Táto nová knižka od Juraja Petríka naozaj stojí za povšimnutie. Spadá do kategórie kuchárskych kníh, ktoré však okrem receptov ponúkajú aj príbehy s nimi spojené. Koncept to nieje síce objavný, ale Petríkovi sa podaril naozaj husársky kúsok.

Už ako názov napovedá, jedná sa vlastne o jeden a ten istý recept - vriacu vodu. Zdanlivo neatraktívna poživeň je v kontexte štyroch rozsiahlejších príbehov zaujímavým leitmotívom, multikultúrnou sondou a symbolom rozmanitosti života na tejto planéte.

Čo kapitola, to recept. Vriaca voda nieje síce nič náročné, ale podobne ako sa dá urobiť kuracie stehno na tisíc spôsobov, aj zdanlivo jednoduchá činnosť ako zohriať vodu na 100 stupňov začína naberať rôzne podoby. Ale pozrime sa na stručný prehľad jednotlivých poviedok.

ČAJ O PIATEJ
Príbeh je situovaný do viktoriánskeho anglicka. Stará vojvodkyňa Lady Chestley dala na odpoľudnie svojej slúžke voľno. Slúžka išla do susednej dediny po rokoch pozrieť svoju sestru. Opis dlhej cesty a prúd myšlienok v slúžkinej hlave o svojej despotickej pani sa strieda s pokusmi Lady Chestley o urobenie si čaju o piatej. Kým slúžka blúdi lesom, lebo výstavba neďalekého kostola úplne zmenila okolitú scenériu a slúžka už roky nebola mimo areál zámku, Lady Chestley blúdi chodbami vlastného sídla a hľadá kuchyňu, alebo akýkoľvek čaj. Presne v tých istých momentoch zažívajú zúfalú samotu. Slúžka omylom skončí naspäť pri zámku (reminiscencia na slávny román F. Kafku) a vojde do kuchyne práve vtedy, ako do nej vyvalí dvere Lady Chestley. Obe ženy zrazu cítia napojenie a konečne sa rozprávajú ako rovná s rovnou. Slúžka učí Lady Chestley variť čaj, vysvetľuje jej celé tajomstvo načasovania a lúhovania čaju. Samota ich spojí a stanú sa nerozlučnými kamarátkami na život a na smrť.

UBU MÁ NARODENINY
Malý Africký chlapec Ubu chce deň svojich deviatych narodenín prežiť naplno. Nejde však ku rieke s hadmi, nejde ani hrať futbal, ani kradnúť vtáčie vajíčka, ale vydá sa do mesta. Putuje prašnými cestami a stopne si dodávku. Dvaja európania vezú do mesta rýchlovarné konvice, aby ich mohli predať. Ubu ale zistí, že sa jedná o podvod, všetky konvice sú nefunkčné a kto by ich chcel opraviť, zabije ho naindukovaná elektrina. Ubu sleduje šmelinárov aj na miestnom trhu. Mestskí ľudia si z neho robia srandu, až kým ho neprichýli na noc starší opravár pračiek. Ubu sa mu vyspovedá a starý muž sa rozhodne mu pomôcť. Tajne sa vplížia do nákladnej časti dodávky a konvice jednu po druhej opravia. Na druhý deň Ubu zavolá obchodnú inšpekciu a tá trvá, aby boli konvice otestované. Keď chce technik obchodnej inšpekcie rozšroubovať jednu z konvíc, šmelinári ho zadržia, lebo nechcú mať na starosti jeho smrť. Sami sa odovzdajú spravodlivosti a malý Ubu dostane za odmenu novučičkú rýchlovarnú konvicu, ktorú donesie k sebe do osady ako morálny i reálny výťaz.

ANNA MATKA
Anna žije v postkomunistickej industriálnej krajine. Manžel jej zomrel v uránovej bani a sama sa musí pretĺkať životom. Stará sa o malé dieťa a po nociach chodí do továrne na brigády. V tomto príbehu sledujeme Annu, ako prevára svojej ratolesti kontaminovanú vodu z vodovodu. Anna má slzy večne na krajíčku a sníva o mori, kde bude môcť svojho syna okúpať a sama sa zaľúbi do opáleného majiteľa pláže. Tento sen je však vyrušovaný sirénou neďalekej továrne, bublaním vody a plačom smädného dieťaťa. Anna prehĺta slzy a trpko prehodnocuje svoj život. Nakoniec od únavy a zármutku padá na zem, zo stola zhadzuje liehový varič a oba životy hasnú v plameňoch horiaceho bytového jadra.

SVETLÁ PRÍSTAVU
Príbeh o bohémskej mládeži, ktorá hrá nebezpečnú hru. Čerstvá skupinka maturantov vie, že po lete sa rozídu na univerzity po celom svete a už sa možno nikdy neuvidia. Preto sa rozhodnú zažiť najbúrlivejšie leto svojho života. Najprv vymetajú bary a krčmy, potom skúšajú drogy a neviazaný sex. Ľahkovážny život sa im mení na sebatrýznenie, z ktorého už nevedia nájsť cestu preč. V prenajatej izbe nad prístavom sa oddávajú všetkým neduhom civilizácie. Všetko sa skončí, keď maturantka Lucia zistí, že jej matka je v nemocnici. Chce ísť za ňou, ale nedokáže sa odtrhnúť od svojich kamarátov. Oni sa rozhodnú, že jej pomôžu s touto dilemou a sami prestanú hýriť, aby jej nebolo nič ľúto keď odíde. Detoxom je pre nich horúca voda, ktorú nechávajú vychladnúť a počas toho sa rozprávajú. Sú úplne otvorení, po spoločných orgiách už nemajú čo skrývať. Po treťom dni strávenom v tureckom sede okolo dvojplatničky, kastróla a bandasky s vodou cítia, že je čas odísť. Je prvý september a oni sa lúčia o štvrtej ráno v reflektoroch prístavu.

Zo všetkých poviedok je cítiť okrem vriacej vody aj jeden ústredný motív, ľudskosť. Preto nie náhodou sú poviedky situované do rôznych miest na planéte. Autor totiž dúfa, že si uvedomíme, že na Zemi nie sú rovní a rovnejší, ale že všetci sme rovnakí a s drobnými odchýlkami chceme a túžime po tom istom. Krásnom, ľudskom, dôstojnom živote.