Moja otazka bola reakcia na Tvoj výrok "málo pravdepodobná udalosť môže zostať málo pravdepodobnou aj po tom čo sa tri krát stane" pričom sa snažil tak trochu upriamiť pozornosť na skutočnosť že operuješ s jemne pavedeckými pojmami, konkrétne "málo pravdepodobná udalosť".

Primo, udalosť nemôže byť "pravdepodobná". Ex vi termini, udalosť sa buď udeje, i.e. p=1, alebo neudeje. A keď sa neudeje, tak to je možno niečo iné, nazvime to chiméra, blud či tieň vlnovej funkcie, ale istotne nie udalosť.

Osobne niesom bayesián, snažím sa čo najviac držať u konkrétnych čísel a pravdepodobnosti interpretujem ako relatívne frekvencie výskytov určitých javov, a preto moja otázka smerovala k tomu, či sa podľa Tvojho názoru mení pozorovateľom-odhadnutá-pravdepodobnosť-pozorovania-určitého-javu tým, že k pozorovaniu daného javu X krát došlo. ?

Pre mňa ako frekventistu je odpoveď jednoznačne áno, pretože došlo k pozorovaniu nárastu frekvencie výskytu, čitateľ sa navýšil značne a menovateľ len čiastočne, ak vôbec...

Objasňujem: hodím desaťstennou kockou jedenkrát a padne mi jednotka, prirodzene tak nastala jedna z udalostí došlo k aktualizácii jednej z možností, z ktorých som každej priradil hypotetickú pravdepodobnosť 0.1. Držím v ruke desaťstennú kocku. Vychádzajúc z neovereného predpokladu, že sa jedná o kocku dokonale vyváženú priraďujem pred prvým hodom možnosti že padne kocka na stenu X pravdepodobnosť 0.1. Potom ako však po prvom hode padne kocka na stranu Y som ako hardcore frequentista nútený priradiť na základe získaného dáta možnosti aktualizácie možnosti Y pravdepodobnosť 1.

Dokopy uskutočním hodov desať a trikrát mi padne jednotka. Za situácie kedy nemám potuchy akú distribúciu (Gauss, Poisson či nebodaj dokonca Pareto ?) mi kocka v limite generuje môžem ako hardcore pozitivstický frekventista usúdiť len jediné: pravdepodobnosť že padne jednotka je 0.3


*
**



A úprimne, zaujímalo by ma ako to vidíš Ty ako bayesián, resp. akým faktorom svoje dáta normalizuješ aby si, tak ako správne upresňuješ, udržoval Tvoje hodnoty tam kde patri, v onom skvostnom to intervale medzi nulou a jednotkou.


Ďakujem za odpoveď.


P.S.
Ak aj naďalej trváš na tom, že "málo pravdepodobná udalosť" je zmysluplný výraz, vezmi prosím v úvahu následnú argumentačnú líniu: Definujme si napr. také použitie atómovej bomby proti civilnému obyvateľstvu ako udalosť typu T. Za viacmenej zdokumentovaných 5 miliárd rokov existencie Erdy došlo k daného typu len raz, pravdepodobne by si teda tvrdil, že sa jedná o udalost s veľmi malou pravdepodobnosťou. Následne sa presuň do onoho chimerického sveta a predstav si že padne bomba druhá. A potom tretia...Tvrdil by si v takom prípade stále ďalej že padanie bomb je udalosťou málo pravdepodobnou ? Ak áno, vzhľadom k akému kritériu. Ak nie, vzhľadom k akému kritériu ?"

P.P.S. násobiť počty cicavcov počtami nepoznaných vírov je síce pekné, ale odporúčam do rovnice zahrnúť aj iné parametre, napr. pravdepodobnosť subkutánnej injekcie patogénu je "vo voľnej prírode" celkom nízka, či ?