Mladý a slušný katolík si pichol injekciou zmes vazopresínu, oxytocínu a prolaktínu - hormónov ktoré sa do tela vylučujú počas pohlavného styku a orgazmu a spôsobujú pocity rozkoše - čím v sebe psychicky simuloval pocit orgazmu bez akejkoľvek masturbácie či fyzického pocitu sexuálnej rozkoše. Keď tento spôsob konzultoval na spovedi s miestnym kňazom, ten to nepovažoval za zhrešenie.
Mladý a slušný katolík si začal pichať túto zmes pravidelne, pretože mu to spôsobovalo bezbrehú radosť. Jeho miestni díleri tohto koktejlu ho čoskoro nasmerovali na nový tajný rád hormonariánov - mníchov, ktorí užívali túto zmes najčastejšie orálne (čo predlžovalo účinok), a tým si navádzali pohlavné vzrušenie bez toho, aby museli masturbovať či súložiť.
Mnísi takto síce nenašli liek na najväčšie odveké trápenie poctivého katolíka - nočnú polúciu - avšak boli schopní zažiť pocit rozkoše. Bohužiaľ, stali sa na tom psychicky navyknutí tak ako bežný človek na pohlavný styk. Rozkoš počas ktorej mnísi pociťovali Pána tak blízko ako nikdy predtým, však za to stála, a z kláštorov začali prúdiť na svetlo sveta hyperaktívne písané básnické zbierky Penetroval som pána či Bože, prečo si ma napustil, ale aj náročnejšie filozoficko-teologické traktáty o božom koktejli, ktorý Pán stvoril pre človeka, aby mohol byť šťastný aj bez hriešneho pohľadu na ženské telo. Následne prestúpili na pietizmus, ktorý mal bližšie k ich pohľadu na svet. Táto hromadná konverzia ich ale prezradila, a rád sa stal odtajnený, čo spôsobilo obrovský poprask v katolíckych kruhoch.
Tretí vatikánsky koncil zvolaný mimoriadne kvôli tejto udalosti rozhodol, že človek si užívaním takéhoto koktejlu nespôsobuje sexuálnu rozkoš, psychické pocity tým vznikajúce, ktoré ale môžu byť viazané k hocičomu, ale nemusia mať vzťah k žiadnemu sexuálnemu objektu. Čiže pokiaľ napríklad človek myslí práve na Boha a pociťuje pritom nekonečnú blaženosť, je to z hľadiska kresťanskej viery úplne kóšer.
Zo zázračného koktejlu lásky sa následne stala obrovská móda hlavne medzi mladými kresťanmi, ktorí to húfne pašovali na kresťanské festivaly, až to na nich začali predávať oficiálne namiesto piva. Avšak, onen koktejl simuloval aj pohlavné vzrušenie, a mladí kresťania to nijako nepotláčali a nakoniec teda zažívali orgazmus aj fyzicky, čím už sa posunuli na/za hranu Božieho zákona. Pri orgazme však neustále mysleli na Boha, a teda s ním nadviazali určitý druh telesného styku. Tým bolo empiricky teologicky dokázané, že s Bohom je možné komunikovať vo všetkých troch rovinách - čiže nielen v spirituálnej a psychickej, ale aj telesnej. Išlo o najpodvratnejšie hnutie v kresťanstve od čias kresťanského feminizmu, avšak čoskoro našlo podporu u časti kresťanov a viedlo to k novej schizme. V novovzniknutej cirkvi koitiliánov ale čoskoro nastala ďalšia schizma - neboli schopní zhodnúť sa v otázke, či v prípade že má človek manžela či manželku za sexuálneho partnera, nejde v prípade súlože s Bohom o cudzoložstvo, a teda túto praktiku môžu podstupovať iba osoby sexuálne abstinujúce.
Koitiliáni boli následne rímskokatolíckou cirkvou označení za kultúru smrti a boli proti nim vedené protestné pochody odsudzujúce prznenie Boha ľudským fyzičnom. Avšak o 50 rokov sa diskurz obrátil, a štvrtý vatikánsky koncil sa zhodol na tom, že pokrok v kresťanstve je možný tak isto ako pokrok vo vede a technike, pokiaľ sa to týka hĺbky spoznávania Boha, a že prvý raz v dejinách zažil človek fyzickú prítomnosť Boha a splynutie s ním.

×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<ˇ