"Primo, udalosť nemôže byť "pravdepodobná". Ex vi termini, udalosť sa buď udeje, i.e. p=1, alebo neudeje"
***
"hodím desaťstennou kockou jedenkrát a padne mi jednotka, prirodzene tak nastala jedna z udalostí z ktorých má každá pravdepodobnosť 0.1"

Takže udalosť nemôže "byť pravdepodobná", ale môže "mať pravdepodobnosť". Okrem toho, udalosť sa síce buď udeje (p=1) alebo neudeje (p=0), avšak po prvom hode desaťstennou kockou priradíme udalosti ktorá sa udiala rovnakú pravdepodobnosť (p=0.1) ako tým, ktoré sa neudiali. Ja si myslím, že sa táto naša skromná debata pomaly chýli ku koncu..

Opakovaním experimentu sa mení tvoj "maximum likelihood estimate", ale nemení sa skutočná pravdepodobnosť. Počítať MLE po desiatich hodoch desaťstennou kockou samozrejme môžeš, ale moc vierohodný odhad to nebude. Dúfam že pojem "maximum likelihood" pre teba ako hardcore pozitivstického frekventistu jemne pavedecký nie je.

V tvojom príklade s bombou sa v čase menia parametre a keď sa menia parametre, môže sa meniť aj pravdepodobnosť (tá skutočná). Zahŕňať do odhadu pravdepodobnosti použitia atómovej bomby napríklad prvé štyri miliardy rokov pred vznikom mnohobunkového života by bolo hraničiace s idiociou. V prípade svetového konfliktu sa tiež tie parametre menia a ak je pán účtovník dobrý účtovník, tak napríklad taký vojnový stav v odhadovaní pravdepodobnosti zohľadní. A ak dával v škole pozor na dejepise tak zohľadní aj to, že atómová bomba bola proti civilnému obyvateľstvu použitá dva krát.

A čo sa tej pravdepodobnosti injekcie patogénov vo voľnej prírode týka.. O komároch už si počul?
"Nearly 700 million people get a mosquito-borne illness each year resulting in over one million deaths."
https://en.wikipedia.org/wiki/Mosquito-borne_disease