Úzkosť je hyena, ktorá žije v časovej trhline medzi “teraz” a “potom”. Oči má upreté do budúcnosti, a plíživo sa zakráda húštinou mojich potenciálnych zlyhaní. Vie, že mysliteľné je čokoľvek, a škľabí sa nad užším výberom katastrofických scenárov. Následne ma obsadí do hlavnej role, natočí so mnou film, a donúti ma ho pozerať. Najradšej má horrory – ale aby bolo jasné, nie je to nič jasné. Žiaden “Carmageddon zombie párty”. Ide o nevyhranený žáner, tzv. náznakový sociálny horror. Možno ste videli skvosty ako “Silence of the awkward”, “Alienated”, “Shyning”, prípadne klasiku “Deficient” I – XI (aj keď od štvorky sa to už hrozne opakuje). Hyena miluje keď tie filmy pozerám. Uprene ma vtedy sleduje, vychutnáva si moje muky a jej smiech sa rozlieha budúcnosťou až k momentu mojej smrti.

Úzkosť je škrtič, ktorý sa obtáča okolo môjho tela. Je tak strašne hmatateľný – ako stolička na ktorej sedím, ako moja pravá ruka, ako kus studeného hovädzieho svalu. Zaujíma ho jediné – ako ma obrať o kyslík. Je v tom naprostý expert. Počká si kým začnem pozerať film, aby sa mi mohol obtočiť okolo brucha. A potom sa s každým mojím výdychom stiahne o pár milimetrov. Nenápadne, neúprosne, akosi samozrejme. Počká si, až sa mi vzrušením zatají dych, a obtočí sa ešte vyššie. Keď sa dostane k hrdlu, nasucho prehltnem. Water boarding vo vlastnej životnej šťave. Hlavne nedýchať.

Úzkosť je bezodná priepasť medzi tebou a mnou. Naše zážitky nikdy nebudú rovnaké, ani si ich navzájom nedokážeme dokonale opísať. Sú chvíle, kedy na nás nikto nemysli. Neexistuje žiaden univerzálny zmysel života. Bezmocnosť, ničota a prázdnota nikdy nie sú ďaleko. A potom jedného dňa zomrieme. Tento neutešený stav veci, čo aj realistický, samozrejme popisuje len zlomok živej či neživej prírody. Napr. hyena má úzkosť zo súčasných filmových kritikov a škrtič sám zabúda dýchať. Takisto priepasť je síce samozrejme bezodná, ale jej druhý breh je jasne viditeľný, a občas oba brehy omýva oceán vedomostí a pocitov.

Takže, film alebo realita? Dych, či nedych? Úzkosť autenticity, alebo úzkosť úniku?