Pozyvam Vas na navstevu noveho webu

http://literarnyklub.sk/

Viliam Klimáček



Narodil sa 14. septembra 1958 v Trenčíne. Po vyštudovaní Lekárskej fakulty UK pracoval ako chirurg a anesteziológ na Klinike kardiovaskulárnej chirurgie. Po deviatich rokoch zanechal lekársku prax a venuje sa len divadlu. Žije v Bratislave.

Vydal romány Panic v podzemí (1997), Váňa Krutov (1999) a Naďa má čas (2002), poviedky Ďalekohladenie (1991), rozprávky Noha k nohe (1996), zbierky poézie Až po uši (1988), Zdravotní knížka pro vojáky základní služby (1991), Karamelky (1992) a divadelné texty Mária Sabína (1998). Kniha Remix GUnaGU (2000) získala Výročnú cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, V. Klimáček je jej zostavovateľom a spoluautorom niektorych uverejnených hier. Jeho posledným románom je Námestie kozmonautov, s ktorým zvíťazil v literárnom súbehu Román 2006 Slovak Telekom.



V máji 2008 bol román Námestie kozmonautov nominovaný medzi sedem finalistov ceny Anasoft Litera.

Viliam Klimáček je päťnásobným držiteľom prestížnej ceny Alfreda Radoka za najlepšiu českú a slovenskú hru roka, víťazom suťaže Dráma. Od roku 1985 je umeleckým šéfom GUnaGU, pre ktoré píše hry a v ktorom aj režíruje a príležitostne hrá. Pre Slovenské národné divadlo a rôzne divadlá doma i v zahraničí napísal viaceré hry, píše aj pre rozhlas, televíziu a film.

Viac informácií najdete na lca.sk

ROGER KROWIAK




Pred rokmi prišiel Roger Krowiak na Slovensko prvýkrát. Prišiel tak, ako sa na špeciálneho agenta patrí – ticho a nenápadne. Zaregistrovali ho len čitatelia týždenníka Kultúrny život, na ktorého zadnej strane jeho príbeh pravidelne vychádzal. Od júna 1992 do augusta 1993 stihol vyjsť jeden román a séria poviedok. Potom Kultúrny život zanikol a Roger Krowiak Slovensko nadlho opustil.



Po desaľročí prichádza Roger Krowiak opäť. Kompletný a definitívny. V knižnom vydaní, obsahujúcom všetko, čo na tému „Roger Krowiak“ vzniklo. Kolektívny román „Vlastnou zbraňou zblízka“, poviedkovy cyklus „50 príbehov Rogera Krowiaka“, novelu „Ruské leto“ a komiks, vychádzajúci v roku 1994 v denníku SME. S vyše 100 ilustráciami Danglára a zoznamom mŕtvol, zbraní a súloží. S komentármi autorov a doslovom špecialistu na literárne vraždy.



Autori knihy: Vlado Balek, Martin Ciel, Jana Dráfy, Martin Kasarda, Viliam Klimáček, Ivan Mizera, Peter Pišťanek, Rado Olos, Igor Otčenáš, Dušan Taragel, Peter Uličný, Robert Zavarský a Milan Žitný. Ilustrácie: Jozef Gertli-Danglár. Formát knihy: 30 x 30 cm.


info google

Laco Kerata



Narodil sa 1.1.1961. Je sbsolventom divadelnej réžie na bratislavskej Divadelnej fakulte VŠMU 1989). Počas štúdia režíroval hru v martinskom Divadle SNP. Jednu sezónu pôsobil v DPDaM v Trnave ako herec a režisér. V rokoch 1990 a 1991 režijne spolupracoval s Divadelným súborom Jána Palárika v Čadci, kde naštudoval svoje autorské hry Zlý duch a Stretnutie nosorožcov. S hrou Zlý duch zvíťazil súbor na celoslovenskej prehliadke amatérskych divadelných súborov.

V roku 1991 s Blahom Uhlárom a Milošom Karáskom založili Divadlo STOKA, kde pracoval ako herec, režisér a autor. S týmto divadlom sa dvakrát zúčastnil festivalu MIMOS vo francúzskom Perigeux, kde v roku 1994 za hru Impasse získali Hlavnú cenu poroty. V roku 1996 sa zúčastnili významného europského festivalu – Bonnského bienále novej európskej drámy – s hrou Eo ipso. Okrem toho sa s divadlom STOKA zúčastnil mnohých iných festivalov a podujatí najmä vo Francúzsku, v Nemecku, v Českej republike, v Dánsku (anglická verzia jeho autorského večera – Sami meri vari), v Maďarsku, Taliansku (Stretnutie Pentagonály v Cividale), v Izraeli (Dni Bratislavy v Jeruzaleme) a v rôznych mestách Slovenska.

V súčasnosti hrá vo vlastnom divadelnom združení MED.

Okrem práce v divadle spolupracuje najmä s dramaturgiou Slovenského rozhlasu, ktorej výsledkom sú viaceré pôvodné rozhlasové hry, napr. Na hladine (réžia J. A. Pitínský), komorná rozhlasová hra Chrobáci v škatuli (réžia Štefan Korenči) a Do teplých krajín (réžia Jozef Pražmári).

Vydal básnické zbierky Hriešny spánok (1991), Prišiel som, videl som... (2000), dve zbierky dramatických textov Rádiové hry (1998) a Večera nad mestom (2001) a zbierku krátkych próz Mám sa (2004). Jeho najnovší román sa volá Zlý herec (2008).

Ivan Kadlečík



Ivan Kadlečík sa narodil sa 8.apríla.1938 v Modre. Po štúdiu slovenčiny na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1956-61) pracoval ako novinár, podieľal sa a vzniku košického časopisu Krok (1966-67). 1968-70 bol šéfredaktorom časopisu Matičné čítanie, od 1990 je zamestnaný na Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Žije v Pukanci.

Kadlečík pôsobil najprv ako literárny kritik. Jeho záujem sa v syntetizujúcich a kontextovo poňatých štúdiách sústredil na slovenskú beletriu a literárnu kritiku. Na vydanie ju pripravil pod titulom Z rečí v nížinách, z politických dôvodov však kniha vyšla až v roku 1993. Od začiatku sedemdesiatych rokov, keď mu pre jeho spoločenské postoje bolo znemožnené verejne publikovať, sa v samizdatových súboroch vydaných v Prahe vo Vaculíkovej edícii Petlice – Reči z nížiny (1973) a Tváre a oslovenia (1974, knižne 1990) – venuje okrem osobností slovenského národného obrodenia aj českým prozaikom neoficiálneho komunikačného okruhu L. Vaculíkovi, B. Hrabalovi, O. Filipovi a inej svetovej beletrii (F. Kafka, F, Dürrenmatt). Už v kritických žánroch je viditeľné jeho smerovanie k výrazne osobitému, básnickému jazyku bohatému na metafory, významové hračky a neologizmy. Túto tendenciu intenzívne rozvíja v neskorších esejistických knihách. Často ich organizuje podľa znamení zvieratníka (Dvanásť, 1989; Vlastný hororskop, 1991; Lunenie, 1993). Reflektuje v nich normalizačnú skutočnosť konca 80-tych rokov, ale tiež dobu prelomu a prvé roky po Novembri 1989. Dobovú slovenskú realitu trpko komentuje aj v Rapsódiách a miniatúrach (samizdat, 1. zv. 1981, 2. zv. 1987; knižne Kolín nad Rýnom 1988, Brno 1992), ktorých titul vystihuje i tvarovú charakteristiku. K žánru listu sa obracia v Epištolách (1992). Vzájomná korešpondencia s L. Vaculíkom a O. Filipom vyšla pod názvom Poco rubato (1994). Esejistickú tvorbu lyricky hravého, satirického, filozofického a literárnohistorického zamerania sústreďujú súbory Hlavolamy (1995) a Vlani ako dnes (1997). Taroky (1997) s podtitulom Historický románik obsahujú historizujúci prozaický text. Básnickým vyznaním je zbierka Srdce sa volá ň (1994). Zjednocujúce jazykové gesto dotvára obraz výraznej osobnosti nepodliehajúcej módam ani mocenským tlakom, sarkasticky komentujúcej svoju rolu vo vzťahu k veľkým dejinám a citlivej k individuálnemu ľudskému osudu.

Výberová bibliografia

Z rečí v nížinách Bratislava, Smena 1971 (Kniha pred tlačou zakázaná.)
Reči z nížiny Praha, Petlice 1973
Tváre a oslovenia Banská Štiavnica, vlastným nákladom 1974
Tváre a oslovenia Praha, Petlice 1974
Rapsódie a miniatúry Praha, Petlice 1981
Rapsódie a miniatúry Praha, Petlice 1987
Rapsódie a miniatúry Köln, Index 1988
Dvanásť Bratislava, Edícia Fragment K 1989
Tváre a oslovenia Martin, Osveta 1990
Vlastný hororskop Bratislava, Slovenský spisovateľ 1991
Rapsódie a miniatúry Brno, Atlantis 1992
Epištoly Bratislava, Archa 1992
Z rečí v nížinách Bratislava, Slovenský spisovateľ 1993
Lunenie Bratislava, Fragment 1993
Srdce sa volá ň Námestovo, Malé vydavateľstvo poézie 1994
Poco rubato Bratislava, Fragment 1994 Spoluautor L. Vaculík. Zost. I. Kadlečíková
Das eigene Horrorskop Klagenfurt, Wieser Verlag 1995 Preložila Renata SakoHoess
Hlavolamy Levice, L.C.A. 1995
Taroky Námestovo, Solitudo 1997
Vlani ako dnes Liptovský Mikuláš, Tranoscius 1997
Lístoky Levice, L.C.A. 1999
Vlastný hororskop 2. vydanie, Levice, L.C.A. 2002
Malé prelúdiá Levice, L.C.A. 2002
Hlavolamy 2. vydanie, Levice, L.C.A. 2003
Lístoky 2. vydanie, Levice, L.C.A. 2003
Rapsódie a miniatúry 3. rozšírené knižné vydanie, Levice, L.C.A. 2003
Epištoly 2. vydanie, Levice, L.C.A. 2003
Taroky 2. vydanie, Levice, L.C.A. 2003
Lunenie 2. vydanie, Levice, L.C.A. 2004
Žiť sa dá len autobiograficky 1. vydanie, Levice, L.C.A. 2004

Dušan Mitana

Narodil sa 9. decembra 1946 v Moravskom Lieskovom v robotníckej rodine. Základnú školu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1964 na Gymnáziu v Novom Meste nad Váhom. Rok manuálne pracoval v rodnej obci, potom začal študovať novinárstvo na FF UK v Bratislave, po roku však prestúpil na VŠMU, kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. Po skončení štúdia roku 1972 dva roky pracoval ako redaktor literárneho mesačníka Romboid. Od roku 1975 žije ako profesionálny spisovateľ. Po viacročnej časopiseckej príprave knižne debutoval zbierkou poviedok Psie dni (1970), v ktorej sa zamýšľa nad zmyslom života a podstatou ľudskej existencie. Novela Patagónia (1970) je príbehom mladého človeka, ktorý sa búri proti zaužívaným spoločenským konvenciám a hľadá si vlastný životný priestor. Zo súčasnosti tematicky čerpajú aj poviedky zaradené do knihy Nočné správy (1976). So zdanlivo všedným príbehom ich postáv je v ostrom protiklade nečakané, často šokujúce, až absurdné zakončenie. Spoločenskokritický román Koniec hry (1984) na pozadí detektívnej zápletky rieši problém morálky a svedomia skutočného vinníka, za ktorého znáša trest niekto iný. Román je kritikou morálneho stavu spoločnosti v poslednom desaťročí totalitného režimu. Svojrázne komponovaná kniha úvah, esejí, štúdií, slovníkových hesiel, lekárskych diagnóz a poviedok Hľadanie strateného autora (1991) je autorovou výpoveďou o jeho nazeraní na svet, na jeho možný vývoj i na princípy vlastnej tvorivej činnosti. Knihy poviedok Slovenský poker (1993), Patagónia (1994), Prievan (1996) sú tematicky rámcované súčasnosťou. Mitanove rozhovory a úvahy z rokov 1990-1998 dostali knižnú podobu pod názvom Pocity pouličného našinca (1998). „Fantasticko-faktografický pararomán s vesmírnou zápletkou alebo Dejiny spásy v 10 častiach s prológom a epilógom“ je podtitul knihy Návrat Krista (1999) na ktorú voľne nadväzuje aj najnovší román Zjavenie (2005).”

POVIEDKA 2007
Zborník najlepších prác 11. ročníka literárnej súťaže.

Vydal KK Bagala, Levice 2008. Návrh obálky a vizuálny koncept zborníka Poviedka 2007: Matúš Bence & Pavlina Morháčová @ KOMPLOT. Tvrdá väzba, 160 strán, vložené do ručne vypísanej obálky, cena: 249 Sk
objednávky - http://www.lca.sk/blox/cms/autori/poviedka/book202
dizajn - https://kyberia.sk/id/3866267
dizajnér - https://kyberia.sk/id/1670/
dizajnérka - https://kyberia.sk/id/1531

Svetlana Žuchová

Narodila sa 24.12.1976. Vyštudovala psychológiu a medicínu v Bratislave a vo Viedni. Poviedky publikovala v rôznych literárnych časopisoch (Rak, Romboid, Vlna, Dotyky) a v roku 2002 debutovala zbierkou poviedok Dulce de Lechce (Drewo a srd.), ktorá získala prémiu Literárneho fondu. V rokoch 2001 a 2005 bola finalistka literárnej súťaže Poviedka. V decembri 2006 jej vo vydavateľstve LCA vyšla novela s názvom Yesim a v roku 2007 by jej v tom istom vydavateľstve mal vyjsť román Zlodeji a svedkovia. Je kultúrnou redaktorkou týždenníka Slovo. Venuje sa aj prekladu z angličtiny a nemčiny. Okrem odborných publikácii zo psychológie (Základy hlbinnej psychológie IV a V) preložila divadelné hry Sarah Kane, Marka Ravenhilla, Davida Harrowera, Martina Crimpa a román Michela Fabera Pod kožou. V súčasnosti pracuje a okrem literárnej činnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu psychológie.”

Marek Vadas

Narodil sa 27. mája 1971 v Košiciach, je absolventom FF UK, žije v Bratislave. Vydal zbierky poviedok: Malý román (1994, Prémia Literárneho fondu), Univerzita (1996, spoluautor Eman Erdélyi), Diabol pod čapicou (2002, spoluautor Eman Erdélyi), Prečo sa smrtka smeje (2003), Rozprávky z čiernej Afriky (2004, Cena Bibiany za najlepšiu a najkrajšiu detskú knihu sezóny), Liečiteľ (2006, Cena Anasoft litera). V súčasnosti pracuje spolu s Emanom Erdélyim na farebnej cestopisnej knihe Slovensko – perla džungle (vyjde v roku 2008).

Dušan Taragel

Narodil sa 29.9.1961 v Bratislave. Vyrástol a detstvo prežil v Devínskej Novej Vsi. Vyštudoval stredné odborné učilište chemické (odbor prevádzkový technik) a FFUK (odbor teória kultúry). Sedem rokov pracoval ako strojník vo Vodárňach a kanalizáciách, popri tom tri roky ako hudobný redaktor v Čs. rozhlase. S Petrom Pišťankom hral v punk-jazzovej skupine Devínska Nová Vec.
Publikoval v Slovenských pohľadoch, Kultúrnom živote, časopise Kankán, Rak, Domino Fórum, Inzine. Je autorom scenára k filmu Baščovanský a zať (1994).
Debutoval knihou Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov (1997, 1998, 2000; načítané na CD a MC 2000; knižne po česky vo vydavateľstve Albatros 2001; kompletne preložené do slovinčiny, chorvátčiny, poľštiny, úryvky v nemčine a španielčine) – autorom obrazovej časti je Jozef Gertli Danglár. Spolu s Petrom Pišťankom vydal zbierku poviedok Sekerou a nožom (1999) a s kolektívom 12 spisovateľov je spoluautorom knihy o Rogerovi Krowiakovi. Poslovenčil knihu P. Gutermana a J. Colohnatta: Vražda ako spoločenská udalosť, ktorá vyšla v roku 2006.
Pracuje v reklamnej agentúre ako copywriter. Ako externista učí na Fakulte masmediálnych komunikácií Univerzity Tomáše Bati v Zlíne.

Pavol Rankov

Narodil sa 16. 9. 1964 v Bratislave. Študoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde aj pracuje na Katedre knihovedy a vedeckých informácií.

Debutoval zbierkou poviedok S odstupom času (1995), ktorá sa vyznačuje nadväznosťou na tradície svetového i domáceho fantastického realizmu (Borges, Cortázar, Grendel, Mitana), časovou a priestorovou neukotvenosťou, resp. využitím exotických prostredí, redukovaným sujetom, dramatickým dejom, narábaním s prvkami tajomna, mystifikácie, iracionality a dôrazom na prekvapujúcu pointu.

V roku 1995 sa stal laureátom Ceny Ivana Kraska a v roku 1997 mu talianske ministerstvo kultúry udelilo medzinárodnú literárnu cenu Premio Letterario Internazionale „Jean Monnet“. V literárnej súťaži Poviedka 2001 získal Cenu denníka SME.

V lete 2001 vydal svoju druhú zbierku poviedok s názvom My a oni / Oni a my.

Poviedky Pavla Rankova boli uverejnené v časopisoch (v abecednom poradí) Dotyky, Infoknihy, Kalligram (preklad do maďarčiny), Kankán, Knižná revue, Kultúrny život, Maternica, Nové slovo, Orol tatranský, Pulz, RAK – Revue aktuálnej kultúry, Romboid, Slovak Literary Review (preklad do angličtiny), Slovenské pohľady, SME, Studium (preklad do poľštiny) a Tvorba T.

Prózy uverejnil aj v zborníkoch Den slovakiska novellen (preklad do švédštiny), Dúšok jedu, Pontes ’96 (preklad do angličtiny), Poviedka 2001 a Úpätím času.

Na jar roku 2003 mu v Bulharsku vyšiel knižný výber z poviedok.

Venuje sa aj publikovaniu odborných textov a vydal v roku 2002 knihu s názvom Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť. Analytický a pritom čitateľsky pútavý pohľad na súvislosti medzi informáciami a vývojom spoločnosti poskytuje kniha vydaná v roku 2006 Informačná spoločnosť - perspektívy, paradoxy, problémy.

Václav Pankovčín
21. 5. 1968 Humenné – 18. 1. 1999 Bratislava

Prozaik a publicista, vo svojich prózach inovoval poetiku realizmu prvkami zázračnosti a fantazijnosti (viaceré príbehy situoval do vymyslených miest Rantaprapán a Marakéš, ktoré sa „nachádzajú“ kdesi na východnom Slovensku). Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1991). Pracoval ako redaktor v denníkoch Sme a Pravda a ako pedagóg na materskej Katedre žurnalistiky.
Debutoval dobrodružnými príbehmi pre deti Mamut v chladničke (1992). Do sveta prostého človeka, ozvláštneného zázračnom, situoval románovú mozaiku Asi som neprišiel len tak (1992). Rozprávková magickosť sa najvýraznejšie prejavila v zbierke krátkych próz Marakéš (1994). K realistickému rozprávaniu, obohatenému metaforickými a fantazijnými prvkami sa priklonil v novele z vysokoškolského prostredia Polárny motýľ (priestor 3x4) z r. 1997. Román K-85 s podtitulom Príbeh o prerušenej mravčej ceste sa odohráva v nemocničnom prostredí (1998).
Ďalšie diela: román Tri ženy pod orechom (1996); zbierka krátkych próz Bude to pekný pohreb (1997).

Márius Kopcsay

Narodil sa 21. apríla 1968 v Bratislave, kde mal svoje trvalé bydlisko doteraz. Pôvodne smeroval k štúdiu prírodných vied, konkrétne chémie a fyziky, nielen z vlastného záujmu, ale aj pre nepekný kádrový profil (nedostatočná lojalita jednotlivca či jeho rodiny voči komunistickému režimu – vysvetlenie pre mladú generáciu). Po novembri 1989 však podľahol vábeniu slobody prejavu a stal sa novinárom. V súčasnosti pôsobí ako redaktor denníka Pravda.
Je trojnásobným finalistom súťaže Poviedka. V prvom ročníku – Poviedka 96 – dostal Prémiu a spolu s ňou prvú ponuku publikovať knižne. Medzi finalistov sa dostal aj v ročníkoch Poviedka 97 a Poviedka 2000 (Cena poroty).
Prvá zbierka poviedok s názvom Kritický deň (KK Bagala Levice) uzrela svetlo sveta v roku 1998 a získala Cenu Ivana Kraska za najlepší literárny debut. V roku 2004 mu vyšla druhá zbierka Stratené roky (KK Bagala Levice) a v roku 2005 román Domov (KK Bagala Levice). Román sa umiestnil vo finálovej desiatke najlepších kníh v súťaži Anasoft Litera. Márius Kopcsay zaň tiež získal ocenenie vo Veľkej cene za východoeurópsku literatúru (Großer Preis für osteuropäische Literatur), ktorú udeľuje rakúsky KulturKontakt. Jeho poviedky preložili do nemčiny, na český preklad čaká zbierka Stratené roky.
V decembri 2006 vyšla jeho štvrtá kniha, zbierka poviedok s názvom Zbytočný život (KK Bagala Levice), ktorá bola tiež nominovaná medzi 10 najlepších kníh Anasoft Litera.

MONIKA KOMPANÍKOVÁ

sa narodila 1. septembra 1979 v Považskej Bystrici, je absolvenkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (Katedra farebnej grafiky u V. Kolenčíka a Katedra maľby - ateliér Ivana Csudaia). Pracuje v Komunitnej nadácii v Bratislave. Je dvojnásobnou finalistkou literárnej súťaže Poviedka (2001 prémia, 2003 druhá cena). Debutovala knihou krátkych próz s názvom Miesto pre samotu, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska. Koncom roka 2006 jej vyšla novela Biele miesta. Obe svoje knihy autorka aj ilustrovala.

Daniela Kapitáňová

Narodila sa 30. júla 1956 v Komárne. Vyštudovala divadelnú réžiu na FAMU v Prahe Je vydatá, má jednu dcéru a žije v Komárne a Bratislave.
Debutovala 1. apríla 2000 novelou Samko Tále: Kniha o cintoríne , ktorá sa stala bestsellerom a doteraz vyšla v štyroch vydaniach na Slovensku (2000, 2001, 2002, 2005, vyd. KK Balaga Levice) a v Čechách (2004, Host Brno), Švédsku (2006, Skosnöret Stockholm) a Francúzsku (2006, l’Engouletemps Paris). V roku 2008 vyjde kniha v Poľsku (Pogranicze Sejny) a Rusku (KultInformPress Saint Petersburg).
Daniela Kapitáňová vyučuje kreatívne písanie na univerzite v Nitre a pracuje v Slovenskom rozhlase. Pravidelne uverejňuje fejtóny v denníkoch SME a Pravda. Venuje sa aj teórii detektívneho žánru a v denníku Pravda publikovala seriál paródií na najslávnejších detektívov (Vražda v Slopnej, 2003) a na pokračovanie uverejnila klasickú detektívku (Zostane to v rodine, 2004), ktorá vyšla knižne s názvom Nech to zostane v rodine! (2005, KK Balaga Levice) a v českom preklade Ať to zůstane v rodině! (2006, Host Brno). Autorka tejto netradičnej detektívky získala v roku 2006 nomináciu medzi desiat najlepších kníh literárnej súťaže Anasoft litera. Jej poviedky boli preložené publikované v antológiách a časopisecky v Nemecku, Rakúsku, Čechách a Slovinsku. V súčasnosti pracuje na scenároch celovečerných filmov, jeden na motívy svojho detektívneho románu a druhý o Samkovi Tále.

Vlado Janček
*1974

Píše krátke básne, krátke prózy, krátke divadelné a rozhlasové hry, krátke recenzie – predovšetkým pre náučno-populárny magazín Vlna – a množstvo ďalších krátkych literárnych útvarov. Dvakrát na krátky čas zažiaril vo finále literárnej súťaže Poviedka (1997, 2000). Debutoval zbierkou Motýľov (1999). Pôsobí ako dramaturg v trnavskom divadle DISK. Získal viacero cien v súťažiach Improliga, Slam poetry a festivale literárnej improvizácie Improkvas. Je krátkozraký.”

Tomáš Horváth

Narodil sa 23. augusta 1971 v Čabradskom Vrbovku. Patrí k najvýraznejším bossom bratislavského literárneho podsvetia. Sujetista, fabulátor. Člen legendárneho motorkárskeho gangu Hell’s Angels. Postexistencialista, paranoik, geniálny grafoman. Svojím výrazným osobnostným rukopisom sa situuje hneď v niekoľkých literárnych školách a smeroch: v klasickej anglickej deduktívnej detektívke, zároveň je však zástancom tzv. americkej drsnej školy (hard-boiled school); patrí tiež k tomu najlepšiemu, čo priniesol klasický zlatý vek ruskej literatúry, cyberpunku, či alžbetínskej drámy a divadla absurdity. Píše aj námorné príbehy a akčné rozhlasové thrillery. Rád zostupuje až do závratných hlbín ľudskej duše, a ešte radšej zostáva na povrchu. Autor kultových kníh je kmeňovým autorom vydavateľstva Bagala-L.C.A.: “Začínající vydavatel vydá knížku próz mladičkému nadějnému autorovi. To ovšem ještě netuší, že mladičký talent je psychopatickým grafomanem, který se nezastaví před ničím.”

Agda Bavi Pain
Vlastným menom Agbar Baba Pan. Pôsobí pod rôznymi umeleckými menami a značkami aj ako televízny a filmový scenárista, hudobný textár, reklamný a divadelný tvorca, publicista a spevák zakázanej skupiny Liter Geňa. Debutoval kontroverznou okultistickou zbierkou básní Kosť & Koža (Drewo a Srd). Je signatárom niekoľkých manifestov (Hodená rukavica, Pánska jazda 96, TV Serial Killer, KE mafia a i.), držiteľom viacerých literárnych a scenáristických ocenení a najčastejšie oceňovaným autorom literárnej súťaže Poviedka.



Overgroundový básnik, dekadent so sklonmi k art-core. Narodil sa v deň pamiatky zosnulých 2. 11. 1962 v Košiciach v starej košickej aristokratickej a disidentskej rodine otcovej tretej manželke. Po otcovi dedí tureckú národnosť ako spomienku na stredovekú inváziu Osmanskej ríše, po matke štátnu príslušnosť a sklony k tvorivej umeleckej činnosti. Už na výberovej ZDŠ je ako trinásťročný obvinený z účasti na znásilnení spolužiačky. V pätnástich sa ocitá prvýkrát na záchytke, neskôr je evidovaný na oddelení pre liečbu závislostí a na psychiatrii. Po vyštudovaní jazykového gymnázia, štúdiu rádiológie, sociálneho práva a štúdiu na Technickej univerzite pracuje krátky čas ako rádiologický asistent, asistent na patológii, v Parazitologickom ústave SAV alebo sa živí ako člen baletu či tanečník folklórneho súboru ŠLUK. Od roku 1980 je členom satanistickej sekty Cirkev Siedmeho Syna. Na jar roku 1982 je odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za viaceré trestné činy (príživníctvo, obmedzovanie osobnej slobody, verejné poburovanie, hanobenie hlavy štátu, pokus o vraždu, napadnutie verejného činiteľa, kupliarstvo, atď.). Po prepustení na rozsiahlu amnestiu V. Havla v marci 1990 sa (po krátkom utiahnutí sa do rodičovského Istanbulu) určitú dobu živí opäť ako pasák alebo gigolo. Na prelome rokov 1991/92 pôsobí ako manekýn v odevných závodoch v Trenčíne, kde sa zoznamuje so svojou prvou ženou Zuzanou Gaál. Manželstvo trvá do decembra 1992 a ako pamiatka naň zostáva dcéra Spadla Gaál v starostlivosti matky. Po dvoch ďalších nepodarených pokusoch o výstavbu rodinného krbu sa napokon ocitá v mimomanželskom náručí maďarskej pornoumelkyne Renáty Šuchty, v ktorom zotrváva do dnešných dní.

Pred svojim zadržaním stihol ešte Agda spolu s manažérom DJ noró začiatkom roku 1981 založiť prvú a poslednú, až doposiaľ zakázanú, undergroundovú antifeministickú rockovú formáciu Liter Geňa, v ktorej účinkoval ako spevák. Kvôli utajeniu koncertovalo toto „hudobné teleso“ pod krycími názvami ako Lacné Gesto, Lollobrigida Gina, Liga Gentlemanov a.i. Hudobné nahrávky skupiny Liter Geňa aj v súčasnosti slávia na košickej pôde rovnaký triumf ako v období svojho vzniku. Naposledy sa pred hudobnou verejnosťou obaja členovia skupiny predstavili v košickom klube Átrium v roku 1994 s projektom Mečiarova Mŕtvola, na ktorom sa zúčastnili poprední košickí jazzoví umelci.

%%id2%% Agda B. Pain publikoval samizdatovo v undergroundovom košickom vydavateľstve Babine Cicky (TABOOk publishers ltd.) zbierku prózy a poézie Spomienky na smrť (Listy panne) (1995), ktorej predchádzala „singlová“ básnická minizbierka Dievča, ktoré hľadalo Agdu Bavi Paina (1994), divadelnú hru Zo psa hlava alebo Vianočný Nový rok (1995), lyricko-epickú kliatbu Životabudič. (1997), prózu – scenár Navždy Tvoj (film) (1997) a básnickú zbierku Hokejisti (1998). Zo švédštiny preložil výber z tvorby večného pútnika, cestovateľa a dobrodruha Tchora Björnsona Výčitky z vedomia (Zápisky polodebila). Úryvky z jeho diela Životabudič. použil košický fotograf Sangwi Paei vo vlastnom cykle, ktorý bol vystavovaný v Poprade, Košiciach a v Bratislave. Divadelná Skupina 23 inscenovala Agdovu časť prozaického textu Navždy Tvoj (film) pod názvom Navždy Tvoj ako poslednú časť predstavenia 3 divadelné poviedky. V rokoch 1990 – 1999 Agda pôsobil ako šéfredaktor v košickom podzemnom časopise Slovenské Vulgárne Noviny. Podieľal sa na založení tajnej umeleckej lóže !gnorant! a bol taktiež tvorcom jej manifestov Nežné pohlavie a Pánska jazda.

Agda B. Pain publikuje prózu a poéziu knižne, časopisecky a v rádiu doma a v zahraničí (pod vlastným menom ako aj pod pseudonymami ako Aladár Hrča, Jozef Gaál a.i.). Je laureátom takmer všetkých slovenských literárnych súťaží.

Inklinuje k sadizmu, overgroundu a art-core, vo voľných chvíľach sa venuje drogám. Žije v Košiciach a v Bratislave.

Viac informácií najdete na http://agdabavipain.szm.sk.

Balla
(nar. 8. 5. 1967 v Nových Zámkoch)



Poviedky začal uverejňovať od r. 1992 najmä v časopisoch Dotyky a Literárny týždenník. Knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996). Základným a prakticky nemenným stavom postáv jeho poviedok je osamelosť, ktorá sa nestráca dokonca ani vo vzťahu muža a ženy. Mení sa len na tzv. „dvojosamelosť“. Postavy sa prejavujú najmä ako kruté, nenávistné indivíduá, ktoré však svojím konaním prezrádzajú zároveň túžbu intenzívne a poctivo žiť, odolať banalite každodenného prežívania. Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) sa pokúsil spojiť pôvodne samostatné poviedky do románového celku. V roku 2000 vydal zbierku krátkych próz Gravidita, v roku 2001 Tichý kút, v roku 2003 Unglik a v roku 2005 Cruz (2005). Jeho najnovšia kniha má názov Cudzí (2008).

Karol D. Horváth

Narodil sa 15. februára 1961 v Bratislave, vyrástol v Malackách. Vysokú školu, FF UPJŠ, odbor slovenský jazyk a literatúra – dejepis, vyštudoval v Prešove. Okrem učiteľstva si vyskúšal aj prácu pastiera oviec, pomocného stavebného robotníka, tajomníka MNV, divadelného režiséra a dramaturga, šéfredaktora súkromnej rozhlasovej stanice, redaktora Odbornej redakcie zábavných žánrov v Slovenskom rozhlase, copywritera v reklamnej agentúre, scenáristu animovaných rozprávok, lektora divadelných workshopov a festivalov, barmana, novinára, režiséra televíznej reality show a scenáristu viacerých sitcomov.
V literárnej súťaži Poviedka 2004 získal najvyššie ocenenie.
Debutoval zbierkou Karol D. Horváth v auguste 2005, v decembri 2005 knihu Karol D2 Horváth a v roku 2006 Karol 3D Horváth, čím uzavrel cyklus 33 poviedok RGB.

Stanislav Rakús

Narodil sa 20. januára 1940 v Šúrovciach. Vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Prešove. Po pôsobení na rôznych stredných školách pracuje od roku 1969 na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. Ako jeden z mála slovenských literárnych tvorcov sa sústavne venuje umeleckej próze i literárnej vede. Do slovesného diania vstúpil v polovici šesťdesiatych rokov publikovaním poviedok, recenzií a literárnovedných štúdií v rôznych literárnych a literárnovedných časopisoch. Debutoval novelou Žobráci (1976). Kompozične náročne stavaný príbeh situoval do nie celkom presne časovo identifikovateľného obdobia monarchie. Prostredníctvom dvoch protagonistov priblížil svet žobráctva, kde okrem dezilúzie a tragiky má svoje miesto i ľudská hrdosť. Rakús tu účinne využil prvky lyrizovanej prózy a naturizmu. Vo svojom rozprávaní sa zameriava na psychológiu postáv, čo sa prejavilo aj v jeho nasledujúcej tvorbe.

Minulosťou je nasiaknutá i jeho ďalšia kniha – zbierka poviedok Pieseň o studničnej vode (1979), ktorej príbehy autor situoval do obdobia na rozhraní 19. a 20. storočia.

Námet zo súčasnosti čerpal až v novele Temporálne poznámky (1993), pričom pri písaní využil osobné učiteľské skúsenosti. Vierohodné rozprávačstvo Stanislava Rakúsa dostalo v zábere na dnešok nové dimenzie: využíva paródiu, jemnú iróniu, literárne alúzie a podobenstvá. Autor prostredníctvom hlavného protagonistu Dušana Sakmára, učiteľa na večernej škole pre pracujúcich, vykresľuje dobu, ktorá veľmi ovplyvnila nielen dejinný, kultúrny a politický vývoj nášho národa, ale hlboko zasiahla do životov, osudov a zmýšľania ľudí. Odhaľuje reálne pomery socialistického vzdelávacieho systému, vytvárajúceho simplicitné, všeobecne záväzné kultúrne schémy a vyžadoval si ich osvojenie. Dušan Sakmár sa nedokáže stotožniť s týmto modelom kultúry, čo sa prejavuje v jeho improvizácii na vyučovacích hodinách, ktoré nie sú ničím iným ako únikom zo strnulého sveta učebných osnov. Je to akýsi nenápadný prejav vzdoru voči vtedajšej dobe.

Na novelu Temporálne poznámky tematicky nadväzuje Nenapísaný román (2004, Cena Dominika Tatarku). Stanislav Rakús v ňom zachytáva hodnotovú stratifikáciu zvráteného systému normalizácie, ktorý vytláča na perifériu schopných a favorizuje neschopných či bezcharakterných ľudí. Hlavný protagonista, prozaik a teoretik literatúry Adam Zachariáš, sa pokúša cez „poetiku nenapísanosti“ zobraziť pravú tvár tohoto obdobia. Vzniká tak text v texte – román v románe.

Stanislav Rakús napísal aj knihu humorne ladených rozprávok pre deti Mačacia krajina (1986). V literárnovedných knižných publikáciách Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988), Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993), Poetika prozaického textu (1995) a Z rozprávaní a rozhovorov (2003) sústredil pozornosť najmä na problematiku modernej slovenskej prózy a jej najvýraznejších predstaviteľov, ako sú M. Kukučín, J. Červeň, I. Horváth, R. Jašík.

Najnovší román Excentrická univerzita nadväzuje na predchádzajúce knihy (Temporálne poznámky a Nenapísaný román) je situovaný do akademického prostredia. V tragikomickom uspôsobení sa v ňom nepriamo konfrontuje represívny systém 50. rokov s geniálnou ruskou literatúrou 19. storočia, ktorá je predmetom vyučovania.

Žúúúúúrky, žúúúúúrky, johohó...

Vydavateľ KK Bagala
Od roku 1991 venuje pôvodnej tvorbe, vydal viac ako 250 kníh slovenským autorom, od roku 1996 vyhlasuje literárnu súťaž POVIEDKA, v roku 2006 vyhlásil literárny súbeh ROMÁN 2006, usporiadal viac ako 500 kultúrnych podujatí (Literárne soirée, Literárny cirkus, Literárne kino, ai)




Budem rád, ak budete na stránkach LITERÁRNEJ FLOTILY
diskutovať o súčasnej slovenskej literatúre,
prípadne uverejníte svoje postrehy a recenzie.
K fotografiám z literárnych podujatí môžete pridať svoje :-)
aHoj!_____ \_\_\_ __________________________________________ Cpt. Vincenzo ___________________________

"Keď rozdávali Poéziu
s nadávkami sa vtisol do radu."
Jožo Urban

	Jožo Urban @ wikipedia @ books @ litcentrum
	Miro Válek @ wikipedia @ osobnosti @ litcentrum
	Dano Hevier @ wikipedia @ osobnosti @ litcentrum hevi.sk
	Ján Smrek @ wikipedia @ osobnosti @ litcentrum
	Milan Rúfus @ wikipedia @ osobnosti @ litcentrum
	Pavol Horov @ wikipedia @ osobnosti @ litcentrum

OSAMELÍ BEŽCI>>

spríbuznené fóra:
Najlepší slovenskí prozaici
Poézia - vlastná tvorba (poprosím všetkých, aby rešpektovali ráz tohto fóra a svoje vlastné výtvory umiestňovali do fóra na podobné účely určené)