- /čuť/
- zdedené slovo: PIE *(s)keuh₁- "vnímať"; laryn.,I.pal.,inf.konc. -> PSl *čeuˀ-tēi, 1.os. *čeuˀ-jum; monoph.,uml.skr. -> CSl *čúti, 1.os. *čújǫ (AP a); tilg.,druh.konc.,predp. -> počuť, 1.os. počujem (v CZ ale predl.,uml.CZ -> číti)

- OCS чоути "pozorovať, uvedomovať si", 1.os. чоуıѫ, чоуиство "pocit", чоувьство "vnímanie, zmyslový orgán", BG чуя "počujem", PL czuć "cítiť", RU чуять "zacítiť", 1.os. чую, SC/čak. čȕti "počuť", 1.os. čȕjēm, UA чути "cítiť"; OCz čuti/čieti "vnímať, tušiť"
- OPr auschaudē "dôveruje" (?), OHG scouwōn "sledovať"; (*kouh₁-i- ->) sans. ākuvate- (आकुवते) "mať v pláne, pozerať (smerom k niečomu)", kavi- (कवि), Avest. kawi- "veštec, múdry muž"; (*kouh₁-eie- ->) LAT cavēre "vnímať", cautiō "starosť", CGr koeō (κοέω) "všimnúť si, počuť"
- dok. začuť, vypočuť, druh.nedok. počúvať, vypočúvať; čuch (CZ čich), (CZ ->) čidlo; (*kouh₁-m̥n- ? ->) skúmať, prieskum, výskum, skúmavka

- výraz čuch je zrejme PSl inovácia; ku koreňu sa pridala koncovka *-xu, ktorá foneticky vznikla aj v iných koreňoch (napr. prach, viď tu); táto koncovka asi fungovala ako prípona aj v iných slovách, napr. strach (tu) či smiech (tu)

keywords: čuť, nedok., eu-monoph., sloveso; skúmať; počuť, čuch
zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Holzer, Rejzek, de Vaan, Vasmer