
node:	mystifikacne a mystifikujuce recenzie
template:	3
parent:	L:teratura
owner:	pe:
viewed by:
created:	01.11.2004 - 13:25:41

cwbe coordinatez:
101
63532
1171162

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

ni	0
eiff balboa	0
jfx	0
aufhebung	0
belo	0
pe:	0
adam devop	0
acidmilk	0
q123	0
havrancek	0
_	0
jc	0
pilier	0
your biggest...	0
al-caid	0
unsane	0
vesnabesna	0
cyberpunker	0
brebis	0
sigmund fjord	0
pht	0
29	0
ku	0
fk	0
reku	0
kabal	0
Kuzmics	0
swallow	0
aarin	0
rytier kozmo...	0
čo	0
Faun	0
terorrist	0
nesst	0
teflon	0
\|\|	0
total trash	0
bangadabagasawa	0
mofo	0
fifteen	0
Robin	0
kyberbubus	0
ᨋ	0
Tomáš, to sa...	0
Macarat	0
Careful With...	2
vlnka	3
dlhy	3
palino	3
asebest	3
totosomsivym...	3
mental shape	3
mosko	3
(baky)	3
adam	3
miloslav	3
pikseliahky	3
Zosvof	3
krokobox gomont	3
ilith	3
Got milk?	4
Sedliak	4
sad&kvet	4
ne	4
yank	4
kris rubin	4
831	4
sunrise	4
ja	5
sta	5
edna soledadova	6
Kid B	6
lebov	8
súdruh Kilián	9
karol	10
matho	11
alobal	11
tachykardia	11
empties	11
ahasver	11
deborabezh	11
bumbaaaci	12
Sienar	14
mischele	14
gutta	14
Dunablanca	14
mouse +++	14
kedilek	14
hilda	16
3p4	16
sashee	16
kajo	16
black tatiana	16
sagasta	16
barbara_idijot	16
chaos walk w...	16
Killswitch	19
dusanson	19
huxley	20
lunk	20
___RIP___	20
Yog Sothoth	20
hirundo	23
nin	26
Divani	26
ZER0	29
aschenblond	29
mrjn	29
wosa	31
bali	32
prípad pre p...	32
vixtor	32
Dracik	35
.tove	35

mystifikacia. pop hra. spontanna generacia alternativnych realit. DIY kulturne dedicstvo.

this is a pure post pop pulp club!! place for intelectual pretenders, mofo PoMo gamers, lazy bastards unable to write something coherent themselves.games for games' sake ethos!

literatura: niekedy je predstava viac nez samotne absolvovanie intimnej pute strankami realnej knihy. ze sa nechas uniest predstavou ake by to bolo, ake by to mohlo byt.

napadol ta pribeh, ineteresantny protagonista, alebo dych beruca osnova, alebo pointa nebodaj, akurat banalita reality ti nedovoli dotiahnut napad do konca? stane sa ti, ze pretlak zrazu, inspiracia ohromna iskriva ta prepadne, no zanikne v chabej skici?

tomu je koniec!

vymyslaj a publikuj recenzie na nikdy nenapisane sagy, eposy, prirucky, bedekre, poviedky, zbierky basni, manifesty, teorie, suborne diela, obskurne manuskripty, dosial neuverejnene a neuverejnitelne a este len uverejnene rukopisy, za tajomnych a vlastne akychkolvek okolnosti najdene/vydane/precitane texty! pome!

napriklad, vdacnost mystifikacnych reviews zboznoval aj j. l. borges, ci stanislaw lem, velky to vymyselnik a bledomodra eminencia svetovej sf: check out jeho knihu Dokonala Prazdnota (Perfect Vacuum)

eventualny citatel urcite nepohrdne aj udajmi o vydavatelovi, pripadne cene, nehovoriac o obale. ale ved, je to na tebe, drahy kritik, ake suvislosti spomenies.

a one, Vymyslene moze povedat tak vela o Skutocnom!

00000101000635320117116208475624

Dej je velmi jednoduchy: Zamilovany par sa tula zahradkarskymi osadami a pyta od ludi nepotrebne hadice. Je to dokumentárny film o zivotoch ludí v záhradkárskych osadách, o úniku z ruchu mesta a zhonu, o potrebe byť v súlade s prírodou. Nakoniec postavia spolu túto fontánu na sídlisku v parku, sedia v nej a okoloidúci nechápavo krútia hlavami, ale oni vedia, že this is love

no dopaze, asi by som este fakt mala vazne zvazit tu scenaristiku a reziu...

00000101000635320117116208424847

Ako sa pomaly blizi nove prevedenie legendarneho science fiction romanu Duna na strieborne platna, nechyba tomu ani patricny hype. Mozeme sa tesit na novu trilogiu z pera Briana Herberta a Kevina J. Andersona o napinavych intrigach na pozadi pestovania hmlodreviny na Ecaze, EA chysta ofenzivu na videoherne platformy v podobe pokracovania Duny II, tentokrat vo formate MMORTS zameranej na tazbu korenia (nakup novych modelov harvesterov z Ixu za realne peniaze uz denne vyvolava burlive reakcie na reddite), zle jazyky zas hovoria, ze Disney pripravuje dalsi spin-off zo sveta Hviezdnych vojen, ktory predstavi historiu Tatooine. Medzi tymito mozno tuctovymi, mozno prekvapivymi doprovodnymi javmi novej velkej, filmovej Duny, sa ako past na oko, ako sklena kocka v pamiatkovej zone, ako nehanebny Diogenes so svojim sudom na Agore, tyci nenapadna, no kontroverzna novela Lost Dune ci Stratena Duna z pera autorky Chalice Corrino, ktora zatial, nepoznana, unika pred zalobami kvoli copyright infridgementu.

Identita autorky je zahadou nielen pre sudy, ale aj citatela. Jej britky, ba az cynicky humor pripomina starych dystopikov Orwella ci Wellsa, no zmysel pre fyzikalne a sociologicke detaily zas novu retro-scifi vlnu. Napriek zvlastnemu, gramaticky neraz az svojvolnemu jazyku sa spekulovalo, ze autorom je v skutocnosti Liu Cixin, ktoreho oceneny roman Problem troch telies sa pomaly dostava aj na pulty nasich knihkupectiev. Ini porovnavaju styl pisania Chalice Corrino s K.J.Parker, autorom (ci autorkou) fantasy noviel ako Blue and Gold ci Devices and Desires. Obidvaja dotycni (Liu aj Tom Holt, ktory sa za pseudonymom Parker zrejme ukryval) samozrejme akukolvek spojitost s dielom odmietaju, pricom Liu dokonca podal zalobu za ohovaranie, kedze podla jeho slov nieco "tak povrchne, plytke a zlomyselne" ako Stratenu Dunu, so sujetmi "zo styroch patin okopirovanych z Game of Thrones" by nikdy nemohol napisat.

Opomenme vsak zaloby za plagiarizmus, hruby disrespekt voci zakonnym licenciam aj samotnemu dielu Franka Herberta, ktore je v novele nielen postavene na hlavu a prekrutene, ale niekedy vylozene parodovane, a oplzlo hanene. Novela je predsa len osviezenim, kedze sa rozchadza nielen s nespocetnymi pokracovaniami a prequelmi z ruk oboch Herbertovcov, ale aj so samotnym povodnym romanom. Nespada ani tak do zanru tradicneho scifi, ako skor alternativnej historie, byt ide o fikciu vo fikcii, pre fikciu.

Dej sa zacina este pred koncom prveho zvazku, pocas osudneho utoku Harkonnenovcov na Arakeen. V sugestivnej scene nakladaju sardaukari mrtvolu mladeho Paula Atreida do ornitoptery; okolnosti jeho smrti nie su jasne, no imperator jeho smrt baronovi Harkonnenovi zataji, drziac ho v neistote, zatial co telo pochova v ne-priestore na Saluse Secundus. Nasleduje az gycovo sentimentalny opis jeho placucej matky, v putach odvezenej k baronovi, blizko pripominajuci zufalu Catelyn zo Storm of Swords. Pri pohlade na nu sa rozcitlivie aj omameny vojvoda Leto, ktory v ziali svoj smrtiaci vydych minie na prveho sardaukara co uvidi. Jessiky sa zmocni harkonnensky mentat Piter de Vries, ktory ju posle svojim kontaktom na Tleilaxe, umierajucim zvedavostou kvoli jej role v tajomnom programe zvanom Kwisatz Haderach.

Po tychto prvych, placlivych momentkach nasleduje prestrih o 14 rokov, kde zacina uz iny dej, skor pripominajuci dynamicke tahanice povodnej Duny. Na zaciatku sa zda, ze ide o bezny generacny konflikt. Na jednej strane starnuce, rozvazne stalice ako padisah-imperator Shaddam IV., ctihodna matka Gaius Helena Mohiam ci baron Vladimir Harkonnen sa snazia udrzat status quo, na druhej mladi, temperamentni hrdinovia osnovaju intrigy na ich zvrhnutie. Feyd-Rautha Harkonnen, baronov synovec a neohrozeny vladca Arrakisu, ziska vdaka svadbe s imperatorovou dcerou Irulan narok na imperialny tron. V zalohe drzi svoje ("za par kvapiek dazda, za par stromcekov") sfanatizovane fremenske hordy, stale znizujuc legalny predaj korenia, aby vylakal utok sardaukarov. Dospievajuca Alia Atreides, vychovana na Tleilaxe, je zbehla v ich teologii a oblubena v tamojsich vyssich kruhoch, ktori ju vydatne podporuju v presadzovani narokov na Caladan aj Arrakis. Postupne sa z tejto zatrpknutej, mudrujucej adolescentky stava novy Muad'Dib, ktory si cynicky pestuje kult osobnosti a pomocou strachu a krutosti dosahuje svoje ciele. Na pozadi sa crta ideologicky boj Bene Tleilaxu a Bene Gesserit ako zastancov prirodzenej a selektivnej evolucie, dialektiky negativnej a pozitivnej, alebo, v dunovskom slovniku, medzi idealmi Arafelu a Kwisatz Haderacha, ktore, na rozdiel od povodnej serie, naberaju velmi jasne kontury v podobe hviezdnych nomadov na ne-koraboch v sluzbach Alie, a v neohrabanych snahach Feyd-Rauthu zmocnit sa jej genov, k comu je subtilne vedeny gesseritkami v radoch jeho konkubin - a samozrejme majsterkou konspiracii Irulan.

Dielo sa nestiti hrubych paralel s dneskom. Ziadna Zlata stezka, skor ten Arafel, zatemnene mysle v sluzbach zvrhlych ideologii, presadzovanych charizmatickymi, cynickymi vodcami, ktori sice svoju moc prakticky dostali naservirovanu, no bez stipky vdaky ci milosti sa vrhnu aj na byvalych chlebodarcov ci podporovatelov. A tak Alia (pozor spoiler) necha nainfikovat celu populaciu Caladanu smrtelnou pohlavnou chorobou, aby zabila par legii sardaukarov alebo, v tejto verzii Duny, Harkonnenom oddany Stilgar necha vlastneho syna prepasovat spalovac kamena na Tleilax, aby tu vykonal samovrazedny atentat... bezcitnost nabera kozmickych meradiel, a to sa este Feyd-Rautha bije do prs, ze keby svojich fremenov vypustil robit dzihad do vesmiru, ako to chceli, tak by to malo takych 50-60 miliard obeti (pre pamatnikov Spasitela Duny). Konflikty su mensie, vlastne obmedzene len na par planet, no o to maju vacsiu publicitu a tazsie sa riesia, ludia utekaju z chudobnych, odlucenych planet na bohatsie, alebo rovno do Rozptylu. Kratkozrakost a besna snaha o okamzity zisk porazaju predvidavost a dlhodobe plany. Irulanino opovrzlive "ty nie si Kwisatz Haderach" rezonuje celym dielom, aj ked Feyd-Rautha sa v momente len v kutiku ust pousmeje, a ona (pre Dunu tradicne) prehltne nasucho.

Aj taka je tato Duna pre 21.storocie, aj ked plytko a chybne napisana, v podstate u nas nedostupna mimo pdfiek na ruskych piratskych serveroch. Stratena.

00000101000635320117116208351322

Neraz sa stane, že autor svojim dielom rozvíri celospoločenskú diskusiu. Mohlo by sa zdať, že žáner severských detektívok je už značne ošúchaný a nemá čo ponúknuť. Zo začiatku sa zdalo, že nebude tomu inak ani v prípade Thora Albertsena a jeho Fatamorgány. Nič však nie je ďalej od pravdy. Už názov knihy napovie, že hranica medzi zdaním a realitou, bude v tomto prípade riadne tenká.
Príbeh Albertsenovej knihy sa začína nečakane na prelome októbra a novembra. Hlavný hrdina – alebo skôr antihrdina - Ole Bredrup Sæverud, nastúpi ako nový policajný riaditeľ v Tromse. Sæverud je ctižiadostivý policajný šéf a nič nechce nechať na náhodu. Krátko po jeho vymenovaní, sa v okrsku začnú diať zvláštne veci. Ohavné zločiny otriasajú stodvadsaťtisícovou populáciou. Akoby nejakou šťastnou náhodou, Sæverud vždy s veľkou dávkou správne namierenej severskej intuície, vypátra vinníka, ktorého usvedčia naoko neodškriepiteľné dôkazy.
Verejnosť je na jednej strane zarmútená a zhrozená z nárastu kriminality, no na druhej strane vďačná a oslavuje Sæveruda ako hrdinu. Pocit neistého – ale predsalen bezpečia – naruší nečakané odhalenie. Po istej, celkom dlhej dobe totiž vyplávajú napovrch nové skutočnosti, ktoré čoraz viac ukazujú smerom k Sæverudovi. Jeden z jeho podriadených, si totiž všimne a vysloví podozrenie, že Sæverudove reakcie na zločin sú až podozrivo promtné a presné. To ešte netuší, že je na stope kauzy, ktorá nemá v celej histórii nórskej polície obdobu – Sæverud totiž celú tú dobu finguje zločiny a našije ich na nič netušiace náhodné obete tak, že spácha zločin hneď dva krát: Prvý krát keď spácha samotný zločin a druhý krát, keď usvedčí nevinného človeka.
Kniha Fatamorgána nie je literárne ničím výnimočná. Motív ctižiadostivého antihrdinu, ktorý neváha pre svoju slávu a uznanie páchať ohavné zločiny, je starý ako literatúra sama. Čo je však na knihe Thora Albertsena zaujímavé, je nezvyčajná slučka medzi fikciou a realitou. Thor Albertsen tak veľmi túžil upútať na svoju knihu pozornosť, že sa rozhodol hlavnú postavu beštiálneho policajného riaditeľa pomenovať podľa reálneho obvodného riaditeľa v Tromse.
Podarilo sa. Albertsenovo literárne počínanie vyvolalo celoštátny škandál a rozhorčenie. Nepísanou zásadou spisovateľov totiž je, že nikdy nezneužívajú na popisovanie fikcie reálnych ľudí. Na druhej strane kniha vyvolala aj veľký záujem a celý náklad sa rozpredal hneď po tom, ako sa roznieslo, že kniha bola napísaná takýmto obzvlášť nečestným spôsobom.
Okresný policajný riaditeľ v Tromse – Ole Bredrup Sæverud, ktorý bol v skutočnosti veľmi čestný človek, túto krivdu neuniesol a utrpel bližšie nešpecifikované zdravotné ťažkosti. Tie mu naďalej neumožňujú zastávať jeho pozíciu. A tak – kombináciou nešťastnej náhody a nečestného počínania ambiciózneho spisovateľa Thora Albertsena – spôsobil tento literárny počin to, čo v závere opisoval: odstúpenie policajného riaditeľa Oleho Bredrupa Sæveruda. Aj keď príčina straty pracovnej pozície bola diametrálne iná. Zaujímavosťou tiež je, že Nórsko po tomto počine prijalo zákon zakazujúci používanie mien verejných činiteľov a zákonom chránených ôsob v literárnych dielach.

0000010100063532011711620835132208655020

Zda sa ale, ze zakaz len podnietil iste percento populacie aby tvorilo a vyhladavalo samizdaty roznych zanrov, kde postavy nesu vylucne realne mena verejnych cinitelov.

I ked sa jedna asi len o minoritnu cast spolocnosti (siet knihkupectiev Ark vykazuje sestinovy pokles predaja, ktory by mohol suvisiet s tymto fenomenom), zda sa ale, ze to ide napriec socialnymi skupinami. Aftenposten spravil 4-dielnu reportaz: od edgy internetovych komunit az po tlaciarne v suterne vil na Frognery.

0000010100063532011711620835132208351331

V istych fjordoch sa povrava, ze Albertsen je Sæverudov pseudonym. To by uz uplne stieralo rozdiely medzi skutocnostou a realitou.

000001010006353201171162083513220835133108351332

áno, o tejto teórii som tiež počula. V tom prípade by ale aj Sæverudove bližšie nešpecifikované zdravotné ťažkosti museli byť fiktívneho charakteru. Som skôr toho názoru, že pravda bude niekde uprostred ak vôbec.

00000101000635320117116207111900

Jordan Ljubomirov Kaladzijski, najnovsi prirastok do bohatej bulharskej spisovatelskej sceny, sa hned svojim prvym dielom zaradil medzi velikanov sucasnej tvorby - a to nechtiac. Jeho kratky roman General Tarradellas povodne vznikal ako fiktivna historia, ktoru, podla svojich slov, vytvaral na skole pocas nudnych prednasok o balkanskej historii, ktore navstevoval pocas studia dejin v Bratislave, kde len minuly rok uspesne spromoval. Ako sam hovori, inspiroval ho vyrok znameho historika Setona-Watsona, ze ak by albigenska krizova vyprava v 13.storoci nebola byvala uspesna, mohol vzniknut velky narodny stat tiahnuci sa po pobrezi od Rima po Barcelonu. Z tejto mohutnej inspiracie Kaladzijski odvijal dalsie udalosti, ktore skulminovali v kratkom, ani len 107-stranovom (v bulharskom originale) texte.

Hlavnou postavou romanu je mlady Ferran z byvaleho Languedocu, ktory pracuje v Bavorsku ako programator v nemenovanej megakorporacii. Languedoc, ako nazyva Kaladzijski Seton-Watsonovo hypoteticke imperium, totiz upadol v 90.rokoch 20.storocia do obcianskej vojny, v ktorej prevazne katolicki Provensalci bojovali proti katarskym (v slovenskom preklade "kacirskym") Katalancom a moslimskym Akvitancom. Uz dost aj tak zbedaceni rokmi komunizmu (Ferran, ako mlady lavicovy intelektual, to nazyva samozrejme len ako "държавен квази-социялизъм") v Zapadnej Europe, vojnou strapeni Languedocania hufne migruju na vychod, kde v krajinach ako Bavorsko, Polsko ci Svedsko s hlavnym mestom v Novgorode dru na tych bohatsich.

Kedze Ferran ako "zapadoeuropsky imigrant" sa musi uspokojit s podpriemernym platom, neustale hlada nove prilezitosti, az nadabi na nejaku menej znamu firmu, kde s chutou prejde. Z interview ho ale unesu dvaja ozbrojenci niekde o Alp, aby sa dozvedel, ze si ho vyziadal general Manuel Tarradellas, hladany vojnovy zlocinec z obcianskej vojny v Languedocu, ktory je na uteku z medzinarodneho tribunalu v Danzigu. Snazi sa dostat do Montpellieru na audienciu ku kacirskemu papezovi Benetovi XVI., no chce sa vyhnut Provensalsku. Po akomsi post-cyberpunkovskom opisnom interludiu z plechoviek zleho piva vyuzivanych ako anteny, drevenych notebookov (ze kvoli nizsej tepelnej stope) a inych vymozenosti sa dej dostava na uroven spionazneho, ba ponorkoveho filmu. Ferran nedobrovolne vymysla rozne sposoby ako oklamat vsadepritomne bezpilotne lietadla Severobaltickej aliancie (NBTO), dedincanov podplatenych americkymi spionmi, high-tech modre prilby na janovsko-milanskych hraniciach, ci katolickeho teroristu, ktory mu je neustale v patach, aj ked je vybaveny len jednym nozom.

Roman sice dejom nijak nezaujme, kritikom hned udrel do oci tazky uder autora proti balkanskym stereotypom, aj ked samotny Balkan nahradili Alpy a Juhoslaviu ine pre nas dovolenkove destinacie. Tazku kritiku sucasneho geopolitickeho narativu i vnutropolitickeho nacionalizmu ukazuje aj na trpko-usmevnych momentoch provokativneho odhalovania sochy Innocenta III. v kacirskej Savone, akvitanskom nackovi, ktory odmieta "germansku teoriu" zalozenia Franskej rise ("КОЙ е това казал? Ние бяхме тук от година на Кристус!"), strach z "languedocizacie" Blizkeho Zapadu po vypuknuti revolucie v Maroku, odkazy na vseobecne zname filmy Amira Castorezzu, vyjadrujucimi temperamentneho ducha Languedocanov, ako aj na epizode novinara z Burgundska, ktory je urazeny, ked jeho krajinu nepovazuju za Europu strednu, ale zapadnu. Uplnym golom je katalansky premier Ruiz, ktory akoby z oka vypadol demagogickym velikanom Putinovi, Orbanovi ci Borisovovi: byvaly kulturista s 50% pri kazdych volbach, s chutou rozdelujuci rezorty medzi byvalych akcionarov firiem z povojnoveho realitneho boomu. V jednom momente prebera Nobelovovu cenu za mier, no napokon odstupuje po hanebnej intervencii v provincii Aragon, ktoru musi navyse uznat za nezavislu.

444_chaos.heretic.jpg

Omnoho viac ale citatela moze sklamat nedostatok kritiky samotneho generala Tarradellasa, ambivalentny pristup Ferrana k jeho vojnovym zlocinom ("а де, те си питаха това"), ako aj podivnu zmes stokholmskeho syndromu a pristupu k politizovanemu nabozenstvu, ked Ferran s Mariou, jednou z generalovych vojaciek, odidu s pozehnanim kacirskeho papeza naspat do Alp zalozit v katolickom Bavorsku akusi krestansku verziu al-Kaidy. Z bombardovania Barcelony NBTO v zaverecnej apokalypse priam srsi amerofobia, aj ked hlavnym strojcom tohto humanitarneho bombardovania je skor avanturista svedsky prezident, ktory sa svojimi Gripenmi snazi odviest pozornost od financnej krizy.

V skratke, osobne neverim, ze sa takymto dielom bude Kaladzijski moct vyrovnat inym hviezdam sucasnej spisovatelskej sceny ako Alek Popov ci Elena Alexieva, no na debut to nie je zle. Svoje historicke znalosti vie podat zivo, jeden kritik ho stihol nazvat plovdivskym Ecom, no bude kazdopadne musiet ulavit zo svojej naivity, ak chce oslovit aj citatelov, ktori jeho nazor na Ameriku nezdielaju.

0000010100063532011711620711190007111919

otváraš zabudnutý historicko-politický diskurz?.)

000001010006353201171162071119000711191907111934

este som zabudol, spomina sa tam aj daky Michał Dmuchnął, popularny, no kontroverzny profesor z Jagiellonskej univerzity, ktoreho katalanski intelektuali kritizuju, ze jeho teoria je prilis polskocentricka ;)

00000101000635320117116206897125

Jedneho rana sa pan m. rozhodol, ze napise poviedku, pretoze zacal znenazdajky prekypovat inspiraciou. Uz po par vetach pisania si ale uvedomil, ze je prilis stotozneny s hlavnou postavou. Kedze nebol ten typ, co sa rad zdoveruje so svojimi intimnostami, no na druhej strane sa mu namet velmi pacil, rozhodol sa perspektivu podavania pribehu zakamuflovat.

Pretoze predpokladal nenaivneho citatela, nemohol sa uspokojit s prostou rozpravou v tretej osobe a tak sa rozhodol zajst dalej a vyvinul postavu rozpravaca, tlmociaceho pribeh niekoho ineho. Niekto iny bol v tomto pripade archeolog, ktory vykopal velmi ojedinele spisy v dennikovej forme a pre unikatnost ich obsahu, rozhodol sa nedat ich do ustavu, ale cital ich po veceroch svojej zene. Teraz v kratkosti ku spisom, ktore sa maju stat taziskom nasho pribehu:

Bolo v nich mapovane relativne kratke obdobie zivota isteho panovnika. V ramci tohoto obdobia chodil panovnik kazdy jeden den do dvorneho divadla na to iste predstavenie, ktore si dal zinscenovat na vlastnu poziadavku a vlastny namet. Hlavny protagonista stelesnoval samotneho panovnika a v priebehu predstavenia zachytaval jeden obycajny den jeho zivota. Bol to vsedny den v tom pravom zmysle slova, pretoze panovnik prezival kazdy jeden den uplne rovnakym sposobom. To bol prave aj dovod, preco si nechal toto predstavenie zinscenovat - chcel sledovat sameho seba a zistit ako je mozne, ze kazdy jeden jeho den je o tom istom.

Archeologa tento pribeh fascinoval, no jeho zena nevidela v jeho pocuvani takmer ziaden zmysel. Kazdym dnom sa archeolog pri citani stretaval s coraz vacsou nechutou, napriek tomu, ze bol stale blizsie k velkolepemu vyjaveniu - a prave to sa citatelovi mohlo zdat ako kamen urazu, ktory nedovoli panovi m. dokoncit pribeh.

Lenze nebolo to toto vzajomne manzelske nepochopenie. Nemal v tom prsty dokonca ani samotny pan m., ktory sa uz citil bezpecne zakukleny v pradive rovin svojho pribehu.
Bol to rozpravac, ten vyjebany PRIPIC, ktory z neobjasneneho dovodu, ci uz nechcel alebo nemohol dokoncit toto rozpravanie.

00000101000635320117116206411093

V lete som počas behania dostal deficitom kyslíka inhibovaný nápad spraviť na kybči niečo ako literárnu tvorivo-mučivú súťaž v uletenom duchu.

Podmienky sa po troch kolách súťaže vyprofilovali nasledovne: Vyhlási sa nové kolo na tému, na ktorú možno žánrovo voľne tvoriť počas dedlajnu 1 mesiac. Priebežne sa hlasuje káčkami až do 1 týždňa po skončení dedlajnu. Aby bola súťaž viac atraktívna, pre víťazov jednotlivých častí čakajú megasuperbombastické knihy ako výhra(notár by samozrejme overil či všetko prebehlo v poriadku), ak by nestačilo samotné intelektuálne potešenie z tvorenia, a prestíž účasti v súťaži.

Spolupodielajte sa na tvorbe suťaže a prispejte s nápadmi na pravidlá a aj nápadmi, v akých témach by sa malo súťažiť.

Je tvoj život v troskách? Nevieš polhodinu otvoriť konzervu? Píšeš diplomovku? Chystáš svadbu? Máš smrteľnú chorobu a ostáva ti málo času? Fúzuješ korporáciu? Odskoč si do súťaže, ktorá od základu prebuduje tvoje superego.

Ostatní víťazi:

Prvé kolo "pseudoodborný článok" víťaz http://kyberia.sk/id/6418332 http://kyberia.sk/id/6422821

Druhé kolo "erotický skeč" víťaz http://kyberia.sk/id/6455371

Tretie kolo "bezmocnosť" víťaz http://kyberia.sk/id/6533162

Štvrté kolo "POSADNUTOSŤ" víťaz https://kyberia.sk/id/6698818

Piate kolo "Dyatlov Pass incident " víťaz https://kyberia.sk/id/7153402

Šieste kolo "úzkosť" víťaz https://kyberia.sk/id/7272126

Siedme kolo "Nekontrolovateľnosť libida" víťaz https://kyberia.sk/id/7576006

Ôsme kolo "Kapitulácia" víťaz https://kyberia.sk/id/7831685

Deviate kolo "Posledný deň" víťaz https://kyberia.sk/id/7882593

00000101000635320117116206306143

nemozem s tebou nesuhlasit, ale dovol aby som spomenul najnovsiu performance akademickeho spachtliara Mgr. Art. Juraja Krebetulisovského, ktory sa sam zaspachtloval v rohu miestnosti aby poukazal na osamelost a izolovanost akademickeho spachtliara v realnom svete.

bolo to dych vyrazajuce a malo to neuvertielne kritiky.

00000101000635320117116206237251

OSEMNÁSŤ A POL TÝŽDŇA AKO KOKOT
(alebo Kto Chytá v Šite)

stručný obsah diela:

90. roky 20. storočia je obdobie, nad ktorým si takmer každý dvadsiatnik, či tridsiatnik povzdychne s príjemnou nostalgiou. Pásky, prvé napaľovačky, oblečenie, hudba, a všetky ostatné drobnosti, ktoré už dnes vnímame ako zastaralé, sa nám objavujú v zápiskoch, ktoré vyšli na svetlo sveta až nedávno. Objavené ako súbor na diskete, ktorý fungoval ako časozber a zároveň denník opisujúci udalosti od leta do decembra roku 1997. Autorom a zároveň protagonistom je Gustáv Nárožný, ktorého kamaráti a známi prezývajú Gunár. Všetky udalosti sú zaznamenané v jednej mailovej konverzácii medzi ním a mladým dievčaťom z Prahy.

Príbeh začína prisťahovaním Gunára do Bratislavy. Jeho rodičia dostali lukratívnejšie miesto a spolu s ním aj možnosť lacno kúpiť byt na Dlhých Dieloch. Nárožní sa vrátili z dovolenky v taliansku, odkiaľ si 16-ročný Gunár okrem mušlí priniesol aj emailovú adresu susedy z vedľajšieho bungalowu. No kým sa Gunár odvážil na letný románik, jeho matku poštípala nebezpečná medúza a dovolenka musela byť zo zdravotných dôvodov predčasne ukončená.

V novej škole je Gunár relatívne obľúbený. Ide mu matematika a fyzika a jeho bezkonfliktná povaha si získa takmer každého. Despotického učiteľa matematiky pred celou triedou strápni, keď v rámci jednej odpovedi vysvetlí celé učivo tak, že ho pochopia všetci, najma skupinka beznádejnej partie kamarátov, ktorím celý učiteľský zbor veští, že nezmaturujú. Preto ho presvedčia, aby ich doučoval matematiku - v bare, kam chodia po škole fajčiť. Nový predmet - informatika - je zároveň úvodom do programovania. Gunár hravo vládne pascalu a preto má čas písať zo školského počítača maily svojej letnej známosti. Všetky maily si kopíruje na disketu v txt súboroch, aby ich mohol doma čítať. Svoje dojmy z mesta opisuje v prvom maili.

Suseda mu odpisuje, že v Prahe začala pomáhať v bare, kam chodia hrávať vychytení DJovia z nemecka.

Gunár sa začína zaujímať o hudbu, ktorú objavila a jeho spolužiaci ho radi pozvú na chatu na víkend. Organizuje ju starší brat jedného z nich a preto je na chate veľa alkoholu. Gunárove pásky nahraté z rádia neuspejú, ale zato sa kvalitne opije a spolu s ostatnými pretancuje celú noc. Dokonca pomáha aj frajerke spolužiakovho brata, ktorú nájde prepitú v bezvedomí v lese. Rozprávajú sa, chce odporučiť nejakú hudbu. Ona mu na druhý deň na odchode požičia CD Dead Cities od FSOL.

Gunár stretne opitých metalistov na sídlisku a tí ho zmlátia. Samozrejme, mu aj rozdupú požičané CD, ktoré sa nedá zohnať. Toto všetko píše svojej kamarátke v maili. Ona mu sľubuje, že mu nejaké môže zohnať. Gunár to tají, no spolužiak už po ňom CD chce. Preto ďalšia mailová komunikácia je o urgovaní CD, ktoré mu ona nakoniec objedná Berlína na jeho adresu.

CD stojí 800 korún, ktoré Gunár ukradne rodičom zo skrine a posiela poštovou poukážkou do prahy. Príde mu však napálené CD s ofoteným obalom. Gunár sa priznáva spolužiakovmu bratovi. Ten mu odpúšťa a chce vedieť, kde sú metalisti. Všetci spolu idú do U-clubu na akciu a cestou domov prepadnú metalistov na koncerte v Dúbravke. Počas bitky je ranený aj spolužiakov brat. Našťastie ho zachráni príchod sanitky.

Gunár sa sťažuje svojej kamarátke, aký podraz na neho urobila a ona sa ospravedlňuje. Teraz chodí s DJom, ktorý mu donesie originál zadarmo. Majú prísť hrať do Bratislavy, môžu sa stretnúť.

Gunár je zo vzťahu jeho kamarátky s DJom znechutený, pascal ho už nebaví, začína s Cčkom. Postupne sa zdokonaľuje, ale zhoršuje sa mu prospech z humanitných predmetov. Rodičia začnú hľadať zvyšné peniaze, navzájom sa obviňujú, kam ich kto dal. Gunár sa prihlasuje do programátorskej súťaže, ktorú vyhrá. Prvou cenou je napaľovačka. Rýchlo rozbehne biznis - napaľuje CDčka. Celá škola mu je vďačná, konečne si všetci môžu dovoliť kvalitný formát za nízku cenu. Gunár hravo zarobí peniaze, vráti ich rodičom. Vystúpenie DJa-frajera sa blíži, akcia je takmer vypredaná. Gunár však dostáva na guestlist všetkých kamarátov.

Na akcii konečne Gunár stretáva svoju susedu z bungalowu. Za peniaze z napaľovania doniesol aj fľaše tvrdého, ktorými si získa celé zákulisie. Stále viac opitý dostáva pocit, že on by mal byť na DJovom mieste a tak začne robiť kamarátke neslušné návrhy. Nájde ju však na záchode brať drogy. Je znechutený a odchádza.

Elektronická hudba u neho skončila, preto objavuje čaro grungeovej scény. Nič pre neho nemá zmysel a začína sa opíjať na koncertoch. Napaľuje CDčka nirvany a pearl jam. Posledné maily sú strohé, Gunár už neverí, že sa niečo zmení. Na posledné tri už ani neodpísala, keďže jasne deklamoval svoje sympatie ku kapele Nirvana.

V útrobách internetu sa pravdepodobne ukrýva mono ďalšieho, keďže online bol vypátraný mail, kde si protagonisti píšu po dlhých rokoch a na celej veci sa smejú. Z Gunára sa stal sieťový administrátor a z jeho kamarátky úspešná právnička v europarlamente. Odkazujú na ďalšie maily, ktoré neboli dochované, a pravdepodobne sú stratené na premazaných disketách.

0000010100063532011711620623725106242759

vyborne!

0000010100063532011711620623725106237293

to nie je puhe literarne dielo, to je povest, legenda z bajnych cias! btw Dead Cities bolo uz na CD?

000001010006353201171162062372510623729306240165

bolo

00000101000635320117116205994794

Red birds will fly out of the east and destroy Paris in a night (premietanie)
kedy: v sobotu 07. 05. 2011 o 20:30

Cyklus 'Kvety periférie' vám tentokrát prináša poľský film režiséra Adalberta Młynarskeho z kolekcie LTM (Literary Titled Movies).

Na pozadí tragického príbehu mladej Oľgy (ktorá sa pri svojej práci, na Európskej ceste 28, predstavuje ako Paris) môžeme sledovať najmä tri druhy periférie, každú s vlastnými danosťami. V prvom rade to je periféria viazaná na diaľkovú cestu a periféria Nemecko-Poľského pohraničia. Ďalej je to periféria predmestia nemeckého mesta Pasewalk: jednotvárna, 'kobercová' zástavba rodinných domov, kde niet kam ísť (len sa odviesť domov k sobotnajšej kosačke, psovi a manželke). A práve odtiaľ, zaľúbený do Paris, po večeroch uniká Franz k ceste E28. S poslednou perifériou panelových blokov v suburbii mesta Szczecin, ktoré je prostredím poľských dresiarov, sme oboznámení ešte pred tragickým vyvrcholením noci, počas ktorej vyhasne život Paris v 'rukách' dresiarov, neznajúcich mieru.

Premietanie sa koná na rampe v podchode železničnej zástavky: 'Pezinok Zástavka', viď mapa na stránke. Začína o pol deviatej, po príchode vlaku z Bratislavy. Film trvá 92min. po ktorom môže následovať prípadná diskusia. Posledný vlak do Bratislavy odchádza 23:10.

viac info na: http://kvetyperiferie.szm.com/

00000101000635320117116205696928

Alebo krábä, čížä, pávä.

Rozhodne však nesmieme zabudnúť na duálny fenomén protonordickej kultúry:

Sôbä.

Obr. 1: Sôbä

Napriek ťuťuli-muťuli obrázku sa netreba nechať zmiasť; sôbä je práve na takýto efekt stavané.

Totiž, po rozmachu kultu sôvä Odinovi poklesla uctievanosť; podľa prieskumu verejnej mienky a uctievanosti agentúrou JLAKK[1] sa v prime time prepadol zhruba o polovicu — a to Odin predsa nemohol dopustiť. Vytvoril teda kópiu očividne úspešného formátu a keďže vtedy ešte neexistovala Rada pre uctievanie a religiomisiu, pomenoval ho — sôbä. Zneužil takto napríklad početnú komunitu kastílskych utečencov, ktorí mali Reconquisty už plné zuby a odsťahovali sa žiť pokojne na sever a ktorí vnútri slova nerozlišovali "b" a "v", takže "sôbä" a "sôvä" vyslovali úplne identicky.

Sôbä bolo už od svojho stvorenia zamerané na čo najširšie davy. Kult sôbä bol otvorený komukoľvek, šikovne kopíroval silné stránky sôvä a vyhýbal sa prešľapom objaveným sôväťom. Sôbä bolo krásne mláďatko, spúšťajúce v nordických ženách materský pud a v ich partneroch pud sebazáchovy, takže neexistovali nepozitívne reakcie na príchod nového kultu. Sôbä bolo zobrazované v maľbách, praveké jaskynné kresby sa jemne doretušovali, aby na nich bolo sôbä jasne viditeľné a anglosaský obchodník William Board začal stavať malé sošky a obrázky sôbä popri cestách v celom regióne. Vznikol tanec Sôbä,

Obr. 2: Ženy v tradičných krojoch tancujú tanec Sôbä.

vtedajšia národná banka SOT[2] vyrazila mince so sôbäťom a ľudové remeslá začali postupne integrálne inkorporovať sôbä. Zobrazenie sôbä zvyšovalo predajnosť akémukoľvek tovaru, obzvlášť medovým výliskom, vikingčatá po sôbäti jednoducho šaleli.

Obr. 3: Naľavo minca, napravo ukážka dobového ľudového umenia.

Výhrady o plytkosti, komerčnosti a absencii histórie však nenechali na seba dlho čakať. Ozvalo sa viacero hlasov brániacich pôvodnú vikingskú históriu a tradície, pôvodné sôvä oproti rýchlokvasenému sôbä. Až do krajnosti to potom vystupňoval Erik Svensson svojím povestným prejavom, ktorý zakončil vetou

"Pri tejto miere spoločenskej amnézie by som sa nedivil, keby sa o pár rokov deti v škole učili, že Ameriku objavil niekto iný než Leif Eriksson!"

Podpory sa mu však príliš nedostalo; aj najortodoxnejší sôvisti po prejave kritizovali Erika za preháňanie, absurditu a extrémizmus.

A Odin si zatiaľ pokojne mädlil ruky. V boji za sôbä plánoval vytrvať, a tak ostošesť podplácal deti medovými výliskami v tvare sôbä. Stalo sa však, čo nečakal. Detiská si sladkosti nespojili so sôbä. To až v druhom rade. V prvom rade si ho spojili s bradatým a potučnelým Odinom v červenom kabáte, ktorý si sám z medových výliskov hojne ujedal. Sôbä síce vláčil všade so sebou, ale — koho by zaujímal záprah saní, keď vám niekto dáva dobroty, ruku na srdce.

Nuž a Odina to prestalo baviť, pretože si uvedomil, že takto sôbäťu znižuje popularitu. Avšak, čo sa stalo, už sa neodstane; deti už vyžadovali potučnelého bradáča rozdávajúceho sladkosti a odvtedy musia otcovia, ak chcú mať doma pokoj, suplovať Odina aspoň raz do roka.

Odin a sôbä ako takí už z našej kultúry možno vymizli, ale vo svojich myšlienkach, ideách, odkaze a smerovaní spoločnosti prekvitajú a zdá sa, že toho majú ešte veľa pred sebou.
—————————————————————————————————————————————
[1]: Joka lukee alaviitteet, karvainen kämmenet.
[2]: Se on totta.

00000101000635320117116205678155

Čudesná vražda kudlou.

Olaf Ampler, rodák z Mannheimu, je spisovateľ, ktorý až na sklonku života prekročil hranicu priemernosti, bohužiaľ asi nie smerom, ktorý očakával. Jeho posledná kniha Čudesná vražda kudlou sa pravidelne umiestňuje v rebríčkoch najzvláštnejších (čítaj – najhorších) kníh histórie, čo má však aj pozitívnu stránku, lebo sa tým pádom okolo nej vytvoril kult obdivovateľov. Od jedného z týchto fanatikov som knihu dostal a zo zaujímavosti ju (so značnou námahou) prečítal.
Ide o pokus o klasickú anglickú detektívku v štýle “hostia v letnom sídle”, no kniha je značne poznamenaná autorovou roztržitosťou, ktorá sa s jeho zvyšujúcim vekom len zhoršovala. Neexistuje niečo ako jednota času alebo miesta. Ampler sa silou mocou snaží dej udržať vo viktoriánskom Anglicku, ale nedarí sa mu to. Chvíľami sa ocitáme vo víre druhej svetovej vojny, potom zase niekedy v stredoveku, jedna pasáž sa dokonca odohráva v bližšie nedefinovanej budúcnosti. Týmto časovým posunom však nie sú postihnuté všetky postavy naraz, keďže spisovateľské klišé "moje postavy si žijú vlastný život" u Amplera skutočne platí. Potom sme svedkami absurdných rohovorov, ktoré nedávajú žiadny zmysel, ale napriek tomu sa tiahnu cez niekoľko strán a čitateľ sa z nich nič podstatné nedozvie. Uvediem krátky príklad – pri pití poobedňajšieho čaju prebieha debata o dedičstve, počas ktorej spisovateľ nechtiac premiestnil doktora Bellridga niekam do stredoveku a zvyšok rozhovoru sa vynie asi v tomto zmysle:
"Pán doktor, podajte mi fotografiu."
"Čo je to fotografia?"
"To je ten obrázok na stene vedľa šijacieho stroja."
"Čo je to šijací stroj?"
Načo sa doktor zo zúfalstva, keďže vidí, že je akosi mimo, siahodlho rozhovorí o akýchsi poľnohospodárskych problémoch (strany 150 – 183).

Ampler okrem neschopnosti udržať postavy v jednotnom čase zabúdal na dejovú líniu, alebo žiadny dej knihy nemal pripravený a priebežne si ho vymýšľal počas písania, pričom nebral do úvahy (alebo nebol schopný brať) už dovtedy napísaný text. Preto postavy konajú zmätočne a bez akejkoľvek motivácie (resp. ich pohnútky sa stále náhodne menia). Z vraha sa stane vyšetrovateľ a z milujúcej slaboduchej dcérenky sa stáva zmyselná femme fatal. V praxi to potom vyzerá napríklad tak, že notár zákerne zavraždí starého pána, vbehne do salónu a zúfalo kričí "lord je mŕtvy!!!", pričom v ruke drží zakrvavenú kudlu. Hostia sa nahrnú do knižnice pozrieť sa na mŕtvolu, nato doktor Jackson rozrazí okno a utečie do záhrady, pretože Amplerovi sa zazdalo, že on je vlastne vrahom namiesto notára. Pravdaže ostatní ničomu nerozumejú a len zmätene poťahujú briadkami.
Fanatickí Amplerovi obdivovatelia popierajú spisovateľovu roztržitosť (týmto eufemizmom sa v jeho prípade myslí skôr demencia) a tvrdia, že vytvoril geniálne dielo, v ktorom symbolicky kritizuje amorálnosť a plytkosť modernej doby, kedy ľudia nekonajú na základe vlastných pohnútok a úvah, ale sú nevedomky ovládaní ktovie kým. Niečo na tom možno bude. Počas druhého čítania som si naozaj všimol náznaky – kde tu utrúsená mimovoľná poznámka, zvláštne gesto, nepatričné slovo a pod., ktoré skutočne akoby naznačovali, že postavy knihy nesúhlasia s tým, ako ich autor presúva hore dole z jedného časového obdobia do druhého a ako sa stale mení motivácia ich činov. Uvediem príklad:

Str 121:
Pri okne stál doktor a zamyslene hľadel na dvor, napchávajúc si fajku. Oslovil ho notár, ktorý v húpacom kresle lúštil krížovku.
"Čo tam vonku pozorujete, doktor?"
"Mamuty"
"Mamuty !?"

V tomto úryvku hrá podstatnú rolu výkričník za slovom mamuty, ktorým notár vyjadruje svoje zúfalstvo či prostest nad tým, že popletený spisovateľ presunul doktora 20 000 rokov do minulosti. No inteligentný človek sa pýta: protestuje postava, alebo spisovateľ prostredníctvom svojej postavy? Nesledujeme skôr úchvatný boj Amplerovho vedomia a podvedomia, ktoré sa bráni nastupujúcej demencii? Alebo dokonca nejde o vedomú postmodernú hru s čitateľom, kedy spisovateľ zámerne napíše nepochopiteľnú, zlú knižku a len pár dobre skrytými detailami (tak dobre skrytými, že sa dá pochybovať, či vôbec existujú) šibalsky žmurká na čitateľa: "Haló! Ja som celý čas tu!"
Je Olaf Ampler génius, alebo starý imbecil?

0000010100063532011711620567815505678492

nový žáner: senilná detektívka
po vzore traileru machete by ju niekto mohol aj napísať, obávam sa však, že nebude taký dopyt.)

00000101000635320117116205641887

vydolovane na nete.
http://www.hradec.org/cimrman/y-asci.html

00000101000635320117116205627847

Miguel Lee
Autor, po ktorého smrti sa čakalo.

Celý svet strihá meter ako kedysi robili vojaci počas povinnej vojenskej služby. Niet divu, nakoľko už o niekoľko mesiacov uplynie 70 rokov od smrti Miguela Lee, autora, ktorému sa podarilo niečo, čo mu môžu všetci aktívni literáti závidieť. Chýry o jeho jedinom literárnom diele sa dostali do takmer všetkých gramotných kútov sveta a pritom ho nikto nikdy nevydal. Reč je o románe, ktorého názov opisuje jeho samotnú podstatu - "Autor, po ktorého smrti sa čakalo."

Lee vo svojom autobiografickom texte zdôrazňuje podstatu mýtu. K mýtom má nesmierne blízko, keďže svoje detstvo strávil striedavo v Škandinávii a Južnej Amerike. Aby sme naozaj pochopili jeho dielo, musíme ho čítať v kontexte jeho životného osudu. Miguelovi ako malému chlapcovi učaroval Mayský kalendár. Bohužiaľ, ako jedno z posledných detí 19. storočia si uvedomil, že mu zdravie nedovolí dožiť sa mýtického dátumu 2012. Vypočítal si však, že to môže byť zároveň rok, kedy v Európe, kde sa narodil, skončí ochrana autorského práva jeho diela a bude spadať medzi voľne použiteľné. A vtedy sa rozhodol vytvoriť mýtus o vlastom, zatiaľ neexistujúcom románe, ktorý zakázal vydať, čo si poistil astronomickou sumou za jeho vydanie. Najprv spísal poslednú vôľu a potom až začal písať mýtus svojho života.

"Autor, po ktorého smrti sa čakalo" je dielo, ktoré svojou podstatou predbehlo postmodernu o niekoľko dekád.
-- Mladý tridsaťročný Miguel v ňom opísal ťažký život strážcu Mayskej pyramídy, ktorý je posadnutý mýtom o konci sveta. Jeho panický strach sa mieša v snových scénach s tehlami chrámov, ktoré túži postaviť na odprosenie démonov. Stretáva cestovateľa z Európy a spolu s ním uniká do ďalekej Číny, kde je konfrontovaný s čínskym kalendárom a mytológiou ďalekého východu. --
To je žiaľ všetko, čo o diele naozaj vieme. Miguel totiž ako syn cestovateľa udržiaval pravidelnú korešpondenciu s niekoľkými priateľmi, prevažne literátmi. Zveroval sa im s opisom krajín a kultúr, no ku svojmu magnum opusu sa vyjadroval v útržkoch, alebo vôbec.

Prvky v premise však môžu byť inšpirované jeho vlastným životom. Postava cestovateľa a sprievodcu pravdepodobne vychádza z Miguelovho vlastného otca, ktorý ako obchodný cestujúci bral syna všade so sebou. Ani Čína nebola vybraná náhodou, nakoľko Miguelov otec sa stal zástupcom koloniálnej obchodnej spoločnosti na ďalekom východe. Miguel sa počas svojich ciest Áziou usadil v Pekingu, prijal priezvisko Lee po manželke, ako gesto. Jeho posadnutosť mytológiou v kombinácii s etnologickým zameraním jeho manželky, s ktorou viedol siahodlhé kultúrnofilozofické debaty, vyústila do presvedčenia, že pri náraste čínskej populácie, polovica planéty jedného dňa bude mať priezvisko Lee. Druhá časť románu sa preto odráža od týchto debát a ešte viac konfrontuje mytológie rôznych kultúr v presvedčení, že vznikajúca kniha samotná vytvorí ďalší mýtus. Život, osud, smrť, či cesty, ktorými sa môže ľudstvo vydať - toto môžu byť témy tajomného a toľko očakávaného románu.

Z Pekingu naďalej písal listy, no stále viac a viac sporadicky. Sústredil sa totiž na prácu, nakoľko chcel stihnúť dokončiť dielo ešte pred svojou smrťou. 70 ročný termín ho hnal do neskutočných výkonov a krátko pred novým rokom 1942 bolo jeho pracovné nasadenie pätnásť hodín denne. Jeho posledné listy a poznámky niesli známky na pomedzí šialenstva a geniality. V chladný januárový deň roku štyridsiateho štvrtého, kedy Európou pochodovali armády vojakov, Miguel Lee dokončil redigovanie vlastného textu, dopísal záveť, ešte raz odovzdal právnikovi text a legálne postupy ako ho chrániť, rozoslal posledné listy kolegom literátom objasňujúce jeho čin a zobral si život výstrelom z malorážky.

Jeho žena, ktorá mala spravovať literárnu pozostalosť, sa vžak nedožila konca vojny a stratila sa v týfovej epidémii roku 1944. No listy do Európy urobili svoje a práve vďaka nim môžeme pochopiť výnimočnosť a nesmiernu funkčnosť románu Autor, na ktorého smrť sa čakalo.

Je však dielo naozaj kvalitné, alebo je okolo neho vytvorená iba zbytočná panika? Čo keď bude vnímané ako zlomové iba kvôli svojej legende a nie literárnym kvalitám? Rozbory epištológií medzi Miguelom Lee a jeho súčasníkmi však na túto otázku nevedia nájsť odpoveď. Manuskript, ktorý na Miguelovo vlastné želanie čaká v trezore neutrálneho Švajčiarska, je jediná odpoveď, či sa čakanie po smrti Miguela Lee naozaj oplatilo.

0000010100063532011711620562784705629551

mile :)

0000010100063532011711620562784705629479

kazdopadne to bude bestseller uz len kvoli "tajomstvu", ktore toto dielo nesie...nuz tesim sa na to:)

0000010100063532011711620562784705628127

myslím, že by sa to malo začínať v roku 2500, keď na úsvite novej postapokalyptickej spoločnosti niekto nájde záhadný rukopis v troskách švajčiarskeho trezora a začne ho prepisovať...
chce to trochu metafikcie!

000001010006353201171162056278470562812705628889

je veľmi otázne, v akých formách sa dielo zachovalo, keďže na jeho uvedenie stále čakáme
pravdepodobne sa z výťažku prvého vydania odfinancuje pregravírovanie textu do titánových časových kapsúl, ktoré zostanú uložené pre ďalšie generácie hlboko v útrobách skalistých hôr, kde prežijú napríklad aj do príchodu inej civilizácie. rozlúštenie abecedy nemusí byť veľkým problémom, analógový záznam je analógový záznam.
ako to pochopia?
môže tak vzniknúť mýtus o vzniknutom mýte?
stále čakáme, kam až môžu siahať súvislosti.

00000101000635320117116205383856

Táto nová knižka od Juraja Petríka naozaj stojí za povšimnutie. Spadá do kategórie kuchárskych kníh, ktoré však okrem receptov ponúkajú aj príbehy s nimi spojené. Koncept to nieje síce objavný, ale Petríkovi sa podaril naozaj husársky kúsok.

Už ako názov napovedá, jedná sa vlastne o jeden a ten istý recept - vriacu vodu. Zdanlivo neatraktívna poživeň je v kontexte štyroch rozsiahlejších príbehov zaujímavým leitmotívom, multikultúrnou sondou a symbolom rozmanitosti života na tejto planéte.

Čo kapitola, to recept. Vriaca voda nieje síce nič náročné, ale podobne ako sa dá urobiť kuracie stehno na tisíc spôsobov, aj zdanlivo jednoduchá činnosť ako zohriať vodu na 100 stupňov začína naberať rôzne podoby. Ale pozrime sa na stručný prehľad jednotlivých poviedok.

ČAJ O PIATEJ
Príbeh je situovaný do viktoriánskeho anglicka. Stará vojvodkyňa Lady Chestley dala na odpoľudnie svojej slúžke voľno. Slúžka išla do susednej dediny po rokoch pozrieť svoju sestru. Opis dlhej cesty a prúd myšlienok v slúžkinej hlave o svojej despotickej pani sa strieda s pokusmi Lady Chestley o urobenie si čaju o piatej. Kým slúžka blúdi lesom, lebo výstavba neďalekého kostola úplne zmenila okolitú scenériu a slúžka už roky nebola mimo areál zámku, Lady Chestley blúdi chodbami vlastného sídla a hľadá kuchyňu, alebo akýkoľvek čaj. Presne v tých istých momentoch zažívajú zúfalú samotu. Slúžka omylom skončí naspäť pri zámku (reminiscencia na slávny román F. Kafku) a vojde do kuchyne práve vtedy, ako do nej vyvalí dvere Lady Chestley. Obe ženy zrazu cítia napojenie a konečne sa rozprávajú ako rovná s rovnou. Slúžka učí Lady Chestley variť čaj, vysvetľuje jej celé tajomstvo načasovania a lúhovania čaju. Samota ich spojí a stanú sa nerozlučnými kamarátkami na život a na smrť.

UBU MÁ NARODENINY
Malý Africký chlapec Ubu chce deň svojich deviatych narodenín prežiť naplno. Nejde však ku rieke s hadmi, nejde ani hrať futbal, ani kradnúť vtáčie vajíčka, ale vydá sa do mesta. Putuje prašnými cestami a stopne si dodávku. Dvaja európania vezú do mesta rýchlovarné konvice, aby ich mohli predať. Ubu ale zistí, že sa jedná o podvod, všetky konvice sú nefunkčné a kto by ich chcel opraviť, zabije ho naindukovaná elektrina. Ubu sleduje šmelinárov aj na miestnom trhu. Mestskí ľudia si z neho robia srandu, až kým ho neprichýli na noc starší opravár pračiek. Ubu sa mu vyspovedá a starý muž sa rozhodne mu pomôcť. Tajne sa vplížia do nákladnej časti dodávky a konvice jednu po druhej opravia. Na druhý deň Ubu zavolá obchodnú inšpekciu a tá trvá, aby boli konvice otestované. Keď chce technik obchodnej inšpekcie rozšroubovať jednu z konvíc, šmelinári ho zadržia, lebo nechcú mať na starosti jeho smrť. Sami sa odovzdajú spravodlivosti a malý Ubu dostane za odmenu novučičkú rýchlovarnú konvicu, ktorú donesie k sebe do osady ako morálny i reálny výťaz.

ANNA MATKA
Anna žije v postkomunistickej industriálnej krajine. Manžel jej zomrel v uránovej bani a sama sa musí pretĺkať životom. Stará sa o malé dieťa a po nociach chodí do továrne na brigády. V tomto príbehu sledujeme Annu, ako prevára svojej ratolesti kontaminovanú vodu z vodovodu. Anna má slzy večne na krajíčku a sníva o mori, kde bude môcť svojho syna okúpať a sama sa zaľúbi do opáleného majiteľa pláže. Tento sen je však vyrušovaný sirénou neďalekej továrne, bublaním vody a plačom smädného dieťaťa. Anna prehĺta slzy a trpko prehodnocuje svoj život. Nakoniec od únavy a zármutku padá na zem, zo stola zhadzuje liehový varič a oba životy hasnú v plameňoch horiaceho bytového jadra.

SVETLÁ PRÍSTAVU
Príbeh o bohémskej mládeži, ktorá hrá nebezpečnú hru. Čerstvá skupinka maturantov vie, že po lete sa rozídu na univerzity po celom svete a už sa možno nikdy neuvidia. Preto sa rozhodnú zažiť najbúrlivejšie leto svojho života. Najprv vymetajú bary a krčmy, potom skúšajú drogy a neviazaný sex. Ľahkovážny život sa im mení na sebatrýznenie, z ktorého už nevedia nájsť cestu preč. V prenajatej izbe nad prístavom sa oddávajú všetkým neduhom civilizácie. Všetko sa skončí, keď maturantka Lucia zistí, že jej matka je v nemocnici. Chce ísť za ňou, ale nedokáže sa odtrhnúť od svojich kamarátov. Oni sa rozhodnú, že jej pomôžu s touto dilemou a sami prestanú hýriť, aby jej nebolo nič ľúto keď odíde. Detoxom je pre nich horúca voda, ktorú nechávajú vychladnúť a počas toho sa rozprávajú. Sú úplne otvorení, po spoločných orgiách už nemajú čo skrývať. Po treťom dni strávenom v tureckom sede okolo dvojplatničky, kastróla a bandasky s vodou cítia, že je čas odísť. Je prvý september a oni sa lúčia o štvrtej ráno v reflektoroch prístavu.

Zo všetkých poviedok je cítiť okrem vriacej vody aj jeden ústredný motív, ľudskosť. Preto nie náhodou sú poviedky situované do rôznych miest na planéte. Autor totiž dúfa, že si uvedomíme, že na Zemi nie sú rovní a rovnejší, ale že všetci sme rovnakí a s drobnými odchýlkami chceme a túžime po tom istom. Krásnom, ľudskom, dôstojnom živote.

0000010100063532011711620538385605385415

Skvela recenzia! Mam pocit, ze som tu knihu uz cital a sucasne tuzim precitat si ju opat!

Mimochodom, tato kniha ma svoju predlohu v Petrikovej slohovej praci z 8. rocnika zakladnej skoly. Pterik - ako si umelecky hovoril - popisal v pomerne hutnom texte zlozenie, chut, uplatnenie a rizika spojene s konzumaciou vody. Pracu zakoncil slovami: "ste si nemysleli", ktore s oblubou cituje pri roznych prilezitostiach.

000001010006353201171162053838560538541505385908

tu som bohuzial necital, ja mam az to druhe vydanie z roku 2008

00000101000635320117116205383856053854150538590805386042

to si prisiel o skvele povodne ilustracie

0000010100063532011711620538385605385227

A kde si môžem kúpiť tú knižku?

.)

0000010100063532011711620538385605384470

bohovske, sprevadzane hlasnym smiechom.)

axone forumz