Janček, Vlado :: Remember, remember, the velvet November


node:	Janček, Vlado
template:	4
parent:	.\\_\\_\\_ LITERÁRNA FLOTILA
owner:	Cpt. Vincenzo
viewed by:
created:	09.04.2008 - 15:03:59
updated:	16.07.2008 - 15:06:44

cwbe coordinatez:
101
63532
2170909
3872668

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

orvaq	0
i!	0
neviem*	0
ormos	0
sashee	2
Cpt. Vincenzo	2

Vlado Janček
*1974

Píše krátke básne, krátke prózy, krátke divadelné a rozhlasové hry, krátke recenzie – predovšetkým pre náučno-populárny magazín Vlna – a množstvo ďalších krátkych literárnych útvarov. Dvakrát na krátky čas zažiaril vo finále literárnej súťaže Poviedka (1997, 2000). Debutoval zbierkou Motýľov (1999). Pôsobí ako dramaturg v trnavskom divadle DISK. Získal viacero cien v súťažiach Improliga, Slam poetry a festivale literárnej improvizácie Improkvas. Je krátkozraký.”

0000010100063532021709090387266808793363

121156560_10223651360062793_2768182634821785500_o.jpg?_nc_cat=109&_nc_sid=8bfeb9&_nc_ohc=yWLs1j7r2bEAX-Km8Uz&_nc_ht=scontent.fprg2-1.fna&oh=daaa125e31b2f3b7af79de923d3410e7&oe=5FA82E5B

0000010100063532021709090387266808700635

82909224_2969106189774856_6968421972032094208_o.png?_nc_cat=108&_nc_oc=AQn7XSynvb8ngV6yQ1yy3Y-9bcg2thSQY3SPN166XsxWlv6X3JKB8Sn4-muYo4SE6B0&_nc_ht=scontent.fbts2-1.fna&oh=1bebf17b3b0d9c3f86b1866f1142454e&oe=5EDB6AA5

0000010100063532021709090387266805194791

0000010100063532021709090387266804148126

JANČEK
improvizuje na
SLAM POETRY 2008

Video:

1. kolo
Slam poetry 2008 v Cafe kút

2. kolo
Slam poetry 2008 v Cafe kút

Ohlasy:

Slam poetry Kafe kút Bratislava
Po nadějném mladíkovi přišel na řadu slamer v nejlepších letech, které si také evidentně dobře užívá. Janček nám hned na začátek sdělil, že to asi nebude ono: „Prišel som sa pozriet, ale ruky sa mi trasú, včera som sa nadrbal a tri minuty času, to je niečo, čo sa nedá iba len tak zvládat.“ (omlouvám se za svůj nedokonalý přepis slovenštiny, nejsem z generace, která by ji aktivně zažila) Nemohu srovnávat s loňským rokem, ale prý zbytkový alkohol opravdu zapůsobil. Přesto ve mně Janček zanechal jako první dojem, že jde o slampoetry. Jeho z hlavy vyprávěné rýmy dokázaly zatáhnout publikum a reagovat na něj i na známé tváře pořadatelek: „Vidím Lenku Zogatku, Lenko, jak to zatím běží, všechno v poriadku?“ … „Kolko máme ještě času? Minutu a půl? Včera som sa nadrbal, já som ale vůl.“ I v druhém kole pokračoval ve stížnostech na svůj stav, kvalita však zůstala stejná. „Prostě seru na to, dnes nebude zlato.“ Ale možná si ho i zasloužil. V druhém kole už se neudržel Erik Binder a na některé soutěžící začal po jejich slamu reagovat. Po Jančekovi vyzval porotu, aby mu „nafukala promile hore hore“ a porota opravdu Jančeka hore ohodnotila kvalitním bodovým přísunem. http://www.slampoetry.cz/index.php?pg=3&c=6&z=52

Spam poetry Ostrava
Dalším vystupujícím exhibujícím byl slovenský Vlado Janček. Dost netradičně prohlásil, že neví, zda má stát a tak půlku svého vystoupení na pódiu klečel a půlku dokonce seděl. A nezaujal pouze neobvyklou polohou tělesnou. Vlado patří ke slamovým freestylerům a své umění ukázal i divákům v Ostravě. Párkrát si během svého hledání slov postěžoval že se mu slova nerýmují, mnohokrát si pak rýpnul do svého namazání se a „ne krémem“, či průběhu festivalu. Ukázal, že i na Slovensku se začíná rodit kvalitní slampoetry. http://www.slampoetry.cz/index.php?pg=3&c=6&z=54#page

000001010006353202170909038726680414812604148397

Palo zasa vyhral! Big up! :)

00000101000635320217090903872668041481260414839704150019

myslis, ze uz ma dost textov na knihu ?-)

0000010100063532021709090387266804148126041483970415001904150078

Tomu ver! (inak jedna mu uz vlastne vysla - vydal som ju kedysi vo vlastnej samizdatovej rezii v naklade 200ks; vsetko sa to rozchytalo. Nespravime reediciu? ;)

0000010100063532021709090387266803885117

sa vzdy musim smiat ked si spomeniem na vladovu real intonaciu pri recitovani jeho basniciek ,}
budu mat motyle pokracovanie alebo nas prekvapi prozou?

000001010006353202170909038726680388511703885161

Vladojanček

PrSK
(Prvá skandovaná báseň)

„Prsk, prsk, prsk, prsk...!

Prskavka prská
a pesnička ruská
už z telky a rádia hrá

„Tohle je chvíle kdy bez velké píle já tady sedím jako král,
„Opodááááál...“

Prskavka prská
a pesnička ruská
už z telky a rádia hrá

„A všade je mier, a všade je láska, a toto je pesnička pre Ondru Mrázka...“

Prskavka prská
a pesnička ruská
už z telky a rádia hrá

(Z vystúpení literárnej skupiny Živý dôkaz, 16. júna 2005 - 7. decembra 2006)

0000010100063532021709090387266803885073

Vladojanček

Kocúrov

(nevyídané texty)

Chladno

Zima je a tep mi klesá
Pod 50 bpm.
Depresia, depresia
Pohár vína vypijem.

Pomaly

Odpusť nám, Pane, naše viny
Cestou z vinárne
Pomaly melú tvoje mlyny,
Cestovinárne.

Noc a já a já a noc

Noc padá na červené mříže
a svět je unavené zvíře.
Jen z jedné věci mám teď v hlavě zmatek:
Umírat musím, když je zítra pátek
a všichni půjdou
unaveni z práce
navštívit levné víkendové restaurace.
Já budu ležet na studené zemi.
Noc venku padá.
Už teď zima je mi.

Sme

Smútok sa vytratil, príde nový,
sme kazisvetkovia jehovovi.
Sme deti tohto tichého sveta
a modlíme sa
len ku roletám.

Hravou ľavou

Zvládneme všetko hravo.
Veď máme zadnú. Ľavú.
A potom prednú pravú
nám treba na opravu.
Zvládneme všetko ľavou, zvládneme všetko, bravo!
Hej, na oprave dobre.
Hej na oprave zdravo.

Návnada

Chcem ťa chytiť na pesničku nejakú.
Zlaté rybky, tie mám, láska
na háku.

Celý

Mám teba. Viac mi netreba.
S tebou som celý. Bez seba.

Sodomia svedomia

Nerozumiem kódom a
neviem, čo je Sodoma.

Nevyznám sa v Sodome...
Ticho chodím po dome.

Chodím. Čo svet svetom je,
neviem, čo je svedomie.

Odplávam preč, po mori...
do plynovej Gomory.

(Z vystúpení literárnej skupiny Živý dôkaz, 16. júna 2005 - 7. decembra 2006)

0000010100063532021709090387266803885064

Lambada

Zaspievam teraz lambadu
čo chutiť bude trpko.
Mne iba zhorší náladu,
vám vstanú vlasy dupkom.

Je o človeku, ktorý si
z divadla spravil hobby.
A začal chodiť do porôt,
možno to ešte robí.

Na recitačných súťažiach
mal všetko pevne v rukách:
zaklopkal večer na izbu
a šup-šup už bol dnuká.

Tam učil mladé dievčatká,
ako vraj dýchať musia,
keď v recitácii uspieť chcú,
a tak im skúšal prsia

či dvíhajú sa – raz a dva
či držia správne rytmy.
Tak učil dýchať štrnástky
na festivale v prítmí.

V šedivom prítmí svietila
len červeň z detských líčiek,
keď doktorova plochá dlaň
vkĺzla do nohavičiek.

Tak vďaka tomu pánovi
z dievčat sa stali ženy.
Ráno im dali diplomy
a odovzdali ceny.

A to je koniec lambady
presmutnej piesne, ktorá
je o človeku z poroty,
čo sa hral na doktora,

čo udeľoval uznania
a vravel veľké slová.
Spoznali ste ho priatelia?
Pán doktor.

(Z vystúpení literárnej skupiny Živý dôkaz, 16. júna 2005 - 7. decembra 2006)

0000010100063532021709090387266803885059

Vladojanček

Básničky pre pokorné deti

I

Kto sa veľa modlí,
nemôže byť podlý.

II

Kto nemá rád Ježiška,
vešný šivot nežíška.

III

Nefajči a neklam,
ujdeš bránam pekla.

IV

Diabol číha všade.
Odíd od nás, hade !

V

Prvé sväté prijímanie
rozširuje vnímanie.

(Z vystúpení literárnej skupiny Živý dôkaz, 16. júna 2005 - 7. decembra 2006)

000001010006353202170909038726680388505903885071

VI
Farárovi vyfajči
o dvacku si bohatší!

0000010100063532021709090387266803885057

Chlapíci

V sanitke ma kriesili.
Zľakol som sa presily.

V zlatých poliach kúkoľ kvitol, dobili ma ako žito.

Dobili ma omylom,
srdce mi to zlomilo.

V zlatých poliach vlčie maky, krvácal som na šuštiaky.

Všetci mali mobily.
Dobili ma
v obilí.

Tichá

Tichá noc,
svet a noc
všetko spí, všetko sní.
Bedliaci sedliaci.
Stojaci vojaci.
Horiaci moriaci.
Mlčiaci vlčiaci.
Kojaci vojaci, hrešiaci pešiaci.
Všetko spí.
Všetko s ním.

Celý

Mám teba. Viac mi netreba.
S tebou som celý. Bez seba.

(Z vystúpení literárnej skupiny Živý dôkaz, 16. júna 2005 - 7. decembra 2006)

0000010100063532021709090387266803885044

Majiteľ zbierky Motýľov

Aký je tvoj osobný vzťah k motýľom ako takým?

Môj vzťah k motýľom je vcelku neutrálny a názov knižky bol iniciovaný Ďurom Kadlečíkom (autor ilustrácií – pozn.), ktorý vždy razí teóriu, že výsledný tvar musí byť kdesi na pomedzí gýča a „hoch“ recesie. Jedna skupina ľudí odsleduje túto recesistickú polohu, čiže debutovú zbierku motýľov mladého autora, na druhej strane sa ľudia tešia, že je to konečne niečo poetické – žiadne črevá, ako sa to často vyskytuje v slovenskej poézii.

Ako by si asi definoval to „poetické“, ktoré ti je blízke?

Táto kniha je sumarizáciou môjho obdobia na vysokej škole a tieto textíky vznikli skôr z divadelnej poetiky Semaforu, Osvobozeného divadla, humoru Lasicu a Satinského, aj keď s istým posunom. Napriek tomu, že táto kniha vyzerá pomerne klasicky, snažím sa nachádzať inšpiračné zdroje inde ako v klasickej poézii. Je to poetika českej grotesky – tradícia okolo divadla Sklep a výtvarníkov, ktorí sa k týmto veciam vyjadrujú – napr. Petr Nikl a František Skála jr. Je to teda istá podivná lyrika, ktorá je v prípade tejto knihy ešte celkom vykryštalizovaná, ale momentálne sa moja práca nad novými básničkami trocha zahmlieva v duchu českej grotesky. V súčasnosti ma z poézie oslovujú veci, ktoré píšu Peter Macsovszky a Peter Šulej, čiže ľudia okolo vydavateľstva Drewo a srd.

Z čoho vychádzala vizuálna koncepcia tejto knihy? Je tu niekoľko koláží – doštičky posielané do vesmíru, Majakovskij .......

Celá táto stránka bola zverená Ďurovi Kadlečíkovi. To je človek, ktorý už asi rok a pol žije striedavo v Prahe a v Senici a ktorý je tiež chytený českou absurdnou groteskou a okruhom časopisu Umělec a Divus. Snaží sa vytvárať akési Protokoláže – predkoláže, ktoré nemajú charakter klasických dadaistických alebo surrealistických koláží. Je tu badať určitý konceptualistický prvok, sú dosť minimalistické, čo sa týka zásahov a súčasne to má aj niečo s protokolom – je to oficiózne. Kdesi v druhom pláne sa tam objavujú určité bizarné súvislosti – Majakovskij ako symbol básnika, s ktorým sme v čase vzniku týchto básní zjavom dosť korešpondovali. Neustále sa tu dajú nachádzať nové vrstvy, súvislosti a spojenia, čo je pre Kadlečíka dosť typické.

Ak by mal teraz dodať ďalšie koláže, bolo by to určite niečo celkom iné a tieto už určite nikdy nepoužije. Jeho výtvarné a literárne práce sú dosť nevyrovnané, takže ťažko povedať, kam sa bude ďalej vyvíjať.

Ako to vyzerá s tvojimi ďalšími projektmi? Sú to skôr básničky alebo kabaret, rozhlasové a divadelné hry?

Tieto básničky uzatvárajú jedno moje obdobie. V súčasnosti som sa už dostal niekam inam. Taká detská radosť z týchto vecí by už asi ďalej ani nebola veľmi ono. Chystám pre Slovenský rozhlas s redaktorom Karolom Horváthom nejaké ďalšie scenáre. Ďalej sa tu objavila rovina spolupráce s Petrom Batthyánym, ktorý prejavil záujem o vytvorenie nejakých spoločných vecí. Kalimu Kertészovi som takisto sľúbil, že mu do konca apríla dodám jednu svoju prózičku, ktorú mám zatiaľ na rôznych lístočkoch. Treba to len celé nájsť a dať dohromady.

Jozef Dado Nagy
InZine, 25.2.1999

0000010100063532021709090387266803885041

Bzučí komár na haluzi, usmieva sa popod fúzy
(rozhovor vo veršoch)

Vladimír Janček je pre aspoň mierne zasvätených neprehliadnuteľný fenomén na poli... No veď to – na akom poli... Rodák z Myjavy, detstvo prežil v Brezovej pod Bradlom, vyštudovaný kunsthistorik a odborník na súčasné výtvarné umenie, vynikajúci improvizátor, mnohonásobný víťaz Improligy, jeden z najvydarenejších žiakov Jaroslava Dušeka (ak sa tak dá nazvať, pretože Vlado Janček je vždy a všade v prvom rade za seba), copywriter v reklamnej agentúre, autor úspešnej zbierky básní Motýľov, svojráznych čiernohumorných rozhlasových hier... Nuž... taký mladý a už taký rozkonárený!

Určite však mnohí poznajú niektoré z jeho poloveršov - poloaforizmov. Nájdu sa medzi nimi dokonca také, ktoré sú označované v našich malých a milých pomeroch ako kultové. Jeho verše: „Prepadol som s družinou Dom kultúry Ružinov“ sú už zľudovené. Alebo: „Anička, dušička, nekašli, aby mak pri tebe nenašli“ bude možno raz visieť v každej podstatnejšej protidrogovej centrále. Donedávna bol jedným z autorov televíznej relácie Metro. Bol by hádam aj naďalej, ale mu (nám) ju zrušili.

Dovolil som si Vlada Jančeka, autora, ktorý trpí na nadprodukciu hovorených slov (hlavne vtipných a pohotových postrehov) a podprodukciu slov písaných, osloviť niekoľkými vážne myslenými otázkami v nádeji, že ho tak prinútim stať sa známym aj mimo Bratislavy.

Jeho odpovede však boli typicky jančekovské, presne v duchu jednej z básní uverejnených v zbierke Motýľov: Menej je niekedy viacej, ak plávaš vo vode vriacej.

Ste mladý, talentovaný, vzdelaný a úspešný. Ako to, že je o vás tak málo počuť?

O to menej o mne počuť,
o čo menej treba slov.
aj interview bude stručné;
natlačím ho do vershow.

Čo budete robiť, až nebudete mladý, talentovaný, vzdelaný a úspešný?

Veď už vôbec nie som mladý!
Čo tam talent, vzdelanie…
Úspech je, že vôbec žijem.
(Odpoveď je celá, nie?)

Majú motýle vo vašom živote nejaké presne vymedzené miesto?

Popísalo sa už čosi
o tom mojom debute.
Na Motýľov preto, prosím,
zvedaví už nebuďte!

Mnohí vedia, že vašou špecializáciou je Improliga…

Ako možno bez prípravy
zahrať tému z osudia?
Pre mňa je to adrenalín,
výsledok nech posúdia
tí, čo prišli pozrieť na to,
ako to tam chodí:
Tri minúty na javisku
variť z pr-a-vej vody…

…ale málokto vie, že vašou špecializáciou je výtvarné umenie.

V Trnave som skončil dejiny
umenia a kultúry.
Po vysokej som s tým skončil,
iný nech sa vyzúri.
Kunsthistorik, ten nech zúri.
Peace…
z reklamnej
agentúry.
Nemá každý toľko šťastia. Chudák slimák. Nezarastá.

Zhováral sa Karol Horváth
Národná obroda, 24. februára 2005

0000010100063532021709090387266803885033

Vladojanček

Postmotýľov Revuál V1.0

Odpusť

Odpusť mi, Bože,
moje viny
cestou z vinárne.
Pomaly melú Tvoje Mlyny,
Cestovinárne.

Chlapíci

V sanitke ma kriesili.
Zľakol som sa presily.

V zlatých poliach kúkoľ kvitol, dobili ma ako žito.

Dobili ma omylom,
srdce mi to zlomilo.

V zlatých poliach vlčie maky, krvácal som na šuštiaky.

Všetci mali mobily.
Dobili ma
v obilí.

Základy slov&činy

Na počiatku bolo Slovo.
najprv Slovo Božie,
potom Adamovo.
Chaos vznikol zo Slov,
z Chaosu pár oslov.

Tak do toho: oslov oslov...

Pár oslov sa ľahko schová
na konci sú
opäť
Slová

Pocta Botticellimu

Keď Afrodita rodila sa z peny,
sedel som veľmi milo prekvapený,
ako to v takých chvíľach býva.
Čo všetko nevylezie z piva...

Amortizácia lásky

Včera na mor umrel Amor
Prikrýva ho drahý mramor

V kúpeľni

Každý večer nad chrómovou vaňou
zabijem dve muchy jednou vranou.

Sme

Smútok sa vytratil, príde nový,
sme kazisvetkovia jehovovi.
Sme deti tohto pestrého sveta
a modlíme sa
len ku roletám.

Romanca

Na jar sa rozjasnieva obloha
a teplý vetrík šumí ticho v rákosí.
Pätdesiatnici kričia preboha,
na jar sa pätnásťročné deti vodia
za nosy.

Lekár radí

Lekár kára cukrovkára,
lekár kára brankára.
Majster športu trávi tortu, keď ho lekár
nekára.

Tichá

Tichá noc,
svet a noc
všetko spí, všetko sní.
Bedliaci sedliaci.
Stojaci vojaci.
Horiaci moriaci.
Mlčiaci vlčiaci.
Kojaci vojaci, hrešiaci pešiaci.
Všetko spí.
Všetko s ním.

Celý

Mám teba. Viac mi netreba.
S tebou som celý. Bez seba.

(Básne z almanachu Postmaternica revuál, KK Bagala Levice 2000)

0000010100063532021709090387266803872669

Vladojanček

Motýľov

Ópium

Anička, dušička, nekašli,
aby mak
pri tebe nenašli.

Komár na konári

Bzučí komár na haluzi,
usmieva sa popod
fúzy.
Nemá každý toľko šťastia.
Chudák slimák. Nezarastá.

Vodička

Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu,
kým neskočí jedna fáza
pôrodu.

Kach

Chrchľavá kňažná strašne kašle,
hlienom si hyzdí vlas i mašle.
Kahŕňa ako starý hrniec každé ráno.
Takto si teda žije šľachta.
Veru áno.

Latka

Konečne vidím pravde do očí:
Podleziem
alebo
mi preskočí.

Vianočná

Lepší holub na streche,
než kosť
v krku.
Che, che,
che.

Relativita

Menej
je niekedy
viacej,
ak plávaš
vo vode vriacej.

(Básne zo zbierky Motýľov, KK Bagala Levice 1999)