total descendants:: total children::4 16 ❤️
|
aha, prepac, tvoju povodnu otazku som pochopil inak, pretoze vecami, o ktorych pises v tomto prispevku, sa ten komiks nezaobera -- co vsak neznamena, ze nie su zaujimave. v komikse ide podla mna skor o to, ilustrovat (v znacne zjednodusenej podobe) na priklade restauracie fungovanie niektorych zakladnych kategorii (kapital, stroje, konkurencia, ...), s ktorymi pracuje anarchisticka ci marxisticka kritika kapitalizmu. v podstate je to cele polozene v dost abstraktnej, a nie individualnej rovine, pricom priklad restauracie ma sluzit len ako velmi jednoducha konkretizacia. teda aspon tak to chapem ja. o samotne varenie, stravovanie atd. tu podla mna zase tak velmi nejde. (trochu rozvlacna odpoved na tvoje otazky:) vykoristovanie je kategoria, ktora sa da pomerne presne vymedzit (sposob privlastnovania nadprace ci nadproduktu, ktoreho zakladom je neekvivalentna vymena pod maskou vymeny ekvivalentov produkt-mzda). myslim, ze tu nejde ani tak o psychologiu ("robit nieco s radostou" atd.) a individualnu rovinu, aj ked ta s tym v konecnom dosledku tiez suvisi. kritika kapitalizmu, ktora zaujima mna, tvrdi, ze je mozne uspokojovat individualne aj spolocenske potreby inak, nez alokaciou zdrojov prostrednictvom trhu a vymeny. teda: je mozne zorganizovat spolocnost tak, ze na uspokojovanie potrieb a produkciu novych potrieb nebude potrebne neosobne a vecné sprostredkovanie trhom, peniazmi atd., a alokacia zdrojov bude zalozena na kolektivnych, demokratickych a planovitych rozhodnutiach vyrobcov a spotrebitelov samotnych. ako to dosiahnut, a ako presnejsie tato spolocnost bude vyzerat, je uz dalsia otazka a mozeme o nej diskutovat. kapitalisticky sposob alokacie zdrojov je zalozeny na tom, ze sa vyraba pre zisk, nie pre uspokojenie potrieb. psychologicke motivy jednotlivych kapitalistov ci jednotlivych pracujucich v tom nehraju ziadnu ulohu, hoci sa tu tuto rovinu niektori neustale snazia podsuvat. nie je podstatne, ci si niekto zaklada restauraciu len preto, lebo chce vytvarat zisk, alebo len preto, ze ho bavi krmit ludi, ci len preto, lebo si mysli, ze robi najlepsie rezne na svete. v konecnom dosledku, ak sa chce udrzat ako kapitalista, musi nevyhnutne vytvarat zisk -- najjednoduchsie to dosiahne tak, ze sa zacne spravat zhruba ako kapitalista, ktoreho idealny typ zobrazuje komiks. samozrejme, konkretnych podob takeho spravania je v skutocnosti nekonecne vela. no ak sa o niecom chceme bavit v teoretickej rovine a nie len v nejakych empirickych jednotlivostiach, musime sa uspokojit s viac ci menej presnymi generalizaciami (bez ktorych nie je mozna ziadna teoria spolocnosti; myslim si, ze napr. Marxove generalizacie patria k tym najpresnejsim). ak sa to niekomu zda zjednodusujuce -- sem sa s presnejsou a lepsou teoriou! k tvojej (hlavnej) otazke: podla mna problem takto nestoji. nehovorime tu o individualnej rovine (dvaja ludia sa dohodnu), ale o rovine systemovej (uspokojovanie potrieb v masovom meradle v principe nie je mozne inak, ako sprostredkovanim trhom so vsetkym, co k tomu patri). ak nevieme, v akych spolocenskych vztahoch je ten priklad zasadeny -- ci ide o jednotlivy priklad, alebo jednu z miliard rovnakych transakcii, ktorymi spolocnost uspokojuje potreby atd. atd. -- dost tazko na to odpovedat. v spolocnosti, kde potreby nie su sprostredkovane trhom, ale nejakym inym socialnym mechanizmom, je takyto priklad "akceptovatelny" (aj ked ktovie, co by k takemu konaniu vobec mohlo ludi viest). no v kontexte spolocnosti, kde sa nemozes najest, kym nenajdes niekoho, kto ti uvari obed za protisluzbu, by sme o tom uvazovali zase asi inak :). nemyslim si, ze je v dohladnej dobe, povedzme sto rokov, mozne, aby si kazdy zaobstaraval obzivu vylucne sposobom, ktory mu robi radost. myslim si vsak, ze uz dnes existuju podmienky na taku reorganizaciu spolocnosti, v ktorej by sa drina a "neradost" dali minimalizovat na znesitelnu uroven (s perspektivou, ze casom sa mozu uplne vytratit). klucom k tomu je podla mna predovsetkym rovnomernejsia alokacia prace ("zdielanie driny"), prehodnotenie sucasnej alokacie zdrojov (eliminovanie niektorych zbytocnych odvetvi a s tym suvisiace zmeny v spotrebnych navykoch, "zrusenie driny"), a zvysenie efektivity napr. automatizaciou. |
| |||||||||||||||||||||||||||