_Etymologia :: Something smarter than us is going to emerge


node:	_Etymologia
template:	3
parent:	Rozpravame jazykmi
owner:	sestra
viewed by:
created:	18.12.2012 - 11:46:39
updated:	23.04.2026 - 14:55:37

cwbe coordinatez:
101
63532
1222810
6972215

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

neurons
stats|by_visit|by_K source tiamat K|my_K|given_K last commanders polls
total descendants::1639
total children::287
43 ❤️

show[ 2 | 3] flat

aarin	0
sunrise	0
pesiak	0
m@rek	0
al-caid	0
-	0
MIJ	0
ci boha	0
maxx	0
kyberbubus	0
dontbelight	0
XcomeX	0
krvsh	0
illusionX	0
Strapataaa	0
cv::be	0
ormos	0
bugy	0
VitaminC	0
eno	0
_W1 22/7	0
sestra	0
andread	0
neviem*	0
::mizu::	0
opytz	0
Standard	0
haVRANok	0
chess	0
svetielko	0
dalver	0
¶	0
byb	0
huno	0
mysak	0
mwt	0
esina v pond...	0
dzff	0
zara	0
superpussy	0
zazracnica	0
ea	0
CARBON IN DI...	0
georgio	0
SimaSima	0
cReTicek	0
asides	0
chocolat	0
umarian	2
timko	2
kiwo	2
puppetmaster	2
Koivu	2
ziman	2
bujak	3
repelent	3
kkappabear	4
maam tush	4
edvard gray	4
skurva.	4
irmmo	4
kajco	4
slobo	4
mnemonic	4
codeinne	4
mic	4
viktor	4
jaffar	4
tulenya	4
baNANA	4
just_minding...	5
die_go	6
ZAP	6
Ulotrich	6
Milka	8
total trash	8
1011	8
Prospero	8
atticus	10
sancho	10
mattoni	10
grigori	15
s7	18
vposled [loc...	18
Matia	19
Fen	19
bambix	19
ondatra	19
soc	19
\|\|	22
TheWhiteOne	25
Faun	25
yshish	26
darmozrac	29
typ	35
DreeStyler	35
unsane	37
azazel_the_r...	39
pilier	40
sandozz	41
september	41
zrnk☉	43
benoit	43
el hombre in...	45
dudel	48
zemo	49
vlastos	52
latimeria	55
niekt0	55
killya	56
epxd	57
lubomier.sk	58
ah-choo	59
jfx	59
mnau	59
dp	60
kata mach	61
zeromind	61
JFK KLF	61
DoraJerichova	62
ode	62
Catherine Mo...	62
Dorian	62
ahram	65
hugis	69
harpi	71
z3lda	71
pokurvene ho...	71
fuz0	72
krokobox gomont	72
s	73
mohy	79
afross	79
ziarislava	79
tibre	79
vicdar3n	83
michalides	85
Pimpi	86
kalina v pon...	88
sndp2r	89
jedlovec	89
chaos walk w...	90
lupus yonderboy	90
Mathé	94
Method	95
yar	95
smrtak	95
mofo	96
samuel	96
dnes nie je ...	96
Khatkae	97
ovarovekoleno	99
DFH	99
Siren	100
filio	103
symphonybrother	106
skii chrt[Lo...	106
tristodesat	106
dnc	106
Yozefko	106
Odi	106
v![Locked_OUT]	107
femme	110
frwolf	111
aeon	118
zapalka	118
danielovic	121
pyxel	124
neclovek	125
kajo	125
kris rubin	135
andrejdwin	149
belo	149
brebis	149
jamajka	150
triyen	150
cehaikso	154
lajci	161
gapa	161
palino	166
kujon	166
Giuieme Velgie	169
paskudnyk	177
evil fufu	180
ddd	181
sudcadred	184
Mautinko	186
karkulocka	187
uza	187
rb	188
dickie	188
psilocybin	192
mrjn	196
arachnocrat	196
kostja	203
lebov	204
asebest	207
posun	209
paracelsus	217
hektor.mazut	219
eirwen	220
mons	222
touch me i'm...	239
Burnout	241
sad&kvet	242
karol	244
amanita	244
hruska	245
mustard	245
618	246
vlad	246
boba	255
mzpx	255
maioiam	277
Divani	278
Janko33	278
Cervesnicka	280
mono	280
Soren	288
Martini	288
hooger	293
neon	295

E T Y M O L O G I A

z gréckeho ἐτυμολογία (etymologia) - ἔτυμον (etymon) =„pravdivý zmysel", istota
etymon = “Wahrhaftigkeit” , "true sense", «[elemento] verdadero, auténtico», ""vero, genuino (significato della parola)",
"vrai sens", "истинный, правильный, верный", "pravo značenje", 'sand, egentlig, ægte', ´علم أصول الكلمات´

KOMPARATÍVNA LINGVISTIKA * porovnávacia jazykoveda * Historická jazykoveda * Paleolingvistika *
forum o etymologii a historii jazykov, pôvod, prvotný význam a vyvoj slov a ich častí, funkcii a vyznamov

Cudzojazycne etymologicke slovniky
English Etymological Dictionary online
J.Rejzek - Cesky etymologicky slovnik
DIZIONARIO ETIMOLOGICO ONLINE
L´enciclopedia italiana - TRECCANI
Этимологический словарь Фасмера
Magyar Etimológiai Nagyszótár
Diccionario etimologico online
Dictionnaire étymologie
Digitales Wörterbuch der Deutschen Sprache
Deutsches Etymologisches Wörterbuch (pdf)
Diccionario etimologico indoeuropeo de la lengua espanola (pdf)
ROMLEX
Etymological Dictionary of the Latin Language
Lietuvių kalbos etimologinio žodyno duomenų bazė
Nişanyan Sözlük: Türkçe Etimolojik Sözlük

ref
Clickable world globe showing country outlines
Paleolexikon, Indoeur korene

**** Prinos kyberie k vytvoreniu etymologickeho slovnika: Etymologický Slovník Kyberie

Fonologické zmeny
Databazy protojazykov
Etymologicke forum@ Wordreference.com
EHL Resources suggestions
Otvorený Slovenský Synonymický Slovník
Etymologická databáza slovenskej lexiky JULS
Králikov slovník

0000010100063532012228100697221509310883

Dnes som v práci použila výraz "vrátnica" namiesto "recepcia".

Je to "vrátnica" preto, že vás vrátia späť, ak nepatríte dnu? Alebo preto, že sa vraciate dnu?

3d8b4428f96fbc038da70120a42b6361_49c99149f80c9c4c7b2e6847f809d9cf.jpg

3d8b4428f96fbc038da70120a42b6361_49c99149f80c9c4c7b2e6847f809d9cf.jpg

0000010100063532012228100697221509300065

Vzdialena pribuznost arabciny s indoeuropskou rodinou a systemy kognatov

https://www.africanus.de/sprachen/afroasiatische-sprachen

https://www.linguavoyage.org/arb/66199.html

stupid question; preco by to nemalo spadat do Proto-Indo-European (PIE)
citam a nie nie nemohlo, asi aj vidim preco, korene, pluraly, poradie
tak nic len mi bolo zvlastne preco sa mi zda tak prirodzene, ze som tym prastarym jazykom rozpravala este pred narodenim, podobne ako aramejcina, podobne ako hebrejcina, ze ta strukrura je tak logicka, lenze to sa iba zda, lebo presnejsie zodpoveda architekture podvedomia

Indoeuropske jazyky klasifikuju, ohranicuju a prisne dichotomne polarizuju - tak ok
lenze potom som nasla tuto teoriu, podla ktorej je hypoteticky makro prajazyk nielen pre PIE skupinu ale aj pre niektore sibirske jazyky, eskimakov a povodnych obyvatelov Ameriky

NOSTRATIK
akysi protoeurazijsky prajazyk, ktory by moderne europske jazyky priblizil povodom aj k turectine, madarcine a arabcine a ktory sa vztahuje na velmi davnu jazykovu minulost:
most words exhibit a "half-life" of between 2,000 and 4,000 years, consistent with existing theories of linguistic replacement. However, they also identified some words – numerals, pronouns, and certain adverbs – that exhibit a much slower rate of replacement with half-lives of 10,000 to 20,000 or more years

https://en.wikipedia.org/wiki/Laryngeal_theory
ze my sme tie vsetky h strasne zjednodusili a niektori dokonca zmenili na g

vela vedcov tu teoriu spochybnuje, lebo ide o tak davnu minulost

0000010100063532012228100697221509236353

Habovstiakovi k nedozitej stovke: Atlas slovenskeho jazyka je online - https://digiasj4.juls.savba.sk/

este rozhovor k projektu - https://akademia.sav.sk/slovenske-narecia-ozivaju-na-mapach-uz-aj-online/

0000010100063532012228100697221509230396

Dejiny umenia nám naznačujú, že kreativita, aj keď ju v tej dobe tak ešte nikto nenazýval, je spojená s ľudstvom odkedy sme začali používať nástroje a zlepšovať sa v organizovaní spoločenstiev.

Čo sa týka etymologického pozadia tohoto slova, vychádza zo slova „tvoriť“ (angl. create), ktorého základ slova je v proto-indo-európskom koreni slova „*ker-“, čo znamená „rásť“. V latinčine sa vyvinulo do slova „crescere“, ktoré znamená „vzísť, vyrásť, rásť, prekvitať, zväčšovať sa“, a neskôr „creare“ teda „vytvoriť, vyprodukovať“. Zaujímavý je aj súvis s bohyňou Ceres v antickom Ríme, ktorá bola bohyňou poľnohospodárstva. Za "kreatívne priemysly" sa ešte v 19.-tom storočí považovali podľa dobovej učebnice ekonómie všetky priemysly, ktoré produkovali akúkoľvek hodnotu, teda aj poľnohospodárstvo.

Ako ďalší zaujímavý presah tohoto koreňa „*ker-“ sa ukazuje význam „teplo“ alebo „oheň“. Dôkaz o jeho existencii poskytuje sanskritské „kudayati“ ako „páliť“, latinské „carbo“ teda „uhlie, žeravé uhlie, drevené uhlie“, „cremare“ čo znamená „horieť“; litovské „kuriu, kurti“ odkiaľ pochádza slovo „kúriť“, „karštas“ čo znamená „horúci“, „krosnis“ ako „pec“, starocirkevnoslovansky „kurjo“ / „kúriť“, „krada“ ako „ohnisko, krb“, alebo starosloviensky „hyrr“ ako „oheň“.

Oheň je vnímaný ako zdroj tepla, obživy a centrum ľudských činností od nepamäti, ovládnutie ohňa je kľúčovým evolučným faktorom prežitia nášho druhu a prvé dôkazy o použití ohňa hominidmi sa datujú do paleolitu. Aj keď sa jednotlivé odhady, odkedy šlo o vedomú aktivitu, stále líšia, je isté, že aktívne používanie ohňa ľudstvom je staré už státisíce rokov.

Etymologické deriváty tohoto slova odzrkadľujú vývoj v spoločnosti (napr. „carbo“ ako „uhlie“ alebo „krada“ ako „krb“), a aj keď sa tieto názvy zrejme aplikovali na konkrétne fyzikálne procesy, nepochybne aj v tej dobe už asociovali „teplo domova“, a s tým spojené bezpečie, zázemie, jedlo, komunitu a príbytok.

Ak by sme si teda chceli dať proti sebe kumulovaný význam oboch odtieňov tohoto slovného koreňa v kontexte skúmania prapodstaty tohoto slova, mohli by sme to interpretovať aj ako „rast v teple“, čo sa prenesene dá interpretovať ako „mať priestor na tvorbu/rast v bezpečnom prostredí“.

000001010006353201222810069722150923039609230425

koren sa mi zda dost sporny, napr. podla LIV-u (329) su lat. creare aj crescere druhotne formacie, odrazajuce posun vo vyzname *ḱerh₃- 'krmit' (ako lit. šerti, gr. koreō) > 'dat rast' > 'rast' (v tomto momente vytvoril predok Rimanov novy vyraz creare dosl. 'davat rast'); mne by sa zdal aj Matzenauerov vyklad, porovnavajuci to s nasim pookriať (wiktionary), co by sedelo s crescere

lit. kurti (vyznamovo velmi blizke nasmu 'zalozit') vyklada LIV trochu inak, hlaskovo sedi lepsie s chet. kuerta 'rezat', ved. krnoti 'robit' (< PIE *kʷer-); formalne by sa to dalo spojit aj s inym *ḱerH- v gr. skōr, skatos, kde radsej neuvediem nas kognat, no vyznamovo ma daleko od 'tvorenia'

ale inak dal by sa urobit protiklad nasho tvoriť, co suvisi s lit. turėti 'mat, drzat' (k tomu by *tvoriti mohlo znamenat nieco ako 'uchopit, zadrzat'), tiez s tvrdý, lit. tvirtas; "tvorba" (< *twārubā ?) mohlo byt nieco ako tvarovanie neurcitej hmoty (trebars hnetie hliny v hrniec), zatial co "creatio" (*krijenie ?) bolo skor podnecovanie organickeho rastu (krmenie, hnojenie, polievanie...)

00000101000635320122281006972215092303960923042509230444

Díky za upresnenia!
Ty sa etymológii aj profesionálne venuješ?

0000010100063532012228100697221509230396092304250923044409230469

teraz uz skor okrajovo, ale na kybci tym rad machrujem

prave taketo spekulovanie o "prapovodnom vyzname" dava oslobodzujuci nadhlad, ked zacujes nejaky drist; trebars co je "nutne", alebo aki "sme", hoci tolke tak rozlicne kultury vzisli v podstate z jednej dediny

000001010006353201222810069722150923039609230425092304440923046909230475

mozno podobne ako s jedlom, kde niektore 'narodne speciality' su rovnake v polovici sveta :D

000001010006353201222810069722150923039609230410

mozno z toho je aj spanielske?:
'yo CREO que' - myslim si
cize vytvara nejaku myslienku
(alebo aj vo FR 'crois')

00000101000635320122281006972215092303960923041009230464

Ja som si to tak vnímala tiež, keď som sa učila španielsky. :)

0000010100063532012228100697221509229659

vznik/vyznam slova "kyberia"?
Alebo chapem spravne vyznam ako kyberkrajina?

000001010006353201222810069722150922965909230096

mozno to suvisi s touto knihou .. https://en.wikipedia.org/wiki/Cyberia_(book)

00000101000635320122281006972215092296590923009609230362

Ano myslim ze tvorca toto niekde spomina
A davalo by to aj zmysel

00000101000635320122281006972215092296590923009609230333

https://annas-archive.org/md5/8833df12c506b509b0251807e8befb34

000001010006353201222810069722150922965909230092

imho to bude mat nieco spolocne s hysteria.sk

000001010006353201222810069722150922965909229672

Treba sa spytat hromiho...

000001010006353201222810069722150922965909229669

Stručný etymologický slovník slovenčiny má len heslo kybernetika:

kybernetika - veda o zásadách riadenia, prenosu informácií a kontroly v strojoch a živých orga-nizmoch.
Názov (angl. cybernetics) zaviedol v r. 1948 amer. matematik N. Wiener. Slovo je utvorené na základe gr. kybernētikē technë (κυβερνητική τέχνη), umenie riadiť lod", od gr. kybernētikos (κυβερνητικός),súvisiaci s riade-ním, odvodeného od gr. kybernētēs (κυβερ-νήτης),kto riadi lod'; kormidelník, od gr. kybernaō (κυβερνάω), vediem, riadim (lod)'. Pozri aj gubernia, guvernantka.

0000010100063532012228100697221509199149

Byť za zenitom: https://cs.wikipedia.org/wiki/Zenit

0000010100063532012228100697221509190947

nápadnik?

Dcera ma tak oznacila, lebo chcela vyjadrit, ze mam dobre nápady, ale nevedel som jej vysvetlit, preco to znamena nieco ine.

000001010006353201222810069722150919094709191038

povodne nápad znamenalo 'napadnutie, utok' (zmysel 'myslienky' by mohol byt pod vplyvom nem. Einfall), tu vidno, ze este Bernolak odvodzuje nápadníka od slovesa napadať

podla hist. slovnika to vyzera na vyvin smerom 'napadajuci' > 'uplatnujuci si pravny narok, dedic' > 'zaujemca (o nieco cenne v rodine)'

0000010100063532012228100697221509101403

ze slovo hobby ma velmi zaujimavu etymologiu:

hobby ‚záľuba, koníček' (od 20. stor.) • Z angl. hobby, čo je skrátená forma hobby-horse (pôvodne Hobby-horse) - výraz je zložený z angl. Hobby, čo je obmena mužského mena Hobin (variant pôvodného Robin, zo str. Robin, čo je zdrobnenina od fr. Robert), a angl. horse ,kôň (germ.). Slovo označovalo detskú hračku v podobe tyče s drevenou konskou hlavou, odtiaľ ‚hračka' > ‚zábava, záľuba'.

0000010100063532012228100697221509100254

Don't worry
لاتقلق
[lathaghlagh]
אל תדאג
[Al tilag]
Merak etme
Dilnigeran nebe
Non preoccuparti
No te preocupes
Ne t'inquiète pas
Nu vă faceți griji
не хвилюйся
Не волнуйся
не се притеснявай
Не грижете се
Не брини
Nie martw się
Neboj sa
Ne skrbi
Bare rolig
Ikke bekymre deg
Oroa dig inte
Keine Sorgen
geen zorgen
tsi nit zorg
心配しないで
[Shinpaishinaide]
Ne aggódj
Ha welwelin
Μην ανησυχείς
Nolite ergo solliciti esse

0000010100063532012228100697221509098970

000001010006353201222810069722150909897009099200

Kefalín, čo si vy predstavujete pod takým pojmom "Čínština"? A ako to vlastne rátali?

00000101000635320122281006972215090989700909920009099275

Vsetky jazyky co maju iny variant v kazdom regione, maju nejaku standardizovanu formu, ktorou sa spolu dorozumeju. Pocet tych obyvatelov sa potom spocita podla podla prihlaseni k pobytu alebo scitanim ludu

0000010100063532012228100697221509098970090992000909927509099330

Beriem, len moja námietka je taká, že mandarínska čínština je pre veľa ľudí cudzí jazyk. Dve čínštiny sa líšia oveľa viac, než povedzme Slovenčina a Polština.

000001010006353201222810069722150909897009099200090992750909933009100937

toto je iba jeden z veľkej zbierky príkladov na to, že rozdiel medzi jazykom a dialektom nie je lingvistický, ale politický
viac ma na tom ruší predpoklad, že tých 55 na spodku sa nebude vedieť dorozumieť so zvyškom za pomoci niektorého zo svetových jazykov

edit: pokiaľ viem, písaná čínština je rovnaká pre všetky jej regionálne varianty

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<ˇ

00000101000635320122281006972215090989700909920009099275090993300910093709101655

Hah ja densujem awkwardly hoc sa zvacsa dorozumiem s kazdym v jeho rodnej reci

00000101000635320122281006972215090989700909920009099275090993300910093709100953

Hej, ale písanou čínštinou sa zvyčajne nehovorí :)

0000010100063532012228100697221509098970090992000909927509099330091009370910095309100956

práve so sebou hovoríme písanou slovenčinou, a Čína je v digitalizácii všetkého asi brutálne inde než my

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<\ˇ

000001010006353201222810069722150909897009099200090992750909933009100937091009530910095609100959

Máš širokú definíciu slova "hovoriť". Medzi "spoken" languages a "written" languages je rozdiel.

0000010100063532012228100697221509086618

no vidis a ja poznam X ludi, co pomahaju v romskej komunite a volaju ich cigani, lebo to tak casto sami chcu, nie su to rasisti, ako pisem su napomocni, ale toto slovko sem tam pouziju. pre nich ani mna to negativnu konotaciu nema (spinavy cigan hej atd.) myslim, ze risite zase uplnu kktinu a in the end of the day, romakovi z osady je 15 ci ho niekto bude volat cigan, alebo rom, ale asi pre neho budu dolzitejsie jeho zivotne podmienky.

inak skusis tuna zakontruvat wikipedii, lebo ja som sa tam docital aj toto:
Z toho vyplýva, že názov Rómovia, akokoľvek politicky korektný, diskriminuje skupiny Cigánov, ktoré sa sami označujú inak. Tento kritický postoj k používaniu označenia Rómovia v širšom zmysle je rozšírený najmä v Nemecku, kde ho podporuje aj skutočnosť, že zväz Sinti Allianz Deutschland (jeden z dvoch veľkých cigánskych zväzov v Nemecku) označenie cigán považuje za neutrálny a za správny, pretože zahŕňa všetky cigánske národnostné skupiny. V snahe vyhnúť sa aj spornému výrazu Cigáni, aj spornému výrazu Rómovia (chápanému v širšom zmysle) sa v Nemecku v praxi najčastejšie používa výraz "Rómovia a Sinti" alebo "Sinti a Rómovia".

a taktiez k tomu povodu slova
Pôvod slova cigán je neistý, návrhy pre pôvod slova sú napr.[13][9][14]:

z gréckeho slova tsinganos (τσίγγανος) < atsinganos (ἀτσίγγανος), ktoré znamená cigán, a ktoré vzniklo v Byzantskej ríši z gréckeho slova athinganoi (ἀθίγγανοι), ktoré Theofanes vo svojom diele Chronografia vykladá ako "hаеrеtiсi in Phrygia еt Lусаоniа рrаесiрuе degentes" (odpadnutí kacíri žijúci najmä vo Frýgii a Lykaónii);
z kurdského slova asingăr (kováč)
z perzského slova ciganch (hudobník, tanečník)
z perzského slova asinkan (kováčňa)
zo starotureckého slova čïgāń (chudobný)

axone main
axone forumz
axone reci