lenze to, ze Marxova teoria hodnoty, ako som ju tu nacrtol, sa vztahuje najma na priemyselnu vyrobu, este neznamena, ze Marxova kritika ekonomie (ktora zahrna nielen teoriu hodnoty, ale ja dalsie veci, o ktorych som pisal vyssie) nie je relevantna pre dnesne uvazovanie o kapitalizme. pokial ide o investicie, statnu spotrebu a medzinarodne vztahy (vratane obchodu), tieto veci su rozpracovane aj v ramci marxistickej politickej ekonomie. napriklad pokial ide o sucasnu financnu krizu (ktorej priciny maju aspon zdanlivo velmi malo spolocneho s "realnou ekonomikou", toboz s nejakym priemyslom), existuje mnozstvo analyz alebo pokusov o analyzu z tychto pozicii.

dalsia vec je, ze kapitalizmus je globalny. ked sa na to pozrieme z tejto perspektivy, jeho zakladom je stale priemyselna produkcia. napriek vsetkym reciam o "vedomostnej ekonomike", "post-industrialnej spolocnosti" a pod. su dodnes chrbticou globalnej ekonomiky pomerne tradicne odvetvia, ako je automobilovy priemysel a priemyselny komplex vybudovany okolo neho -- a teda aj nadhodnota, vykoristovanie atd.

napriklad to, ze zisky financneho sektora (ktory pracuje s "fiktivnym kapitalom", ako to nazyval Marx) dnes tvoria asi polovicu celkovych korporatnych ziskov v USA, je podla marxistov skor priznakom problemov, ktorym kapital celi, nez znakom toho, ze kapitalizmus vstupil do nejakeho "vyssieho stadia", kedy priemysel prestal byt potrebnym. je predsa uplnou fikciou, ze sektor sluzieb by mohol v globalnom meradle nahradit alebo vytlacit priemyselnu produkciu -- hrubo povedane, zo sluzieb sa nenajeme.