Jordan Ljubomirov Kaladzijski, najnovsi prirastok do bohatej bulharskej spisovatelskej sceny, sa hned svojim prvym dielom zaradil medzi velikanov sucasnej tvorby - a to nechtiac. Jeho kratky roman General Tarradellas povodne vznikal ako fiktivna historia, ktoru, podla svojich slov, vytvaral na skole pocas nudnych prednasok o balkanskej historii, ktore navstevoval pocas studia dejin v Bratislave, kde len minuly rok uspesne spromoval. Ako sam hovori, inspiroval ho vyrok znameho historika Setona-Watsona, ze ak by albigenska krizova vyprava v 13.storoci nebola byvala uspesna, mohol vzniknut velky narodny stat tiahnuci sa po pobrezi od Rima po Barcelonu. Z tejto mohutnej inspiracie Kaladzijski odvijal dalsie udalosti, ktore skulminovali v kratkom, ani len 107-stranovom (v bulharskom originale) texte.

Hlavnou postavou romanu je mlady Ferran z byvaleho Languedocu, ktory pracuje v Bavorsku ako programator v nemenovanej megakorporacii. Languedoc, ako nazyva Kaladzijski Seton-Watsonovo hypoteticke imperium, totiz upadol v 90.rokoch 20.storocia do obcianskej vojny, v ktorej prevazne katolicki Provensalci bojovali proti katarskym (v slovenskom preklade "kacirskym") Katalancom a moslimskym Akvitancom. Uz dost aj tak zbedaceni rokmi komunizmu (Ferran, ako mlady lavicovy intelektual, to nazyva samozrejme len ako "държавен квази-социялизъм") v Zapadnej Europe, vojnou strapeni Languedocania hufne migruju na vychod, kde v krajinach ako Bavorsko, Polsko ci Svedsko s hlavnym mestom v Novgorode dru na tych bohatsich.





Kedze Ferran ako "zapadoeuropsky imigrant" sa musi uspokojit s podpriemernym platom, neustale hlada nove prilezitosti, az nadabi na nejaku menej znamu firmu, kde s chutou prejde. Z interview ho ale unesu dvaja ozbrojenci niekde o Alp, aby sa dozvedel, ze si ho vyziadal general Manuel Tarradellas, hladany vojnovy zlocinec z obcianskej vojny v Languedocu, ktory je na uteku z medzinarodneho tribunalu v Danzigu. Snazi sa dostat do Montpellieru na audienciu ku kacirskemu papezovi Benetovi XVI., no chce sa vyhnut Provensalsku. Po akomsi post-cyberpunkovskom opisnom interludiu z plechoviek zleho piva vyuzivanych ako anteny, drevenych notebookov (ze kvoli nizsej tepelnej stope) a inych vymozenosti sa dej dostava na uroven spionazneho, ba ponorkoveho filmu. Ferran nedobrovolne vymysla rozne sposoby ako oklamat vsadepritomne bezpilotne lietadla Severobaltickej aliancie (NBTO), dedincanov podplatenych americkymi spionmi, high-tech modre prilby na janovsko-milanskych hraniciach, ci katolickeho teroristu, ktory mu je neustale v patach, aj ked je vybaveny len jednym nozom.

Roman sice dejom nijak nezaujme, kritikom hned udrel do oci tazky uder autora proti balkanskym stereotypom, aj ked samotny Balkan nahradili Alpy a Juhoslaviu ine pre nas dovolenkove destinacie. Tazku kritiku sucasneho geopolitickeho narativu i vnutropolitickeho nacionalizmu ukazuje aj na trpko-usmevnych momentoch provokativneho odhalovania sochy Innocenta III. v kacirskej Savone, akvitanskom nackovi, ktory odmieta "germansku teoriu" zalozenia Franskej rise ("КОЙ е това казал? Ние бяхме тук от година на Кристус!"), strach z "languedocizacie" Blizkeho Zapadu po vypuknuti revolucie v Maroku, odkazy na vseobecne zname filmy Amira Castorezzu, vyjadrujucimi temperamentneho ducha Languedocanov, ako aj na epizode novinara z Burgundska, ktory je urazeny, ked jeho krajinu nepovazuju za Europu strednu, ale zapadnu. Uplnym golom je katalansky premier Ruiz, ktory akoby z oka vypadol demagogickym velikanom Putinovi, Orbanovi ci Borisovovi: byvaly kulturista s 50% pri kazdych volbach, s chutou rozdelujuci rezorty medzi byvalych akcionarov firiem z povojnoveho realitneho boomu. V jednom momente prebera Nobelovovu cenu za mier, no napokon odstupuje po hanebnej intervencii v provincii Aragon, ktoru musi navyse uznat za nezavislu.





Omnoho viac ale citatela moze sklamat nedostatok kritiky samotneho generala Tarradellasa, ambivalentny pristup Ferrana k jeho vojnovym zlocinom ("а де, те си питаха това"), ako aj podivnu zmes stokholmskeho syndromu a pristupu k politizovanemu nabozenstvu, ked Ferran s Mariou, jednou z generalovych vojaciek, odidu s pozehnanim kacirskeho papeza naspat do Alp zalozit v katolickom Bavorsku akusi krestansku verziu al-Kaidy. Z bombardovania Barcelony NBTO v zaverecnej apokalypse priam srsi amerofobia, aj ked hlavnym strojcom tohto humanitarneho bombardovania je skor avanturista svedsky prezident, ktory sa svojimi Gripenmi snazi odviest pozornost od financnej krizy.

V skratke, osobne neverim, ze sa takymto dielom bude Kaladzijski moct vyrovnat inym hviezdam sucasnej spisovatelskej sceny ako Alek Popov ci Elena Alexieva, no na debut to nie je zle. Svoje historicke znalosti vie podat zivo, jeden kritik ho stihol nazvat plovdivskym Ecom, no bude kazdopadne musiet ulavit zo svojej naivity, ak chce oslovit aj citatelov, ktori jeho nazor na Ameriku nezdielaju.