priklad, ktory si vybral, nie je uplne najlepsi. hudobny festival (a umelecka produkcia vobec) je oblast, v ktorej akekolvek ekonomicke zakony platia len v deformovanej podobe. je pochopitelne, ze cena umeleckeho diela -- napriklad nejakeho obrazu -- sa nemoze odvijat od "spolocensky nevyhnutneho pracovneho casu", pretoze nejde o masovo vyrabany tovar (ktory casto dokonca ani nevznika ako "tovar", teda s cielom predat ho na trhu), takze o nejakej spolocenskej nevyhnutnosti tam tazko moze byt reci. hoci napriklad hodinova mzda zvukoveho technika na festivale sa pravdepodobne bude odvijat od priemernej mzdy za tuto pracu v ekonomike; mzda ludi, ktori nosia reproduktory, sa zrejme bude blizit beznej mzde manualnych brigadnikov atd. formulovat nejake jednoznacne zakonitosti tu vsak podla mna nie je celkom mozne.

umelecke dielo a pod. je totiz "jediny tovar svojho druhu", a logicky tu budu platit ine zakonitosti (na postihnutie ktorych by sme zrejme potrebovali nejaky specialny variant teorie). gro teorie hodnoty tovarov, ako ju rozpracoval Marx, hovori o vyrobe tovarov v masovej (najma priemyselnej) produkcii, teda o drvivej vacsine produkcie v kapitalizme. nevztahuje sa na vsetky pripady cenotvorby a na vsetky typy transakcii, ktore su v systeme mozne. (napriklad cena derivatov na financnom trhu sa urcuje do velkej miery arbitrarne, prostrednictvom matematickych modelov rizika a tak dalej, pricom tu, samozrejme, posobia aj sily dopytu a ponuky, ale nie je ju mozne uplne zdovodnit ani subjektivnou teoriou hodnoty, ani inou. niektore specificke tovary a transakcie sa jednoducho vymykaju teoriam, ktore vzdy pracuju s "idealnymi priemermi" a "generalizaciami".)