cwbe coordinatez:
4684483
1495370
8167041
7862909

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::2
total children::2
show[ 2 | 3] flat


krokobox gomont0
Zdrojová literatúra pre slovnik

rekonštrukcie
Derksen, Rick - Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon, online na archive.org
Holzer, Georg - Urslavische Wortlautungen, 2013 (vid tu, II.diel tu)
LIV - Rix, Helmut (red.) - Lexikon der Indogermanischen Verben, online na Scribd
Olander, Thomas - Common Slavic Accentological Word List, 2001 (tu)
PIE Lexicon - http://www.utexas.edu/cola/centers/lrc/ielex/PokornyMaster-X.html (podla Pokorneho, potom je tu este tento, uvidime ci sa pouzije)
Paleolexicon - http://www.palaeolexicon.com/ShowWord.aspx?Id=19627
Starostin, Sergej - http://starling.rinet.ru/cgi-bin/query.cgi?basename=dataiepiet&root=config&morpho=0

slovníky
Beekes, Robert - Etymological Dictionary of Greek, 2010
Bernolák, Anton - Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 1825
Biblehub - http://biblehub.com/
Cejtlin, Ralja - Staroslověnskij slovar', 1994
Clauson, Gerard - Etymological Dictionary of Pre-Thirteenth-Century Turkish, 1972
DWDS - http://www.dwds.de/
Georgiev, Vladimir (ed., et al.) - Български етимологичен речник, 1971- (vid wiki)
Harper, Douglas - Online Etymological Dictionary, http://etymonline.com/
Koebler, Gerhard - Indogermanisches Wörterbuch, http://www.koeblergerhard.de/idgwbhin.html
Kroonen, Guus - Etymological Dictionary of Proto-Germanic, 2013
MacBean, Alexander a Johnson, Samuel - Dictionary of Ancient Geography, 1773 (archive.org)
Mohan, Sam (cont.manager) - Spoken Sanskrit Dictionary, http://spokensanskrit.de/
MSS - Bělič, Jaromír; Kamiš, Adolf a Kučera, Karel - Malý staročeský slovník, 1978
Rejzek, Jiří - Český etymologický slovník, 2002 (vid tu)
Skok, Petar - Etimologijski rječnik hrvatskoga ili srpskoga jezika, Beograd: JAZU, 1971 (tu)
Szókincshaló - http://www.szokincshalo.hu/szotar/
de Vaan, Michiel - Etymological Dictionary of Latin and the other Italic languages, Leiden: Brill, 2011 (vid tu)
Vasmer, Max - Этимологическый словарь русского языка, Moskva: Progress, 1964 (plus online verzia podla edicie z r.1986)
Wharton - Etyma Graeca: An Etymological Lexicon of Classical Greek, London: Percival, 1890 (vid archive.org)
wiktionary - http://en.wiktionary.org/wiki/Appendix:List_of_Proto-Indo-European_roots
litovsky slovnik - http://donelaitis.vdu.lt/main.php?id=4&nr=9_1


teória
Dybo, Vladimir - Slavjanskaja akcentologija, 1981
Gamkrelidze, Thomas a Ivanov, Vjačeslav - Indoevropejskij jazyk i indoevropejcy, 1984
Gołąb, Zbigniew - The Origins of the Slavs: A Linguists View, 1992
Habovstiak - https://books.google.at/books/about/Oravsk%C3%A9_n%C3%A1re%C4%8Dia.html?id=RVdDswEACAAJ&redir_esc=y
Holzer, Georg - Das Erschliessen unbelegter Sprachen, 1996
Holzer, Georg - Historische Grammatik des Kroatischen, 2007 (HR verzia 2011; lautwandely podla §)
Kapović, Mate - The Development of Proto-Slavic Quantity, 2005
Kortlandt, Frederik - Balto-Slavic Phonological Developments, 200?
Krajčovič, Radoslav - A historical phonology of the Slovak language, 1975
Lamprecht, Arnošt et al. - Historická mluvnice češtiny, 1986
Lauffenburger, Olivier - Hittite Grammar, 2008
Lunt, Horace Gray - Old Church Slavonic Grammar, 2001 (vid Google)
Mann, Stuard - Czech Historical Grammar, 1957
Mann, Stuart - Albanian Historical Grammar, 1977
Pauliny, Eugen - Fonologický vývoj slovenčiny, 1963
Pronk-Tiethoff, Saskia - Germanic Loanwords in Proto-Slavic, 2013 (vid tu)


články
Bičovský - http://web.ff.cuni.cz/ustavy/usj/ruki%20rule%20and%20x-%20slavonicum.pdf
Darden - http://humstatic.uchicago.edu/slavic/archived/papers/Darden-Balto-Slavic-Fact-Iter.pdf
Katičić - http://books.google.at/books/about/Bo%C5%BEanski_boj.html?id=9Q5CQwAACAAJ&redir_esc=y
Kollár - http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/szekesfehervar/narodnie_spievanky_1/pages/013_poznamky_k_textom_l_dielu.htm
Králik - http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1994/1/sr1994-1-lq.pdf
Lubotsky - https://openaccess.leidenuniv.nl/bitstream/handle/1887/2662/299_013.pdf?sequence=1
Matasović 2013 - https://hrcak.srce.hr/file/172848
Orr - http://www.jstor.org/discover/10.2307/40870501?sid=21105621041051&uid=3737528&uid=2&uid=4
Peciar 1966 - http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1966/5/sr1966-5-lq.pdf
West - http://books.google.at/books/about/Indo_European_Poetry_and_Myth.html?id=LMtaQ508cs4C&redir_esc=y


corpora
staroslovienske - http://www.helsinki.fi/slaavilaiset/ccmh/index.html
TITUS - http://titus.uni-frankfurt.de/indexd.htm?/index.htm#Etabelle






0468448301495370081670410786290908125347
al-caid
 al-caid      04.04.2016 - 14:21:25 (modif: 08.04.2016 - 00:02:46), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
Etymologie & Diachrone Linguistik
Cejtlin, Rajla M. et al. (1994) – Staroslavjanskij slovar', Moskau: Russkij jazyk – http://www.promacedonia.org/cejtlin/
Derksen, Rick (2008) – Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon, Leiden: Brill – https://archive.org/details/EtymologicalDictionaryOfTheSlavicInheritedLexicon_201310
Georgiev, Vladimir et al. (1971-2010) – Bălgarski etimologičen rechnik (I-VI), Sofia: BAN, Prof. Marin Drinov – http://ubdata.univie.ac.at/AC01474654
Ivanova-Mirčeva, Dora (1999-2009) – Starobălgarski rečnik, Sofia: Vladimir Trajanov – http://ubdata.univie.ac.at/AC02986323
Mladenov, Stefan (1941) – Etimologičeski i pravopisen rečnik na bălgarskija knižoven ezik, Sofia: Christo G. Danov – http://ubdata.univie.ac.at/AC04707785
Paraškevov, Boris (2008) – Etimologični dubleti v bălgarskija ezik, Sofia: EMAS - http://ubdata.univie.ac.at/AC07652551
Stojanov, Stojan (1976) – Starobălgarskijat ezik; tekstove i rečnik, Sofia: Nauka i izkustvo – http://www.promacedonia.org/st_ja/index.htm

Synonyme und Phraseologie
Dimitrova, Milka; Spasova, Ana (1994) – Sinonimen rečnik na savremennija bălgarski knižoven ezik, Sofia: BAN – http://ubdata.univie.ac.at/AC01112802
Gančev, Gančo (1994) – Rečnik na obidnite dumi i izrazi v bălgarskija ezik, Sofia: Nauka i život – http://ubdata.univie.ac.at/AC01259591
Murdarov, Vladko (2011) – Obraten rečnik na bălgarskija ezik, Sofia: Iztok-Zapad – http://ubdata.univie.ac.at/AC10863722
Nanova, Ani (2005) – Frazeologičen sinonimen rečnik na bălgarskija ezik, Sofia: Chejzăl – http://ubdata.univie.ac.at/AC04706381
Ničeva, Mira (2002) - Frazeologičen rečnik na bălgarskija ezik, Plovdiv: Chermes – http://ubdata.univie.ac.at/AC03529560
Perniška, Emilija; Vasileva, Stefka (1997) – Rečnik na antonimite v bălgarskija ezik, Sofia: Nauka i izkustvo – http://ubdata.univie.ac.at/AC02190380
Perniška, Emilija (2012) – Sinonimen rečnik na bălgarskija ezik, Sofia: Nauka i izkustvo – http://ubdata.univie.ac.at/AC10678328

Lehn- und Fremdwörter
Bondžolova, Valentina (2003) – Neologičen rečnik, Veliko Tărnovo: Gaberoff – http://ubdata.univie.ac.at/AC04268171
Gaberov, Ivan (1997) – Rečnik na čuždite dumi v bălgarski, Veliko Tărnovo: E – http://ubdata.univie.ac.at/AC02190358
Grannes, Alf et al. (2002) – A dictionary of Turkisms in Bulgarian, Oslo: Novus – http://ubdata.univie.ac.at/AC03393940
Kočeva-Lefedžieva, Ana (2004) – Nemski leksikalni elementi v bălgarskite govori, Sofia: Multiprint – http://ubdata.univie.ac.at/AC04380087
Krăsteva, Vesela (2003) – Talkoven rečnik na turcizmite v bălgarskija ezik, Sofia: Skorpio – http://ubdata.univie.ac.at/AC04155114
Mladenov, Stefan (1932) – Rečnik na čuždite dumi v bălgarskija ezik, Sofia: Pridvorna Pečatnica – http://ubdata.univie.ac.at/AC03704921
Perniška, Emilija et al. (2010) – Rečnik na novite dumi v bălgarskija ezik, Sofia: Nauka i Izkustvo – http://ubdata.univie.ac.at/AC08397487

Dialektologie und Orthographie
Andrejčin, Ljubomir (1960) – Pravopisen rečnik na bălgarskija knižoven ezik, Sofia: Narodna Prosveta – http://ubdata.univie.ac.at/AC05236708
Andrejčin, Ljubomir; Popov, Dimităr (1996) – Bălgarskija tălkoven rečnik, Sofia: Nauka i Izkustvo – http://ubdata.univie.ac.at/AC01885216
Ilčev, Stefan (1998) - Rečnik na redki, ostareli i dialektni dumi v literaturata ni ot XIX i XX vek, Sofia: EMAS – http://ubdata.univie.ac.at/AC02544492
Măžlekova, Marija (1990) – Rečnik na starobălgarskite dumi v dnešnite bălgarskite govori, Sofia: BAN – http://ubdata.univie.ac.at/AC01175760
Radeva, Vasilka (2012) – Bălgarski talkoven rečnik, Sofia: Iztok-Zapad – http://ubdata.univie.ac.at/AC10718905
Stamenov, Maksim (2011) – Sadbata na turcizmite v bălgarskija ezik i bălgarskata kultura, Sofia: Iztok-Zapad – http://ubdata.univie.ac.at/AC09005344
Stankov, Valentin (2002) – Nov pravopisen rečnik na bălgarskija ezik, Sofia: Chejzăl – http://ubdata.univie.ac.at/AC03570140
Stojkov, Stojko (1968) – Leksikata na banatskija govor, Sofia: BAN – http://ubdata.univie.ac.at/AC05309120
Stojkov, Stojko (2002) – Bălgarska dialektologija, Sofia: Prof. Marin Drinov – http://www.promacedonia.org/jchorb/st/index.htm

Fachterminologie
Kornju, Žerar (2004) – Juridičeski rečnik, Sofia: SOFI-R – http://ubdata.univie.ac.at/AC07037391


Anikin 1952 - Russkij etimologičeskij slovar' (I-XXX)

0468448301495370081670410786290907864647
al-caid
 al-caid      13.03.2015 - 23:12:57 (modif: 11.04.2016 - 16:50:08), level: 1, UP   NEW !!CONTENT CHANGED!!
V slovníku sa na označenie podobných foném používa viacero znakov podľa akademických tradícií; napr. slovenské /á/ asi zodpovedá zhruba praslovanskému alebo sanskrtskému /ā/, no označuje sa inak.

PIE (všetko *)

spoluhlásky:
spôsob ▼/ miesto artikulácie ►labiálydentálypalatályvelárylabioveláryfaryngályglotály
nazály -m, m̥n, n̥
plozívy neznelé (tenuis) -ptḱkkʷ
plozívy znelé (mediae) -bdǵggʷ
plozívy aspirované (mediae aspiratae) -bʰdʰǵʰggʷʰ
frikatívy -sh₃h₂h₁
likvidy -r, r̥, l, l̥jw

samohlásky:
ieēu
oō

Fonologická výbava PIE bola odlišná od súčasných IE jazykov. Panuje zhoda, že náš neolitický "predok" rozlišoval 5 miest a sedem spôsobov artikulácie spoluhlások: tie sa označujú ako *b,*p,*d,*t,*s,*l,*r,*w,*j, pričom podľa sans. a CGr sa predpokladá, že okrem znelých a neznelých rozlišovali aj aspirované *bʰ,*dʰ,*ǵʰ,*gʰ,*gʷʰ varianty; dorsály mali okrem bežných velárnych *k,*g,*gʰ aj labiovelárne *kʷ,*gʷ,*gʷʰ (asi ako napr. LAT /qu/) a palatálne *ḱ,*ǵ,*ǵʰ varianty (zrejme zhruba ako SK /ť,ď,ďh/). Podľa dokladov zo sanskrtu sa predpokladajú aj slabikotvorné sonoranty *r̥,*l̥,*m̥,*n̥, medzi ktoré môžme začleniť aj polosamohlásky *j,*w

Hlásky označované tradične ako mediae, teda znelé plozívy, sa podľa leidenských lingvistov (ako Kortlandt či Pedersen, plus sovietski učenci ako Gamkrelidze a Ivanov) vyslovovali ako ejektívy, čo máme napr. v gruzínčine - v PIE by sme teda mohli miesto mediae dat *p',*t',*ḱ',*k',*kʷ'. Podľa Kortlandta sa koncom PIE doby (keď sa rozdiely medzi nezn. a asp., teda jeho "fortes" a "lenes" spoluhlaskami zmenili na neznelé a znelé; anatólske jazyky to nevykazujú, a ich "lenes" a ejektívy spadajú skôr ako u nás) zmenili na znelé preglotálne, a takto "prežili" až do PBS obdobia, keď sa rozpadli na laryngálu a ústnu spoluhlásku, čím spôsobili jazykovú zmenu známu ako Winterov zákon.

PIE malo zrejme tri laryngály: teda tri rôzne hrdelné hlásky blízke SK /h/, z ktorých časť je zachovaná v anatólskych jazykoch. To nie je nezvyklé, keďže trebárs arabčina má až styri, no v neskorom PIE kontinuu zanikli (pre zaujímavosť, naše /h/ je reflex stredovekého *g), a síce ich existenciu predpokladal už Saussure, objavili ich (konkretne *h₂) až rozlúštením chetitčiny; predpokladaná výslovnosť laryngál je veľká téma. Asi šlo o dve frikatívy a jeden ráz (glotálna plozíva); číslovanie je pomôcka k spôsobovanému "zafarbeniu" samohlások v okolí (1=e, 2=a, 3=o), ak číslo chýba, tak sa konkrétna laryngála zo zachovaných znení určiť nedá.

Pri samohláskach sa zrejme rozlišovali pôvodne len predné a zadné z jednej, dlhé a krátke z druhej strany: *e,*ē,*o,*ō. Niekedy uvádzané *a resp. *ā sú kontroverzné). Vznikli zrejme kombináciami s laryngálami (napr. *eh₂, napr. tu), iné sa mohli dostať do PIE výpožičkami. Hlásky *i a *u sú vlastne slabikotvornými *j,*w; v slovníku teda uvádzam okrem *e,*ē,*o,*ō ako PIE samohlásky aj *a,*ā,*i,*w,*u. Samozrejme, keďže nemáme žiadne záznamy z PIE obdobia, daná výslovnost slúži len pre bližšiu predstavu - dané údaje sú značkami pre "spoločné východisko" hlások jednotlivých IE jazykov: PIE *k sa reflektuje v tak rozdielnych zvukoch ako slov. /č/ ci anglicke /h/.

PSl (všetko *)

spoluhlásky:
spôsob ▼/ miesto artikulácie ►labiálydentálypalatályveláryglotály
nazály -mn
plozívy neznelé -ptkˀ
plozívy znelé -bdg
frikatívy neznelé -sšx
frikatívy znelé -zž
likvidy -wr, lj

samohlásky:
prednézadné
hornéi, īu, ū
dolnée, ēa, ā

Východiskový prajazyk slov. skupiny sa v slovníkoch veľmi nepoužíva. Zhoda nie je ani v jeho pomenovaní: u Holzera sa píše o "praslovančine" (Urslavisch), u Kortlandta zas o "ranej slovančine" (Early Slavic). Väčšina etymologických slovníkov - ako napríklad Rejzekov český alebo Derksenov slovanský - však využíva tradičné rekonštrukcie vychádzajúce z Miklošiča, ktoré sa pokúšajú vystihnúť stav tesne pred OCS, prvým kodifikovaným slov. jazykom. Tieto rekonštrukcie však nezohľadnujú výpožičky a doložené slov.glosy v iných jazykoch, vďaka ktorým je možné určiť relatívne datovanie jazykových zmien: slov. *o je reflexom PSl krátkeho *a, ktoré sa ukazuje ešte aj v raných OCS textoch. Pritom lačný nájdeme u Derksena pod lémou *òlčьnъ, teda už so skrátenými *o a jermi, no bez metatézy. Skracujúci umlaut na rozdiel od metatézy zasiahol všetky vtedajšie slov. dialekty, no preukázateľne až po nej, preto v tomto slovníku je ako PSl znenie uvedené *alˀkin-.

Praslovančina bola zrejme blízko baltickému prajazyku. Prvé zmeny ukazujú dva princípy, ktorými sa slovančina od baltických jazykov vzdialila. Jednak šlo o princíp rastúcej sonority: prevládla tendencia vyslovovať slabiky tak, aby sa končili sonórou, teda samohláskou, laryngálou, likvidou alebo nazálou. Výraz *gwaizdāˀ (-> hviezda) sa preslabikoval z *gwa|iz|dāˀ na *gwaj|zdāˀ. Nové slabiky sa ďalej vyvíjali tak, aby vždy začínali spoluhláskou a končili samohláskou - tak ako v dnešnej taliančine. Postupne na konci slabík splynuli so samohláskou likvidy (monoph.), akúty (Meil.z.), a napokon aj nazály (nas.). Nové likvidy vznikli na začiatku slabík (liq.prot.). Druhým bol princíp medzislabikovej harmónie, podľa ktorého sa vyrovnávalo miesto artikulácie nasledujúcich samohlások a spoluhlások. Toto vyrovnávanie sa prejavovalo najmä v niekoľkých palatalizáciach: jednak velár pred (I. & II.pal.) alebo po (III.pal.) predných samohláskach, jednak zadných samohlások (uml.pal.) po palatálnom *j alebo reflexoch palatalizácií.

Ešte pred expanziou praslovančiny prebieha I.pal., kvôli čomu sa dostávajú *š a *ž (presnejšie *č/*tš, *dž a *š) do jej fonetického inventára. V tom sa odlišujú od balt. jazykov, kde sa *š a *ž ukazujú aj ako reflexy PBS *ś (<- RUKI) či *ź (<- satem.). Inde bol vývoj podobný. PIE samohlásky *a a *o splynuli. Krátke *i a *u bolo ešte stále ťažko rozlíšiť od likvíd *j a *w. Laryngály tiež splynuli, nechávajúc po sebe tzv. akút v slabikách so samohláskou. Jeho výslovnosť a tiež štatút ako fonémy nie sú jasné, no sú úzko späté so vznikom intonácií v neskoršom slov. dialektovom kontinuu. Najskôr však šlo o ráz, teda *ˀ (v IPA značení [ʔ], u Holzera [˙]).

CSl

spoluhlasky:
sposob ▼/ miesto artikulacie ►labialydentalypalatalyvelary
nasaly -mnň
plozivy neznele -ptťk
plozivy znele -bdďg
frikativy neznele -sšx
frikativy znele -vzž
afrikaty neznele -cč
afrikaty znele -dz
likvidy -r, lrʼ, ľ, j

samohlasky:
prednestrednezadne
horneiyu
stredneь, eъo
nosoveęǫ
dolneěa

viacmenej totozne s OCS a viacmenej zodpovedajuce Miklosicovym rekonstrukciam; oproti OCS je lepsie vyjadreny palatalny charakter, ktory sa v BG (teda v prostredi, kde sa cyr. a hlah. formovali) nevyvinul vsade (chyba jednoznacne vyjadrenie palatalnych *rʼ,*ľ,*ň,*ť.../; *rʼ nie je totozne s *rˀ, teda kombinaciou *r a akutu); nejasny je aj stav PSl dlhych samohlasok, ktore sa na niektorych poziciach v CZ/SK zachovali, no v BG nie; nejasne je aj rozlisovanie *j od *i, co moze vychadzat z greckeho pravopisu, no tiez zo specifik solunskeho dialektu; CSl notaciu *jь vsak nedokaze vyjadrit ziadne z OCS pisem: иже "ten, ktorý" sa moze citat tak /jьže/, ako aj /iže/

OCS/BG/RU

spoluhlasky:
sposob ▼/ miesto artikulacie ►labialydentalypalatalyvelary
nasaly -мн
plozivy neznele -птк
plozivy znele -бдг
frikativy neznele -фсшx
frikativy znele -взж
afrikaty neznele -cч
afrikaty znele -s
likvidy -р, лı

samohlasky:
prednestrednezadne
horneи/ı/ѵъıоу
stredneь, e/єъo/ѡ
nosoveѧѫ
dolneѣa

щ (ruske /ś/, BG /št/) vzniklo z ligatury шт; aj jotizovane я (OCS ѣ alebo ıa; hlaholika ma pre obe jeden znak Ⱑ), ю a ıє fungovali ako ligatury (niektore su aj v unicode, no nefunguju uplne), podobne aj ъı (niekedy pisane ako ъи resp. ⰟⰋ, ako napr. v Kievskych listoch; v modernej RU ako ы); mnozstvo variant pre /i/ zodpoveda stredovekej grectine (η,ι,υ), podobne aj pri /o/ ci /u/ funguje grecky pravopis; ф a ѵ sa pouzivali takmer vylucne v greckych vypozickach (za θ a φ, resp. υ), podobne obcas aj ξ a ψ, no tie vacsinou len ako cisla; v hlaholike je potom viac znakov, ktore v cyr.verzii nemaju obdoby, napr. djerv (ⰼ), ktoremu najblizsie zodpoveda novosrbske /đ/; hlah. Ⱓ (cyr.ю) zodpoveda mozno /ü/, specifickemu pre solunsky dialekt; "uzke" a "siroke" varianty v cyrilike pre /o/ a /e/ (tu moze byt napr. e/є) zial unicode neobsahuje
Ⰰ - азъ /a/Ⰱ - боукъı /b/Ⰲ - вѣдѣ /v/Ⰳ - глаголи /g/
Ⰴ - добро /d/Ⰵ - есть /e,je/Ⰶ - живѣте /ž/Ⰷ - sѣло /dz/
Ⰸ - землıа /z/Ⰹ/ Ⰺ/ Ⰻ - иже /i/Ⰼ - ѓервь /ď?/Ⰽ - како /k/
Ⰾ - людье /l/Ⰿ - мъıслите /m/Ⱀ - нашь /n/Ⱁ - онъ /o/
Ⱂ - покои /p/Ⱃ - рьци /r/Ⱄ - слово /s/Ⱅ - твърдо /t/
Ⱆ - оукъ /u/Ⱇ - фрьтъ /f/Ⱈ - хѣръ /x/Ⱉ - ѡтъ /o/
Ⱊ - пе /p/Ⱋ - шта /št/Ⱌ - ци /c/Ⱍ - чрьвъ /č/
Ⱎ - ша /š/Ⱏ - еръ /ъ/Ⱐ - ерь /ь/Ⱑ - ıатъ /ě,ja/
Ⱒ - хорсъ /h?/Ⱓ - ю /ju/Ⱔ - ѧсъ /ę/Ⱗ - ıѧсъ /ję/
Ⱘ - ѫсъ /ǫ/Ⱙ - ıѫсъ /jǫ/Ⱚ - фита /f,th/Ⱛ - ѵжица /i,ü/

(hlaholika sa lepsie zobrazuje cez Explorer alebo Firefox)

pismena ako э,ё,ђ,ћ,џ ako aj palatalizovane љ a њ su ruske/SC novotvary z 18.-19.storocia; й je trochu starsie (15.st.), okrem toho sa niekedy vyuzivala diakritika na oznacenie palatal (napr. tu); dnes v RU tuto funkciu prebral znak ь

SK

spoluhlasky:
sposob ▼/ miesto artikulacie ►labialydentalypalatalyvelaryglotaly
nasaly -mnň
plozivy neznele -ptťk
plozivy znele -bdďg
frikativy neznele -fsšch
frikativy znele -vzžh
afrikaty neznele -cč
afrikaty znele -dzdž
likvidy -r, l, (ř)ľ, j

samohlasky:
prednestrednezadne
hornei, íy, ýu, ú/ů
stredneé, eo, ó
dolneä, (ě)a, á

v podstate ako CSl bez jerov (Havl.z.) a nosoviek (splynule s /ě/ resp. /u/), pribudlo /f/, asi vdaka mnozstvu nemeckych a latinskych vypoziciek, tiez /h/ vznikle z PSl *g, v CZ este /ř/, no a /x/ piseme ako /ch/; specificka vyslovnost /ä/ (teda CSl /ě/, spadajuce s /e/) a /y/ (s /i/) je uz vzacna; ze SK je tazky jazyk? ha, skuste trebars tento

dalsie jazyky

LI - https://en.wikipedia.org/wiki/Lithuanian_phonology
LOT - https://en.wikipedia.org/wiki/Latvian_language#Orthography
sans. - https://en.wikipedia.org/wiki/Sanskrit#Phonology
Avest. - https://en.wikipedia.org/wiki/Avestan_phonology
ARM - https://en.wikipedia.org/wiki/Armenian_alphabet
CGr - https://en.wikipedia.org/wiki/Greek_alphabet
ONor - https://en.wikipedia.org/wiki/Old_Norse_orthography
OIrl - https://en.wikipedia.org/wiki/Old_Irish#Orthography
toch. - https://en.wikipedia.org/wiki/Tocharian_languages#Phonology
chet. - https://en.wikipedia.org/wiki/Hittite_language#Orthography