total descendants::0 total children::0 1 ❤️ |
- /mi/ - zdedené slovo: post-PIE *mes "my" (<- PIE obl. *n̥s-me "nás"), analog. -> *m-uh "my"; laryn. -> PSl *mūˀ; delab.,uml.skr. -> my b) post-PIE obl. *nōs-om "nás"; PBS-uml. -> PSl akuz. *nās-u; Dyb.z.,uml.skr. -> CSl *násъ; Havl.z. -> nás - OCS мъı, BG ние, PL my, RU мы, SC/SL mî - (*me-s ->) LI/LOT mẽs, OPr mes "my"; ARM menkʿ (մենք) "my" (*n̥s- ->) sans. akuz. asmān (अस्मान्), Avest. ahma "nás", LAT nom. nōs, CGr hēmeis (ἡμεῖς), OIrl sní "my", náthar "náš", AL në, toch.A nās "my"
- vývin v PBS vychádzal najskôr z akuzatívu *n̥s-me z ktorého koncovky vznikol najprv nový nom. tvar *me-s (zachovaný okrem balt. ešte v ARM); tento sa neskôr (len v slov.) upravil analogicky podľa koncoviek 2.osoby (pred-PSl *tuh "ty", *iuh "vy" -> *m-uh "my") - keďže podobný vývoj máme tiež v ARM, koreň *mes bol asi nárečovým javom v ranom post-PIE období; aj v balt.jazykoch, kde koreň *mes vytlačil reflexy *n̥s- úplne, sa rozdiely oproti slov.vývoju ukazujú o dosť skôr než na iných zámenách - koreň *nōs, prízvukovaný oproti pôvodnému PIE gen. *nos, sa začal asi používať pre akuz. vtedy, keď nom.pl. *wei- bol koreňom *n̥s-me vytlačený - v CSl pokračovali analógie ďalej; vytvorila sa podľa nej paradigma duálu (okrem nom. *vě; z inst.d. *nama je tiež CZ inst.pl. náma); v jSl bola koncovka CSl nom. *my prevzatá do akuz.pl. (OCS нъı), podľa čoho zas naopak bol vytvorený BG nom.pl. ние "my" - zrejme pôvodný nom.koreň *wei ostal v sans., chet. a Ger; v iných jazykoch (LAT, CGr, AL, Cel, toch.) v nominatíve prevládol pôvodný obl.koreň *n̥s-; napokon nPer mā (ما) "my" vychádza asi zo zámena 1.os. (viď tu) keywords: my, zámeno zdroje: Beekes, Cejtlin, Derksen, Lauffenburger, Lunt, Martirosyan, Rejzek, de Vaan, Vasmer, wiktionary |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||