml.skr. -> CSl *pǫ́čati (AP a); tilg.,denas.,druh.konc. -> pučať

- OCS пѫчина "šíre more, priepasť", PL pęk "kopa", pękać "praskať", RU пук "kopa", пучина "priepasť", пучить "opuchnúť", SC pȕći "splasnúť", 1.os. pȕknēm
- LAT pānus "výrastok"
- rozpuk, rozpučiť, púčik, púčiť, puknúť, vypuklý, puklina, prepuknúť, puklica; (CSl *pǫ-xъ? viď tu ->) puch, opuchnúť

- SK puk vo význame "hokejový kotúč" je z EN puck, čo je odvodené z poke "strkať" a súvisí ďalej s DE pochen, NL beuken (<- PGer *puk)

keywords: puk, o-osnova, podst.meno; pučať, nedok., sloveso
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Harper, Kroonen, Rejzek, de Vaan

- /smjeť/, CZ /smít/
- zloženina: (post-)PIE *h₁su- "dobre" + *meh₁- "zmerať"; laryn.,inf.konc. -> PSl *sumēˀ-tēi "dobre uvážiť, odvážiť sa", 1.os. *sumēˀ-jum; monoph.,uml.skr.,nas. -> CSl *sъméti (AP a), 1.os. *sъméjǫ, 1.os.pl. *sъméjemь; Havl.z.,kontr.,dipht. -> smieť, 1.os. smiem
b) PIE čin.príč. *h₁sumeh₁-los "dobre uvážený"; laryn.,nom.konc. -> PSl *sumēˀl-u "odvážny"; urč.konc.,uml.skr. -> CSl *sъmélъ-jь (AP a); tilg.,Havl.z.,kontr. -> smelý (v CZ uml./ě/ -> smělý)

- OCS съмѣти "odvážiť sa, môcť", 1.os. съмѣıѫ, RCS съмѣлъ "smelý", BG смея, PL śmieć, śmiały, RU сметь, 1.os. смею, смелый, SC smjȅti
- osmeliť sa, smelosť; kogn. miera (viď tu), miesto (tu)

- mimo slov. jazykov nie je podobná konštrukcia doložená; niekedy sa to porovnáva s CGr mōmai (μῶμαι) resp. mōtai (μῶται) "snažiť sa, túžiť", ako aj s Ger výrazmi ako DE Mut "odvaha", EN mood "nálada", ONor moðr "hnev" či GOT moþs "odvaha, hnev" (<- PGer *mōda), tieto výrazy však formálne nesedia s koreňom *meh₁-
- Rejzek spomína argument, že prípona *h₁su- sa k nedokonavým slovesám nezvykla pridávať, no význam mohol byť pôvodne odlišný; v BG je trebárs doložený aj v dokonavých konštrukciách (napr. несмея да улезне "neodvážil sa vojsť", tu)

keywords: smieť, dl.akut, nedok., sloveso; smelý, príd.meno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Harper, Holzer, Olander, Rejzek, Vasmer (III 687), wiktionary

- /smjať/, CZ /smát/
- zdedené slovo: PIE iteratív *smi(h)-eh₂- "smiať sa"; uml.laryn.,inf.konc. -> PSl *smīˀāˀ-tēi (sēn); monoph.,Meil.z.,uml.skr.,nas. -> CSl *smijati sę (AP c); kontr.,denas.,dipht. -> smiať sa

- OCS смиıати сѧ "smiať sa", 1.os. смѣıѫ сѧ, смѣхъ "smiech", BG смея се, PL śmiać się, RU смеяться, 1.os. смеюсь, SC smìjati se, 1.os. smìjēm se
- LOT smiêt "smiať sa", smîdînât "rozosmiať", smaida "úsmev"; sans. smayate (स्मयते) "smiať sa, červenať sa", LAT cōmis "milý" (<- *kom-smis dosl. "spolu sa smejúci"), arch.GR meidiā (μειδιᾷ) "úsmev", filomeidēs (φιλομειδής) "s milým úsmevom (epitet Afrodity)", toch.B smiyäṃ "usmieva sa"; (*smei-ros ->) LAT mīrus "úžasný", mīrāculum "zázrak", admīrāri "obdivovať", OEn smāeran "provokovať"
- posmievať sa, rozosmiať, vysmiať, zasmiať sa, úsmev, usmievať sa; smiech, smiešny, posmešok, výsmech, zosmiešniť

- laryngála v koreni je podľa Derksena PBS inovácia, podľa Beekesa (2010: 920) šlo o dva varianty koreňa (*smeih₁- a *smeid-, čo je napr. v LOT smaida); nebola však vo východisku výrazu smiech, vzhľadom na dĺžku v koreni a tiež tóny v čak. smîh, gen. smīhȁ (<- PSl *smaixu)
- *x v PSl *smaixu (<- PIE abl.o-st. *smoi-) bude zrejme nejaká dobová prípona (podobne ako v slove čuch, viď tu)
- EN smile "úsmev" (-> SAE/SK smajlík) je zrejme tiež kognátom (PIE čin.príč. *smi-los "rozosmiaty" -> PGer *smila- ?), no do EN sa to dostalo zo sev.Ger jazykov (SV smila "úsmev")

keywords: smiať sa, nedok., PIE slov.korene, sloveso
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Harper, Holzer, LIV (568), Rejzek, de Vaan

- /zajtra/, CZ /zítra/
- zdedené slovo: PIE *h₂eus- "brieždiť, rozpáliť sa", trp.príč. *h₂eus-tos, abstr. *h₂eus-t-rom "brieždenie"; uml.laryn.,PBS-konc.,nom.konc. -> PSl *au(s)tr-a "brieždenie", adv. *zāˀ-autrāˀ "ráno, zrána, zajtra"; liq.prot.,uml.pal.,uml.skr. -> CSl *zájьtra (AP a?); Havl.z.,tilg. -> zajtra (v CZ kontr. pred Havl.z.,2.uml.CZ -> zítra)

- OCS оутро "ráno, brieždenie", BG утро "ráno", PL jutro "ráno, zajtra", RU утро "ráno", завтра "zajtra", SC jȕtro, SL jútro "ráno", zâjtro "zajtra"; Bern. Gutro "ráno"
- LI aušrà, LOT àustra "ráno"; sans. usra- (उस्र) "brieždenie", LAT auster "južný vietor", CGr aurion (αὔριον) "ráno", (PGer *austera ->) DE Ost "východ", OEn Ēastre "bohyňa jari", EN Easter "Veľká noc", east "východ", ONor austr "(na) východ"; (*h₂eus- ->) LAT haurīre "čerpať", CGr auō (αὔω) "rozložiť oheň", ONor ausa "čerpať"
- zajtrajší, zajtrajšok, CZ jitro, jitřenka

- *s sa v PSl *autrāˀ "ráno" podľa Derksena stratilo kvôli disimilácii so sibilantom v predložke; z predložky bol prevzatý asi aj akút, doložený tiež v SC jȕtro a BG/RU утро; východiskom je teda zrejme PSl zloženina *zāˀ-autrāˀ

keywords: zajtra, príslovka
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV (275), Rejzek, de Vaan

- /ľúto/, CZ /líto/
- zdedené slovo: PIE *leu-tos "zašpinený, poškvrnený, zlý"; nom.konc. -> PSl *leut-u "krutý"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr.,urč.konc. -> CSl *ľútь-jь (AP b); kontr.,rytm.z. -> ľúty (v CZ bez rytm.z., 2.uml.CZ -> lítý)

- OCS лютъ "krutý, hrozný", BG лют "štipľavý, PL luty "divoký, zúrivý", RU лютый "zúrivý, krutý", SC ljût "horký, štipľavý, zúrivý"; polab. Lutici
- (PIE *leu- ->) LI liutýnas "jama na ťažbu hliny", LAT lutum "hlina, špina", lustrum "špinavé miesto", lustrārī "navštevovať bordely" (-> SAE/SK lustrácia), polluō "zašpiniť", CGr lyma (λῦμα) "špina, skazenosť", lythros (λύθρος) "zrazená krv", OIrl loth "špina", AL lum "sliz, blato", ill. Ludrum "mesto v Dalmácii"

- zrejme s tým súvisia aj SK výrazy ľutovať, ľútosť, čo bude zSl inovácia (CZ litovat, PL lutować "smútiť" ale RU лютовать "zúriť"); asi to vychádza z frázy typu *to jestь ľúto "to je kruté", ktorá sa potom upravila do dat. konštrukcie "je mi ľúto", podobne ako v DE es tut mir Leid dosl. "to mi robí žiaľ"
- Rejzek spomína tiež možný súvis s CGr lyō (λύω) "odrezávať", čo súvisí tiež s LAT luō "zaplatiť" či solvō "uvoľniť" (-> SAE/SK solventný), sans. lunāti (लुनाति) "odrezať, zničiť", LI liáuti "zastaviť", toch. A lawas "poslať" a GOT fraliusan "stratiť"; východiskom týchto slov však bol koreň *leuh- (LIV 417), teda s laryngálou, ktorá s dĺžkou v SK ľúty nesedí
- Derksen východisko rekonštruuje ako *leut-o-, čo porovnáva s CGr lyssa (λύσσα) "hnev, besnota"; tento výraz sa spája s *leuk- "svietiť" (napr. sans. ruč-/रुच् "svetlo, krása") alebo s výrazmi pre "vlka" vychádzajúcimi z *ulkʷ- (viď tu), tu by však hypotetické PSl *leuktu viedlo k inému zneniu

keywords: ľúty, príd.meno; ľutovať, solventný
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV (414), Rejzek, de Vaan

- /vi/
- zdedené slovo: PIE *iuh "vy"; uml.laryn. -> PSl *jūˀ; delab.,uml.skr. -> CSl *(v)y; -> vy
b) PIE obl. *wōs-om "nás"; PBS-uml. -> PSl akuz. *wās-u; Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *vásъ; Havl.z. -> vás

- OCS въı, BG вие, PL wy, RU вы, SC/SL vî
- (*iuh ->) LI/LOT jũs, OPr ioūs "vy"; sans. yūyam (यूयम्), Avest. yūžəm, AL ju, toch.A yas "vy", B yes; (PGer *juz ->) DE ihr, EN you, ONor ér, GOT jūs "vy"
(*wos ->) sans. gen.,dat. a akuz.pl. vaḥ (वः), Avest. vō "vás", LAT nom.pl. vōs "vy"

	PIE	sans.	LAT	CGr	GOT	chet.	LI	PSl	OCS	SK
nom.	*iuh(-om)	yūyam (यूयम्)	vōs	hȳmeis (ῡ̔μεῖς)	jūs	sumēs	jũs	*jūˀ	въı	vy
gen.	*wos	vaḥ (वः)/ yuṣmākam (युष्माकम्)	vestrī	hȳmōn (ῡ̔μῶν)	izwara	sumēl	jū́sų	*wās-u	васъ	vás
dat.	*us-mei	vaḥ (वः)/ yuṣmabhyam (युष्मभ्यम्)	vōbīs	hȳmin (ῡ̔μῖν)	izwis	sumās	jùms	*wā(s)-mu	вамъ	vám
akuz.	*us-me	vaḥ (वः)/ yuṣmān (युष्मान्)	vōs	hȳmas (ῡ̔μᾶς)	izwis	sumās	jùs	*wās-u	въı	vás
lok.	*us-mi	yuṣme (युष्मे)	-	-	-	sumās	jumysè	*wās-u	васъ	vás
abl.	*us-med	yuṣmat (युष्मत्)	vōbīs	-	-	sumētaz	-	-	-	-
inst.	*us-moi	yuṣmābhiḥ (युष्माभिः)	-	-	-	-	jumìs	*wā(s)-mi	вами	vami

- /v/ bolo prevzaté asi z obl.kmeňa niekedy po PSl
- PIE rekonštrukcie podľa Beekesa
- sing. ty viď tu; pre ďalšie súvislosti viď tu

keywords: vy, zámeno
zdroje: Cejtlin, Derksen, Kroonen, Lauffenburger, LIV, Lunt, wiktionary

- /mi/
- zdedené slovo: post-PIE *mes "my" (<- PIE obl. *n̥s-me "nás"), analog. -> *m-uh "my"; laryn. -> PSl *mūˀ; delab.,uml.skr. -> my
b) post-PIE obl. *nōs-om "nás"; PBS-uml. -> PSl akuz. *nās-u; Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *násъ; Havl.z. -> nás

- OCS мъı, BG ние, PL my, RU мы, SC/SL mî
- (*me-s ->) LI/LOT mẽs, OPr mes "my"; ARM menkʿ (մենք) "my"
(*n̥s- ->) sans. akuz. asmān (अस्मान्), Avest. ahma "nás", LAT nom. nōs, CGr hēmeis (ἡμεῖς), OIrl sní "my", náthar "náš", AL në, toch.A nās "my"

	PIE	sans.	LAT	CGr	GOT	chet.	LI	PSl	OCS	SK
nom.	*wei-(om)/ *(n̥s)me-s	vayam (वयम्)	nōs	hēmeis (ἡμεῖς)	weis	wēs	mẽs	*mūˀ	мъı	my
gen.	*nos	asmākam (अस्माकम्)	nostrī	hēmōn (ἡμῶν)	unsara	anzēl	mū́sų	*nās-u	насъ	nás
dat.	*n̥s-mei	asmabhyam (अस्मभ्यम्)	nōbīs	hēmin (ἡμῖν)	unsis	anzās	mùms	*nā(s)-mu	намъ	nám
akuz.	*n̥s-me	asmān (अस्मान्)	nōs	hēmos (ἡμᾶς)	uns	anzās	mùs	*nās-u	нъı	nás
lok.	*n̥s-mi	asmāsu (अस्मासु)	-	-	-	anzās	mumysè	*nās-u	насъ	nás
abl.	*n̥s-med	asmat (अस्मत्)	nōbīs	-	-	anzētaz	-	-	-	-
inst.	*n̥s-moi	asmābhiḥ (अस्माभिः)	-	-	-	-	mumìs	*nā(s)-mei	нами	nami

- vývin v PBS vychádzal najskôr z akuzatívu *n̥s-me z ktorého koncovky vznikol najprv nový nom. tvar *me-s (zachovaný okrem balt. ešte v ARM); tento sa neskôr (len v slov.) upravil analogicky podľa koncoviek 2.osoby (pred-PSl *tuh "ty", *iuh "vy" -> *m-uh "my")
- keďže podobný vývoj máme tiež v ARM, koreň *mes bol asi nárečovým javom v ranom post-PIE období; aj v balt.jazykoch, kde koreň *mes vytlačil reflexy *n̥s- úplne, sa rozdiely oproti slov.vývoju ukazujú o dosť skôr než na iných zámenách
- koreň *nōs, prízvukovaný oproti pôvodnému PIE gen. *nos, sa začal asi používať pre akuz. vtedy, keď nom.pl. *wei- bol koreňom *n̥s-me vytlačený
- v CSl pokračovali analógie ďalej; vytvorila sa podľa nej paradigma duálu (okrem nom. *vě; z inst.d. *nama je tiež CZ inst.pl. náma); v jSl bola koncovka CSl nom. *my prevzatá do akuz.pl. (OCS нъı), podľa čoho zas naopak bol vytvorený BG nom.pl. ние "my"
- zrejme pôvodný nom.koreň *wei ostal v sans., chet. a Ger; v iných jazykoch (LAT, CGr, AL, Cel, toch.) v nominatíve prevládol pôvodný obl.koreň *n̥s-; napokon nPer mā (ما) "my" vychádza asi zo zámena 1.os. (viď tu)

keywords: my, zámeno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Lauffenburger, Lunt, Martirosyan, Rejzek, de Vaan, Vasmer, wiktionary

- /ti/
- zdedené slovo: PIE nom. *tuh "ty"; uml.laryn. -> PSl *tūˀ; delab.,uml.skr. -> CSl *ty; -> ty
b) PIE obl. *tebʰio "tebe"; druh.lok. *tebʰi-oi; deasp.,PBS-uml. -> PSl dat./lok. *tebai; monoph.,uml.skr. -> CSl *tebě; uml./ě/ -> tebe

- OCS тъı, BG ти, PL ty, RU ты, SC/SL tî
- LI tù, LOT tu, OPr tou "ty"; sans. tvam (त्वम्), Avest. tuuəm, OPer tuvam, nPer tu (تو‎), ARM du (դու), LAT tū, CGr sy (σῠ́), IRL tú, wel. ti, chet. zik (obl.koreň tu-), toch.A tu, B twe "ty"; (PGer *þū ->) DE du, EN thou, ONor þú, GOT þu "ty"

	PIE	sans.	LAT	CGr	GOT	chet.	LI	PSl	OCS	SK
nom.	*tuh(-om)	tvam (त्वम्)	tū	sy (σῠ́)	þu	zik	tù	*tūˀ	тъı	ty
gen.	*tewe	tava (तव)	tuī	sou (σοῦ)	þeina	tuēl	tavę̃s	*teb-e(n)	тебе	teba
dat.	*tebʰio	tubhyam (तुभ्य)	tibi	soi (σοί)	þus	tuk	táu	*t(e)b-ai/*tei	тебѣ	tebe/ti
akuz.	*twe	tvām (त्वाम्)	tē	se (σέ)	þuk	tuk	tavè	*teb-e(n)/*ten	тѧ	teba/ťa
lok.	*toi	tve (त्वे)	-	-	-	tuk	tavyjè	*t(e)b-ai	тебѣ	tebe
abl.	*twed	tvat (त्वत्)	tē	-	-	tuētaz	-	-	-	-
inst.	*toi	tvayā (त्वया)	-	-	-	-	tavimì	*t(e)b-ai-am	тобоıѫ	tebou

- podľa vzoru zámena 2.os.sing. sa vyvíjalo tiež IE zvratné zámeno; okrem balt. a slov. jazykov je paradigma zachovaná tiež v LAT a CGr, v iných čiastočne, napr. sans. svayam (स्वयम्) "osobne" (viď tiež tu)
- v paradigme 2.os. a pri zvratnom zámene následne prebehli podobné generalizácie ako pri 1.os. (viď tu), ako obl.koreň sa však v slov. jazykoch generalizoval datív *tebʰi-, v balt. asi genitív *tewe
- pl. vy viď tu
- PIE rekonštrukcie podľa Beekesa

keywords: ty, zámeno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Lauffenburger, de Vaan, wiktionary

- /ja/, CZ /já/
- zdedené slovo: PIE nom. *h₁oǵ-om "ja"; laryn.,satem.,Wint.z.,PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *āˀz-u; liq.prot.,uml.pal.,uml.skr. -> CSl *jázъ (-> OCz jáz); tilg. -> ja (v CZ bez tilg. -> já)
b) PIE obl. *h₁men "mňa"; druh.lok. -> *h₁mn̥-oi; laryn.,PBS-uml. -> PSl dat./lok. *m(i)nai; monoph.,uml.skr. -> CSl *m(ь)ně; uml./ě/ -> mne

- OCS азъ, BG аз, PL ja, RU/UA я, ORu ıазъ, SC jâ, SL jàz
- (*h₁eǵ- ->) LI àš, OLi eš, LOT es, OPr as "ja"; sans. aham (अहम्), Avest. azəm, OPer adam, ARM es, LAT egō (-> SAE/SK ego, egoizmus, egománia atď.), CGr egōn (ἔγων), chet. uk, toch.A ñäs, B ñaś "ja"; (PGer *eka ->) DE ich, OHG ih, EN I, ONor ek, GOT ik "ja"
(*h₁m- ->) nPer man (من), ARM im (իմ), IRL mé, wel. mi "ja", AL dat./akuz. mua "mňa"

	PIE	sans.	LAT	CGr	GOT	chet.	LI	PSl	OCS	SK
nom.	*h₁eǵ-(h)om	aham (अहम्)	egō	egō (ἔγω)	ik	(amm)uk	àš	*āˀz-u	азъ	ja
gen.	*h₁me-ne	mama (मम)	meī	emou (ἐμοῦ)	meina	ammēl	manę̃s	*m(e)n-en	мене	mňa
dat.	*h₁me-ǵʰio	mahyam (मह्यम्)	mihi	emoi (ἐμοί)	mis	ammuk	mán	*m(i)n-ai/*mei	мьнѣ	mne/mi
akuz.	*h₁me(n?)	mām (माम्)	mē	eme (ἐμέ)	mik	ammuk	manè	*m(e)n-en/*men	мѧ	mňa/ma
lok.	*h₁mo-i	mayi (मयि)	-	-	-	ammuk	manyjè	*m(i)n-ai	мьнѣ	mne
abl.	*h₁me-d	mat (मत्)	mē	-	-	ammētaz	-	-	-	-
inst.	*h₁mo-i	mayā (मया)	-	-	-	-	manimì	*m(i)n-ai-am	мьноıѫ	mnou

- na zámenách sa veľmi skoro ukazujú prvé rozdiely medzi PIE nárečiami: v pred-PBS oblasti sa ostatné pády upravili podľa akuz./obl. *h₁men (Kloekhorst napr. rekonštruuje pre "jadrové" post-PIE nárečia obl.koreň *h₁mn-) alebo gen. *h₁mene, pôvodný datív bol následne vytlačený druhotným lok. *h₁mn̥-oi
- pôvodný tvar lokatívu sa odráža na krátkom tvare datívu SK mi (OCS ми; <- PSl *mei), má však iný ablaut (<- post-PIE *h₁mei)
- z pôvodného PIE *h₁men (alebo Kloekhorstovho *h₁mn-) vychádza krátky tvar akuzatívu SK ma (OCS мѧ, CZ mě; <- PSl *men); dlhý tvar mňa (RU меня, CZ mene) je z rozšíreného, druhotného tvaru *h₁m(e)n-en
- v CSl období sa tiež začal používať tiež dlhý tvar akuzatívu (asi *mьnę) pre genitív (podobne sa tiež vyvíjajú PL mnie a RU меня, snáď aj CZ mne); v OCS (a jSl vôbec) a UA naopak, gen. мене funguje aj ako dlhý akuzatív

- koreň *h₁me- má paralely aj mimo IE skupiny (napr. HU mi "my", gruz. me/მე "ja"), preto sa u nostratikov odvádza z PN koreňa *mi
- pre zámeno 2.os.sing. ty viď tu; pl. my tu
- PIE rekonštrukcie podľa Beekesa

keywords: ja, zámeno; ego
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Holzer, Lunt, de Vaan, wiktionary

- /žrep/, CZ /hřep/
- zdedené slovo: PIE *gerbʰ- "škrabať", teda "robiť zárezy, počítať", spodst. *gerbʰ-ios asi "zárez"; deasp.,I.pal.,nom.konc. -> PSl *žerbj-u "palička alebo čiarka na počítanie"; 2.liq.met.,uml.pal.,uml.skr.,jot. -> CSl *žrěbʼь (AP c); Havl.z.,uml./ě/ -> žreb (v CZ ďalej rot./rʼ/,clust. -> hřeb)

- OCS жрѣбии/жрѣбь "lós", BG жребие "klinec", RU жребий "lós, osud", SC ždrȉjeb, SL žrêb "klinec"; OCz hřěbí "klinec"
- LI ger̃bti "uctiť", OPr gērbt "hovoriť", gīrbin "číslo"; CGr graphō (γράφω) "škrabať, písať" (-> SAE/SK graf, grafika, grafológia), grammatikē technē (γραμματική τέχνη) dosl. "umenie písať" (-> SAE/SK gramatika); (PGer *kerban- ->) EN carve "vryť", OEn ceorfan "odrezať, zabiť", NL kerven "vryť"
- žrebovať, CZ hřebík

- pôvodne asi išlo o "zárezy", význam sa posunul na to, čím (resp. na čo) sa robia; v jSl a CZ sa význam posunul ďalej na "klinec", pre "pomôcku na robenie zárezov" sa používal v CSl výraz *písa(d)lo (viď tu)
- SK lós, losovať, je vypožičané z DE Los "údel, žreb" (kogn. OHG liozan "losovať", MHG liezen "čarovať", EN lot "údel, žreb", ONor hljóta "dostať, musieť", ďalej LI kliū́ti "pripevniť", LOT kļũt "uspieť"; <- PIE *kleuh-); podľa Bernoláka asi cez CZ, ako význam udáva ešte "náhoda, šťastie"

keywords: žreb, jo-osnova, podst.meno; graf, gramatika, lós
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV (187, 365), Olander, Rejzek

- /kaziť/
- zdedené slovo: (post-)PIE kauz. *kʷoǵ-eie- "zvýrazniť, ukázať"; satem.,Wint.z.,PBS-delab.,PBS-uml.,inf.konc. -> PSl *kāˀzei-tēi "sprzniť, prekliať"; Meil.z.,monoph.,uml.skr. -> CSl *kaziti (AP c); tilg.,druh.konc. -> kaziť
b) (post-)PIE iter. *kʷōǵ-eh₂- "ukazovať sa"; uml.laryn.,satem.,Wint.z.,PBS-delab.,inf.konc. -> PSl *kāˀzāˀ-tēi; Meil.z.,monoph.,uml.skr. -> CSl *kázati (AP c?); druh.konc. -> kázať

- OCS казити "kaziť, kastrovať", 1.os. кажѫ, казати "ukazovať, poučovať", 1.os. кажѫ, казнь "trest, príkaz", BG кажа "povedať", PL kazić "kaziť", kazać "kázať", RU казить, 1.os. кажу, казать "ukázať", 1.os. кажу, SC nakazíti "prekliať", kázati "povedať", 1.os. kâžēm
- (*kʷeḱ- ->) sans. kāśyate- (काश्यते) "žiariť, pozerať", čaṣṭe- (चष्टे), Avest. cašman- "pozrieť, ukázať sa", cašte "učiť sa", CGr tekmar (τέκμαρ) "znak"
- kaz, nákaza, nakaziť, pokaziť, prekaziť, prekážka, skaza, skaziť, kazisvet; kázanie, (CSl *káznь ->) kázeň, kazateľ, kazateľnica; dok. dokázať, poukázať, rozkázať, ukázať, druh.nedok. dokazovať, poukazovať, rozkazovať, ukazovať, zakazovať a pod.; dôkaz, poukaz, preukaz, rozkaz, úkaz, ukážka, výkaz, zákaz

- pôvod týchto výrazov je ťažké určiť: IE kognáty poukazujú skôr na koreň *kʷeḱ- než *kʷeǵ-, významové pole je veľmi široké, intonačne sa na CSl výrazoch vykazujú všetky tri varianty (AP a: *káznь, AP b: *kázati, AP c: *kaziti)
- LIV (383) východisko slov. výrazov odvádza z rozšírenia *kʷeḱ-ie-; SK kázať by potom formálne zodpovedalo najviac sans. kāśyate- (<- PIE *kʷōḱ-ie-eh₂-)
- vývoj by potom prebiehal asi nejak nasledovne: PIE lok. *kʷōḱ-ie-eh₂-teh₁i dosl. "byť v stave ukazovania sa", uml.laryn.,satem. -> PBS *kʷōśjāh-tēi, regr.assim.,delab. -> *kōźāh-tēi, PBS-uml.,prízvuk -> PSl *kāzāˀ-tēi, 1.os. kāzāˀ-jum, monoph.,Meil.z.,Dyb.z.,nas. -> CSl *káza-ti (AP b), 1.os. *káz(a)-jǫ, jot. -> *kázati, 1.os. *kážǫ, druh.konc. -> kázať, 1.os. kážem

keywords: kaziť, nedok., kolísanie velár, sloveso; kázať, dl.kles.; prekážka, ukázať, dôkaz, zákaz
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV, Olander, Rejzek, Vasmer

- /pleva/
- zdedené slovo: PIE abst. *pelh₁-w-eh₂ "to odhodené" alebo "to napĺňajúce"; uml.laryn. -> PSl *pelˀwāˀ "pleva"; 2.liq.met.,uml.skr. -> CSl *pléva (AP a); tilg. -> pleva

- OCS nom.pl. плѣвъı "plevy", BG плява, PL plewa, RU полова, SC pljȅva, SL pléva; Bern. Pľewa
- LI pẽlūs, LOT pęlus, OPr pelwo "plevy"; sans. palāva- (पलावाः), LAT palea "plevy", (*pelh₁- ->) CGr pallō (πάλλω) "vrhnúť", palton (παλτόν) "oštep"
- plevový, plevný; kogn. plný (viď tu)

keywords: pleva, á-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, LIV (469), Rejzek, de Vaan

- /vr̥x/
- zdedené slovo: PIE *urs-us "kopec, vyvýšenina" (<- *uers- "dvíhať"); RUKI,nom.konc. -> PSl *urx-u "vrchol"; liq.prot.,Dyb.z.,uml.skr.,taut.liq. -> CSl *vr̥xъ (AP b); Havl.z. -> vrch

- OCS врьхъ aj връхъ "vrch, vrchol, temeno", наврьхоу "hore", BG връх "vrchol", PL wierzch "vrch, horná strana", RU верх "vrch, horná strana", SC vr̂h "špic, vrchol"
- LI viršùs "vrch, víťazstvo, kryt", LOT vìrsus "vrch, horná strana"; sans. varṣman- (वर्ष्मन्) "vrchná časť, povrch", LAT verrūca "bradavica", OIrl ferr "lepší"; (*urs-nos "samčí, mužný", dosl. "zdvihnutý" ->) LI ver̃šis "mladý býk", sans. vṛṣan- (वृषन्) "mocný, samčí", vṛṣabha- (वृषभ) "býk, vôl, manžel", Avest. varəšna- "mužný", varšna- "baran", ARM aṙn (առն) "divý baran", LAT verrēs "kanec", CGr arsēn (ἄρσην) "mužský"
- vŕšok, vrchovina, vrchol, povrch, vyvŕšiť sa, zavŕšiť, zvršok, (*urs-nos ->) vrchný

- v OCS sú varianty врьхъ a връхъ takmer rovnako časté (19 ь vs. 18 ъ, pri врьхоу/връхоу 26 vs. 20)

keywords: vrch, u-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV (691), Martirosyan, Rejzek, de Vaan

- /modliť/
- zdedené slovo: PIE kauz. *moldʰ-eie- "oslavne hovoriť, oznamovať"; deasp.,inf.konc. -> PSl *modlei-tēi (sim) "prosiť"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *modliti sę (AP b); druh.konc. -> modliť sa

- OCS молити (сѧ) "prosiť, modliť sa", 1.os. молıѫ (сѧ), молитва "prosba, modlitba", BG моля "prosiť", PL modlić "modliť sa", RU молить "prosiť, modliť sa", 1.os. молю, SC mòliti "pýtať sa, modliť sa", 1.os. mȍlīm; OCz modla "modla"; (PIE *ml̥dʰ-nos asi dosl. "oznam" ->) OCS млънии, BG мълния, RU молния, SC múnja, UA маладня "blesk",
- LI maldýti "klamať, upokojovať", mel̃sti "modliť sa, pýtať", maldà, OPr maddla "modlitba"; ARM małtʿel (մաղթել) "priať", DE melden "oznamovať", OHG melda "žaloba, výrok", chet. māldi- (napr. ma-a-al-ti) "recitovať, prisahať"; (PIE *ml̥dʰ-nos ->) LOT milna "kladivo", OPr mealde "blesk", ONor mjǫllnir "kladivo boha Thora"
- modla, modloslužba, vymodliť, modlitba, modlitebný, modlitebník

- nepravidelná metatéza *moldʰ- -> PSl *modl- prebehla zrejme ako zjednodušenie druhotného slovesa z l-príčastia *moldʰ-l-eh₂ s významom "modlitba, oznam" (-> modla, snáď aj OHG melda), alebo pod vplyvom tohto výrazu

keywords: modliť, nedok., nábož.výraz, sloveso
zdroje: Cejtlin, Derksen, DWDS, Kloekhorst, LIV (432), Martirosyan

- /strjehnuť/
- zdedené slovo: PIE *sterg- "starať sa, ľúbiť"; Wint.z.,inf.konc. -> PSl *sterˀg-tēi "strážiť"; monoph.,Meil.z.,2.liq.met.,skup.pal.,uml.skr. -> CSl *strěci (AP c), 1.os. *strěgǫ, dok. strég-nǫti; denas.,glot.,dipht.,druh.konc. -> striehnuť, 1.os. striehnem
b) kol. *storg-ieh₂ "starosť", snáď "láska"; uml.laryn.,Wint.z.,PBS-uml.,I.pal. -> PSl *starˀžjāˀ; Meil.z.,2.liq.met.,uml.skr. -> CSl *straža (AP c); druh.konc. -> stráž

- OCS стрѣшти "strážiť, sledovať", 1.os. стрѣгѫ, стрѣгъıи "strážnik", стража/стражьда "stráž, hliadka", стражь "strážca", BG страж "stráž", PL strzec "strážiť, 1.os. strzegę, stróż "stráž", RU стеречь "strážiť", 1.os. стерегу, сторож "stráž", SC strâža "stráž", SL stréči "strážiť"; Bern. Stráž
- LI sérgėti "strážiť", LOT sar̂gât "strážiť, OPr apsergĩsnan "ochrana"; CGr stergō (στέργω) "ľúbiť (rodinu)"
- vystríhať sa, nástraha, ostraha; (kauz. *storg-eie ->) strážiť; strážnica, strážnik, strážny

- v koreni je viac nejasností; jednak zánik *t v balt.výrazoch je nepravidelný
- nejasný je tiež prízvuk: v balt.výrazoch bol zrejme pevný (AP 1), RU сторож a SC strâža reflektujú mobilný (AP c), dĺžka v SK výrazoch a RU стеречь zas pevný bez akútu (AP b), čo vzniklo zrejme druhotne

keywords: striehnuť, nedok., dl.kles., sloveso; stráž, i-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, LIV (598), Vasmer

- /bes/
- zdedené slovo: PIE *bʰeǵʰ "mimo"; satem.,deasp. -> PSl *bez; -> bez
b) PSl *bez + *sēˀd-āˀ (koreň viď tu) dosl. "posedenie vonku"; regr.assim.,uml.skr. -> CSl *besěda (AP c) "rozhovor, rozprávanie"; uml./ě/ -> beseda

- OCS без "bez", бесѣда "rozhovor, slovo", BG/RU без, ORu безъ, PL/SC bez, UA бесiдувати "hovoriť"
- LI bè, LOT bez, OPr bhe "bez"; sans. bahi- (बहिः) "vonku"
- HU beszéd "slovo", beszélni "rozprávať" (<- CSl)
- besedovať, CZ bezděky

- približovanie významov "mimo" a "bez" máme aj napr. v EN without, čo môže mať oba významy; EN with "s" vychádza z OEn wið "proti, oproti" (<- PIE *h₁ui-tor- "ďalší"; viď tu)
- naopak, veľa jazykov spája významy "u, pri" a privlastňovanie (napr. datív v HU, prípona li- v AR a pod.)

keywords: bez, predložka; beseda, á-osnova, podst.meno
zdroje: Cejtlin, Derksen, Harper, Rejzek, szókincsháló

- /skočiť/
- zdedené slovo: PIE kauz. *skok-eie- "rozbehnúť sa"; PBS-uml.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *skačei-tēi; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *skočiti (AP b); druh.konc. -> skočiť

- OCS 1.os. скачѫ "skáčem, hrám sa", BG скоча "skočiť", скок "vodopád", PL skoczyć, RU скочить, 1.os. скочу, ORu скокъ "skok", SC skòčiti, 1.os. skȍčīm
- LI šókti "tancovať"; OIrl scuichid "odchádza", wel. ysgogi "hýbať, triasť sa"; (PGer *skehan- ->) DE geschehen "stať sa", OHG scehan "prebehnúť, stať sa", OEn scēon "prebehnúť, utiecť", (*skukk- ->) MHG schocken "zatriasť" (-> FR choque, SAE/SK šok)
- nedok. skákať; druh.dok. preskočiť, vyskočiť, zaskočiť, zoskočiť, druh.nedok. preskakovať, vyskakovať, zaskakovať, zoskakovať a pod.; skok, skokan, náskok, úskok, úskočný, zoskok

- LI šókti sa síce tradične s týmto koreňom spája, formálne však nesedí, /š/ vzniklo nepravidelne; tón podľa Matasovića je pravidelný; Derksen ho odvádza z *ḱeh₂k-, čo by malo byť tiež v CGr kēkis (κηκίς) "ponáhľajúci sa" (to je však zas podľa Beekesa substrátové slovo)

keywords: skočiť, dok., podst.meno; skákať, šok
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV, Matasović, Olander, Rejzek, Vasmer

- /medᶻa/, CZ /meze/
- zdedené slovo: PIE kol. *medʰ-ieh₂ "stred"; uml.laryn.,deasp. -> PSl *medjāˀ "hranica"; Dyb.z.,uml.skr.,2.assib. -> CSl *medᶻa (AP b); -> medza (clust.,2.uml.CZ -> CZ meze)

- OCS межда "ulička", междоу "medzi", BG межда "medza", между "medzi", PL miedza, między, RU/UA межа, RU между (<- OCS), UA мiж "medzi, SC mèđa "medza", ȉzmeđu "medzi"
- LI mẽdžias, LOT mežs, OPr median "les"; sans. madhya- (मध्य), Avest. maiδiia-, LAT medius, CGr mesos (μέσος) "stredný", MIrl mide "stred", gal. Mediolanum "Miláno"; (PGer *medja- ->) DE Mitte, ONor miðr, GOT midjis "stred"
- HU megye "kraj" (<- CSl)
- medzi

- v SK nárečiach sa viackrát opakovala zmena *ď -> *dᶻ; prvé vzniklo v rámci tzv. prvej asibilácie (1.assib.) zo staršieho *ď, bezprostredného reflexu III., II.pal. a skup.pal.; v SK bolo toto zjednodušené na dnešné /z/ (napr. post-PSl *kuningu "vojvoda" -> SK kňaz; viď tu); táto zmena nezasiahla len PL, preto księdz "kňaz"
- zjednodušenie *dᶻ -> /z/ postupovalo zrejme (okrem PL a MK všetkými) slov. nárečiami z východu na západ, na rozhraní CZ a SK sa potom križovalo s 2.asibiláciou, ktorá menila jotizované skupiny *tj a *dj na dnešné /c/ a /dᶻ/: v SK prebehlo ešte pred touto zmenou, v CZ nárečiach však až po nej; preto v CZ máme meze (viď tiež tu)
- jot. zasiahla okrem CZ, SK a PL zrejme tiež jazyk Kievských listov, a možno aj SL, kde však neprebehla 2.assib. (preto PSl *teudjo -> SK cudzí, ale SL tuj, OCS/Kiev. тоуждь; viď tu); v jSl a vSl sú reflexy skupín *tj a *dj odlišné (OCS a BG шт/жд, SC ć/đ, RU/UA щ/ж)
- tretie /dᶻ/ napokon vzniká v niektorých západných a východných SK nárečiach niekedy po CSl, po fonologizácii rozdielov medzi /d/ a /ď/; zmena zasiahla sSK asi ešte pred touto fonologizáciou, preto sa občas stretávame s výslovnosťou dzeci, dzedzina, jej vplyv nájdeme tiež v PL a BY
- pre prehľad: 1.assib. (po III.,II.,skup.pal.): CZ/SK z, PL dz; 2.assib. (po jot.): CZ z, SK/PL dz; 3.assib. (post-CSl): CZ/sSK/Záh. ď, PL/BY/vSK/časť zSK dz

keywords: medza, já-osnova, podst.meno; medzi
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, DWDS, de Vaan

- /ťjecť/, CZ /téci/
- zdedené slovo: PIE *tekʷ- "bežať, tiecť"; PBS-delab.,inf.konc. -> PSl *tek-tēi, 2.os. *teč-esji; monoph.,skup.pal.,jot.,uml.skr. -> CSl *teci (AP c; -> CZ téci), 2.os. *tečešь; predl.,druh.konc. -> tiecť, 2.os. tečieš
b) kauz. *tokʷ-eie- "rozbiehať (niečo na vode?)"; PBS-uml.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *točei-tēi; monoph.,uml.skr. -> CSl *točiti (AP c); druh.konc. -> točiť

- OCS тешти "tiecť", 1.os. текѫ, 2.os. течеши, течение "tok, prúd", BG тека, PL ciec, RU течь, 1.os. теку, SC tèći, 1.os. tèčēm
- LI teke̋ti "bežať, tiecť, vyjsť"; sans. takti (तक्ति) "náhliť sa", Avest. tācaiieti "nechať tiecť", OIrl -teich "utiecť", intech "cesta", AL ndjek "prenasledovať", vdes "umrieť"
- dok. natiecť, utiecť, vytiecť, otočiť, zatočiť, druh.nedok. natekať, utekať, vytekať, zatekať, otáčať, zatáčať; tok, prítok, stoka, útok, útočiť

- niekedy sa za kognát považuje aj DE dienen "slúžiť", ONor þjá "zviazať, zotročiť", GOT þius "sluha (<- PGer *þew-), čo však formálne s PIE koreňom *tekʷ- nesedí

keywords: tiecť, nedok., sloveso; točiť
zdroje: Cejtlin, Derksen, DWDS, Kroonen, LIV (620), Rejzek

- /koňjec/, CZ /konec/
- zdedené slovo: PIE *kon-os "okraj"; PBS-uml.,dim.konc. -> PSl *kan-ik-u; III.pal.,uml.pal.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *konь́cь (AP b); Havl.z.,dipht. -> koniec (v CZ bez dipht. -> konec)
b) sloveso, inf. *ken-teh₁i "začať, konať", 1.os. *kn̥-om; laryn.,PBS-son.,I.pal.,PBS-konc. -> PSl *čen-tēi, 1.os. *čin-um; monoph.,nas.,uml.skr.,predp. -> CSl *za-čęti (AP b), 1.os. *za-čьnǫ; Havl.z.,denas.,druh.konc. -> začať, 1.os. začnem

- OCS коньць "hranica, krajina, koniec", искони "najprv", BG конец "niť, koniec", PL koniec, RU конец "koniec", ORu кон "začiatok, kraj", SC kònac, čak. konȁc "niť, koniec"; OCz kon "koniec", Bern. Konec
- sans. kanyā (कन्या), Avest. kaine "dievča", (*ken-tos dosl. "začatý" ->) LAT recēns "čerstvý, nový", CGr kainos (καινός) "nový, neočakávaný", OIrl cinim "pochádzať", cét- "prvo-", MIrl cana "vlčie šteňa", bret. kent "skôr"
- koniec: konček, koncový, končiť, dokončiť, konečná, nekonečno; -čať: nedok. začínať, začiatok, začiatočník, počiatok, načať, počať; (PSl iter. *kon-āˀ-tēi dosl. "začínať, vykonávať" ->) konať, vykonávať, dokonať, dokonalý, dokonavý, zdokonaliť, prekonať, skonať, príkon, úkon, výkon, zákon; (PSl dim. *iz-čen-enˀ "to vyskočené, narodené" ->) šteňa

- pôvodný význam slovesa, vzhľadom na kognáty, bol asi skôr "začať" než "skončiť", ak teda nie rovno "konať", teda "vykonávať nejaký proces od jedného konca na druhý"
- OCS искони je použité aj v najstarších dochovaných prekladoch Jn 1:1 искони бѣ(аше) слово "na počiatku bolo slovo": Ⰻⱄⰽⱁⱀⰹ ⰱⱑ ⱄⰾⱁⰲⱁ (Assem.), resp. Ⰹⱄⰽⱁⱀⰻ·ⰱⱑⰰ̆ⱎⰵ ⱄⰾⱁⰲⱁ (Zogr.)
- dipht. CSl silného *ь́ -> /ie/ prebehla len v sSK, predovšetkým v južnej časti (viď §11 tu)

keywords: koniec, ъ́, o-osnova, podst.meno; začať, dok., sloveso; konať, šteňa
zdroje: Beekes, Bernolák, Cejtlin, Derksen, Holzer, LIV (351), Olander, Rejzek, de Vaan

- /lepiť/
- zdedené slovo: PIE kauz. *loip-eie- "zliepať, natierať"; PBS-uml.,inf.konc. -> PSl *laipei-tēi; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *lépiti (AP b); druh.konc.,uml./ě/ -> lepiť
b) adj. *loip-os "namazaný, natretý", komp. *loips-ios "(viac) natretý"; PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *laipsj-u "krajší"; monoph.,uml.pal.,jot., uml.skr.,urč.konc. -> CSl *lěpšь-jь (AP c); uml./ě/,kontr. -> lepší

- OCS прилѣпити "prilepiť", 1.os. прилѣплıѫ, лѣпъ "krásny", BG лепя, PL lepić, RU лепить, 1.os. леплю, SC lijèpiti, 1.os. lȉjepīm, lȉjep "krásny"; Bern. ľépať sa, 1.os. ľépám sa "vtierať sa, zavesiť sa (na niekoho)"
- LI lipìnti "lepiť"; sans. lepayati (लेपयति) "natierať", ripra (रिप्र) "špina, zlo", nPer firīb- (فریب) "podviesť", CGr liparos (λιπαρός) "mastný", toch. lipā- "ostať"; (PGer *līban ->) DE bleiben, OEn belīfan, GOT bileiban "ostať"
- rak. Lepschi "zálety, obľúbený podnik" (<- CZ)
- dok. nalepiť, zlepiť, druh.nedok. naliepať, zliepať, lep, lepidlo, lepenka, lepka; vylepšiť, zlepšiť, zlepšovák; (trp.príč. *lip-nos "prilepený", druh.sloveso, 1.os. *lipn-om ->) priľnúť

- koreň v CSl *lépiti bol asi druhotne skrátený pod vplyvom mobilne prízvukovaného koreňa *lěpъ, zachovaného v OCS лѣпъ, SC lȉjep, CZ lepý "krásny"
- pre SK dobrý viď tu

keywords: lepiť, nedok., sloveso; lepší, príd.meno
zdroje: Beekes, Bernolák, Derksen, Kroonen, LIV

- /ďjel/, CZ /ďíl/
- zdedené slovo: PIE *dh₂-eie- "deliť", čin.príč. *dh₂oi-los "deliaci"; uml.laryn.,nom.konc. -> PSl *dail-u "diel"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *délъ (AP b); diphth. -> diel (2.uml.CZ -> díl)
b) druh.sloveso, kauz. *dh₂oil-eie- "rozdeliť"; uml.laryn.,inf.konc. -> PSl *dailei-tēi "deliť"; monoph.,uml.skr. -> CSl *děliti (AP c); uml./ě/,druh.konc. -> deliť

- OCS 3.os. дѣлитъ (Supr.) "delí" (pre KGr μερίζειν), RCS дѣлъ "časť, diel", BG дял, деля "deliť, zdieľať", PL dział, dzielić, RU делить, 1.os. делю, SC dȉjel "diel, hora", dijèliti, 1.os. dȉjeljīm, SL djal "diel, údel", delíti
- LI dailýti "deliť"; sans. dāyate (दायते) "deliť", CGr daiomai (δαίομαι) "deliť, robiť hostinu", AL ndava "delím"
- delenie, nádielka, podiel, rozdiel, údel, zdelenie, zdieľať

- s výrazom nepochybne súvisí tiež DE teilen "deliť", Teil "diel", EN deal "rozdeliť", dole "darček, podpora", ONor deila, GOT dailjan "deliť", dails "diel" (<- PGer *daila-); mohli by vzísť tiež z PIE *dh₂oilos, ak by sa *dh₂- v PGer zmenilo na aspirované *dʰ (ak teda PGer *daila- nie je rovno výpožička z PSl, s čím sa pohráva Derksen)
- Kroonen odvádza slov. aj Ger výrazy z *dʰh₁oi-los, východiskovým koreňom je podľa neho *dʰeh₁- (-> SK dej, viď tu)
- za možné kognáty sa považujú tiež ARM ton (տոն) "hostina", LAT damnum "strata", condemnāre "pokutovať, prekliať", daps "obetná hostina", ONor tafn "obetné zviera", CGr daptō (δάπτω) "zarezať (zviera)", toch.A tāp- "jesť", chet. tappala- "dvorný kuchár", vychádzajúce z PIE *dh₂p-s, no rozšírenie *-p- je sporné

keywords: diel, o-osnova, podst.meno; deliť, nedok., sloveso
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV, de Vaan

- /hovor/
- zdedené slovo: PIE *gou(h₂)-ōr "volanie", druh.nom. *gowor-os; PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *gawar-u; PBS-uml. -> CSl *govorъ (AP c); Havl.z.,glot. -> hovor

- OCS говоръ "šum, hluk", говорити "hučať", 1.os. говорıѫ, BG говор "nárečie", говоря "hovoriť", PL gowor, RU говор "rozhovor", SC gȍvōr "nárečie"
- LOT gaura "klebeta"; sans. džoguve (जोगुवे) "volať, vyvolať", gavate (गवते) "zvuk", CGr goaō (γοάω) "nariekať"; (PGer *kaujan ->) OHG kūma "žaloba", OEn cíegan "volať", ISL kjá "štebotať"
- (PSl kauz. *gawar-ei-tēi ->) hovoriť, zhovárať sa, vyhovárať sa, hovorca, zhovorčivý; kogn. asi aj hudba (viď tu)

- pôvodný význam PIE *gouh₂- bolo asi všeobecne "tešiť (zvukom), volať"
- Beekes odlišuje východiskové korene CGr goaō (<- PIE *gʷouh₂-) od CGr ganymai (<- PIE *gouh₂-), v iných jazykoch sa však tento rozdiel neukazuje

keywords: hovor, o-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV, Olander, Rejzek

- /žhať/
- zdedené slovo: PIE *dʰegʷʰ- "opáliť"; PBS-delab.,diss. -> (pre-)PSl *geg-; I.pal.,inf.konc. -> PSl *žeg-tēi, 1.os. žeg-um; prav.ot.,uml.skr. -> CSl *žeti (AP c), dok. *ž(g)-nǫ́ti, 1.os. *ž(g)nǫ; glot.,SK-depal.,druh.konc. -> žhať, 1.os. ž(h)nem

- OCS жешти "žhať", 1.os. жегѫ, PL żec, 1.os. żgę, RU жечь, 1.os. жгу, SC žèći, 1.os. žèžēm
- LI dègti "horieť"; sans. dahati- (दहति) "spáliť", Avest. dažaiti- "zapáliť", LAT foveō "ohriať", CGr tephra (τέφρᾱ) "popol", MIrl daig "oheň", AL djeg "horieť", toch. tsäk "spáliť"
- žíhať, dok. zažať, druh.nedok. zažínať, žihadlo, žeh, CZ žhář

- zmena *dʰ na *g bola nepravidelná; rovnako aj zachovávanie /h/ v súčasnom SK slove

keywords: žhať, nedok., sloveso
zdroje: Cejtlin, Derksen, LIV, Rejzek, de Vaan

- /súci/
- zdedené slovo: PIE prech. *h₁s-n̥t-is "existujúc", príd.meno *h₁sont-ios "existujúci, skutočný"; laryn.,PBS-son.,nom.konc. -> PSl *santj-u "skutočný"; uml.pal.,Dyb.z.,uml.skr.,nas.,jot.,urč.konc. -> CSl *sǫ́cь-jь (AP b); kontr.,rytm.z.,denas. -> súci

- OCS сьı "bytie", gen.sing. сѫшта, BG същ "ten istý", (OCS ->) RU сущий "skutočný", (OCS сѫштьство ->) существо "stvorenstvo, podstata"
- LI sañt "budúci", są̃s, LOT esuots, OPr sins "bytie"; sans. santi- (सन्ति) "existujúci, dobrý", satya- (सत्य), Avest. haiϑiia- "skutočný, pravý", LAT sōns "vinný", sonticus "skutočný, pravý", CGr ontos (ὄντος) "bytie", chet. ašant- "skutočný, pravý"; (PGer *sanþa- ->) EN sin "hriech", OEn sōð "skutočný, vinný", DE Sünde "hriech", OHG sand, ONor saðr alebo sannr "skutočný, vinný"
- súcnosť; kogn. som, sú (viď tu)

- význam "vhodný, schopný" je v SK doložený od konca 17.storočia (viď tu)
- za kognáty sa niekedy považujú aj CGr výrazy eteos (ἐτεός) a etymos (ἔτυμος) "skutočný, pravý, pôvodný" (-> SAE/SK etymológia), podľa Beekesa to však s koreňom *h₁s- nesedí, rekonštruuje pre ne PIE koreň *set- "stabilný, pravý", ktorý by potom bol tiež v ARM stoyg (ստույգ) "skutočný, presný"

keywords: súci, príd.meno; etymológia
zdroje: Beekes, Cejtlin, Harper, Kroonen, de Vaan, Vasmer

- /šťít/
- zdedené slovo: PIE *skei-tos "kus dreva, štít" (<- PIE *skei- "odseknúť" ?); PBS-uml.,I.pal.,nom.konc. -> PSl *šťeit-u "štít"; monoph.,Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *šťítъ (AP b); Havl.z. -> štít

- OCS штитъ (Supr.) "štít", BG/RU щит "štít", PL szczyt "vrchol", SC štît "štít"
- LI skiẽtas, LOT škiêts "brdo (hrebeň v krosnách)", OPr staytan "štít"; (PIE *skoi-tom ->) LAT scūtum, OIrl scíath, bret. scoed, wel. ysgwyd "štít"; (PGer *skaid- ->) EN sheath, OEn scēað, DE Scheide "pošva", ONor skeið "krosná", (PGer *skeid- ->) skíði "pošva"
- štítonoš, štítnik, záštita

- de Vaan považuje PIE koreň *skei- tiež za východisko LAT scindere "rozťať" či OCS цѣдити (a teda SK cediť, viď tu); LIV však rekonštruuje východisko týchto výrazov ako *sǵʰeid- (pod vplyvom Siebsovho zákona)

keywords: štít, o-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, LIV (547), de Vaan

- /prux/
- zdedené slovo: PIE *(s)prongʰ-os "napnutie"; deasp.,PBS-uml.,nom.konc. -> PSl *prang-u "remeň"; nas.,uml.skr. -> CSl *prǫgъ (AP c); Havl.z.,denas.,glot. -> pruh

- OCS прѫгъ "kobylka", прѫжати сѧ "metať sa", 1.os. прѫжаıѫ сѧ, BG пръг "dráha", напрегна "napnúť", PL pręga "pruh", RU пруга "pružina", SC prúga "dráha", UA пруг "rebro, okraj"
- LI spreñgti "tlačiť, napínať"; (PGer *springan ->) DE spingen, EN spring, ONor springa "skočiť, vyskočiť"
- popruh, pruhovaný, prúžok, pružina, pružiť; (PSl *preng- ->) prahnúť, napriahať, dok. napriahnuť, spriahnuť sa, záprah

- pôvodný význam "napnutie, napriahnutie" sa asi spájal s popruhmi v záprahu
- Kroonen spája PGer *springan s CGr sperchō (σπέρχω) "náhliť sa" a sans. spṛhayati (स्पृहयति) "úporne túžiť", tieto však vychádzajú skôr z PIE *sperǵʰ-
- napokon SK pruh vo význame "hernia" je výpožičkou z DE Bruch (to h je hyperkorekcia, viď CZ pruch)

keywords: pruh, o-osnova, podst.meno; pružina
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV, Rejzek, Vasmer

- /para/
- zdedené slovo: (post-)PIE *por(h₁)-eh₂ "vznášanie"; uml.laryn.,PBS-uml. -> PSl *pāˀrāˀ; uml.skr. -> CSl *pára (AP a); tilg. -> para

- OCS парити "lietať", 1.os. парıѫ, BG/UA пара, PL para, SC pȁra
- (PIE *per- "prekonávať, prechádzať" ->) sans. piparti (पिपर्ति) "preniesť", Avest. pāraiia- "viesť" LAT portāre "preniesť", CGr peirō (πείρω) "preraziť"; (PGer *faran ->) DE fahren, EN fare "cestovať, viezť", ONor fara, GOT faran "ísť"
- parný, parostroj, CZ pařit; kogn. práca (viď tu)

- pôvodne šlo asi o "prenášanie", neskôr "plávanie", teda "prechádzať vodnú prekážku"
- keďže ostatné IE kognáty odkazujú na koreň bez laryngály v koreni (PIE *per- "prekonať" podľa LIV; čo súvisí so SK predponou pre-, viď tu), tá snáď nejak súvisí s tou v pôv.koreni slova vrana (viď tu); LIV v tejto súvislosti spomína SC prȁm "plť" (<- PSl *parˀmi; tiež v SK pramica)

keywords: para, á-osnova, podst.meno
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Kroonen, LIV, de Vaan