Re[14]: Zrusit restauracie! :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Re[14]: Zrusit restauracie!
template:	4
parent:	Re[13]: Zrusit restauracie!
owner:	rot
viewed by:
created:	07.01.2009 - 22:00:13

cwbe coordinatez:
809096
2788977
4411243
4412820
4413781
4413965
4415328
4415983
4416340
4416476
4416536
4416605
4416640
4416679
4416725
4417269
4417301

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

nie, nie je. tu cenu nikto "nezistuje" ani "neurcuje", stanovuje ju posobenie uplne neosobnych zakonitosti, ktore su v konecnom dosledku mimo dosahu jednotlivcov.

(btw: z prikladu, ktory uvadzas, mam pocit, ze hovoris o nejakom urcovani cien a vysky miezd v "buducej spolocnosti". ja o nicom takom nehovorim a teoria hodnoty, ktoru som nacrtol, sa tyka vyroby tovarov v kapitalizme.)

008090960278897704411243044128200441378104413965044153280441598304416340044164760441653604416605044166400441667904416725044172690441730104417311

Snažím sa momentálne nezaoberať sa tým, ako sa tá cena určuje. Proste "sa" určí.

A hovorím práve naopak: mzdy sa určujú z výšky cien tovarov. Ako by si teda tú situáciu opísal? Aké mechanizmy spôsobia to, že účinkujúci/organizátor dostane zaplatené práve tú sumu, ktorú dostane?

00809096027889770441124304412820044137810441396504415328044159830441634004416476044165360441660504416640044166790441672504417269044173010441731104417349

priklad, ktory si vybral, nie je uplne najlepsi. hudobny festival (a umelecka produkcia vobec) je oblast, v ktorej akekolvek ekonomicke zakony platia len v deformovanej podobe. je pochopitelne, ze cena umeleckeho diela -- napriklad nejakeho obrazu -- sa nemoze odvijat od "spolocensky nevyhnutneho pracovneho casu", pretoze nejde o masovo vyrabany tovar (ktory casto dokonca ani nevznika ako "tovar", teda s cielom predat ho na trhu), takze o nejakej spolocenskej nevyhnutnosti tam tazko moze byt reci. hoci napriklad hodinova mzda zvukoveho technika na festivale sa pravdepodobne bude odvijat od priemernej mzdy za tuto pracu v ekonomike; mzda ludi, ktori nosia reproduktory, sa zrejme bude blizit beznej mzde manualnych brigadnikov atd. formulovat nejake jednoznacne zakonitosti tu vsak podla mna nie je celkom mozne.

umelecke dielo a pod. je totiz "jediny tovar svojho druhu", a logicky tu budu platit ine zakonitosti (na postihnutie ktorych by sme zrejme potrebovali nejaky specialny variant teorie). gro teorie hodnoty tovarov, ako ju rozpracoval Marx, hovori o vyrobe tovarov v masovej (najma priemyselnej) produkcii, teda o drvivej vacsine produkcie v kapitalizme. nevztahuje sa na vsetky pripady cenotvorby a na vsetky typy transakcii, ktore su v systeme mozne. (napriklad cena derivatov na financnom trhu sa urcuje do velkej miery arbitrarne, prostrednictvom matematickych modelov rizika a tak dalej, pricom tu, samozrejme, posobia aj sily dopytu a ponuky, ale nie je ju mozne uplne zdovodnit ani subjektivnou teoriou hodnoty, ani inou. niektore specificke tovary a transakcie sa jednoducho vymykaju teoriam, ktore vzdy pracuju s "idealnymi priemermi" a "generalizaciami".)

0080909602788977044112430441282004413781044139650441532804415983044163400441647604416536044166050441664004416679044167250441726904417301044173110441734904417450

To dáva rozum. Čiže marxove teórie kapitálu sú aplikovatelné iba na masovú priemyselnú produkciu a nevzťahujú sa na služby a "nichové" tovary?

008090960278897704411243044128200441378104413965044153280441598304416340044164760441653604416605044166400441667904416725044172690441730104417311044173490441745004418294

aby nedoslo k nedorozumeniu: Marx nemal len teoriu priemyselnej vyroby; co-to popisal aj o pozemkovej rente, "urok nesucom" a obchodnom kapitali, ulohe bank, atd. ale teoria hodnoty, ako som ju tu zjednodusene popisal ja, sa vztahuje na priemyselnu vyrobu (vratane polnohospodarstva). hodnota a cena "nichovych" tovarov by sa nou vysvetlovala dost tazko.

00809096027889770441124304412820044137810441396504415328044159830441634004416476044165360441660504416640044166790441672504417269044173010441731104417349044174500441829404418614

Som rád, že tieto teórie nevnímaš ako všeobecne platné a aplikuješ to iba na masovo vyrábené/spotrebovávané produkty, v podstate tak, ako to Marx pôvodne myslel. Dalo by sa o tom uvažovať a v zásade by som apriori nebol proti. Ale...

Ide mi teraz skôr o zasadenie týchto teórii do reálnych pomerov 21. storočia. Za Marxovych čias šlo o priemyselnú výrobu a polnohospodárstvo. Ale dnes tvorí polnohospodárstvo napr. na Slovensku menej než 3% HDP. Takisto aj štatistická konečná spotreba domácností tovarov je niekde okolo štvrtiny HDP. Zvyšok tvoria služby, investície, štátna spotreba a medzinárodný obchod, pre ktoré, ako ty hovoríš, sa nedajú formulovať nejaké jednoznačné zákonitosti. Dokonca aj z tej štvrtiny je len časť masová priemyselná produkcia, čím sa dostaneme niekde pod 20% celkovej HDP. Jednoducho už nie je 19. storočie, ekonomika dnes funguje na iných základoch. A dohadovať sa tu o nejakých revolučných teóriách, ich realizovatelnosti, náročnosti a zmysluplnosti, keď tieto teórie pokrývajú dnes tak malú časť hospodárstva mi príde zbytočné.

0080909602788977044112430441282004413781044139650441532804415983044163400441647604416536044166050441664004416679044167250441726904417301044173110441734904417450044182940441861404418966

lenze to, ze Marxova teoria hodnoty, ako som ju tu nacrtol, sa vztahuje najma na priemyselnu vyrobu, este neznamena, ze Marxova kritika ekonomie (ktora zahrna nielen teoriu hodnoty, ale ja dalsie veci, o ktorych som pisal vyssie) nie je relevantna pre dnesne uvazovanie o kapitalizme. pokial ide o investicie, statnu spotrebu a medzinarodne vztahy (vratane obchodu), tieto veci su rozpracovane aj v ramci marxistickej politickej ekonomie. napriklad pokial ide o sucasnu financnu krizu (ktorej priciny maju aspon zdanlivo velmi malo spolocneho s "realnou ekonomikou", toboz s nejakym priemyslom), existuje mnozstvo analyz alebo pokusov o analyzu z tychto pozicii.

dalsia vec je, ze kapitalizmus je globalny. ked sa na to pozrieme z tejto perspektivy, jeho zakladom je stale priemyselna produkcia. napriek vsetkym reciam o "vedomostnej ekonomike", "post-industrialnej spolocnosti" a pod. su dodnes chrbticou globalnej ekonomiky pomerne tradicne odvetvia, ako je automobilovy priemysel a priemyselny komplex vybudovany okolo neho -- a teda aj nadhodnota, vykoristovanie atd.

napriklad to, ze zisky financneho sektora (ktory pracuje s "fiktivnym kapitalom", ako to nazyval Marx) dnes tvoria asi polovicu celkovych korporatnych ziskov v USA, je podla marxistov skor priznakom problemov, ktorym kapital celi, nez znakom toho, ze kapitalizmus vstupil do nejakeho "vyssieho stadia", kedy priemysel prestal byt potrebnym. je predsa uplnou fikciou, ze sektor sluzieb by mohol v globalnom meradle nahradit alebo vytlacit priemyselnu produkciu -- hrubo povedane, zo sluzieb sa nenajeme.

008090960278897704411243044128200441378104413965044153280441598304416340044164760441653604416605044166400441667904416725044172690441730104417311044173490441745004418294044186140441896604419040

Aby sme stále nešli ďalej, môžme teda uzavrieť tému "vykorisťovanie", "nadhodnota" s tým, že sa tieto konkrétne teórie vzťahujú iba na masovú priemyselnú výrobu pričom ostatné sektory hospodárstva sa riadia inými pravidlami (bez ohladu na to, čo o nich Marx či ktokolvek hovorí)?

Úplne súhlasím so sektorovým vnímaním ekonomiky ako si ho načrtol. Je to všeobecne akceptovaný fakt v asi všetkých školách ekonómie- "post industriálna" či "vedomostná" ekonomika sú krásne pojmy, ale závisia od funkčnosti sektoru služieb, ktorý závisí od priemyslu, ktorý závisí od polnohospodárstva. Zrúti sa ti polnohospodárstvo, zrúti sa aj všetko ostatné ako domček z kariet. Ide len o to, že sektory na nižších stupňoch umožnili nárast sektorov nad nimi vďaka stále väčšej automatizácii a efektivite ľudskej práce. A preto v týchto odvetviach pracuje stále menej ludí (a teda menej je ich aj v tom priemysle "vykorisťovaných" :)). Ale určite nikto netvrdí, že priemysel (alebo polnohospodárstvo) nie je potrebný. Len už je "za vodou" a pozornosť sa teraz upriamuje inam.