Píšem to sem neskoro a dole vidím, že sa tu táto téma už prebrala krížom-krážom, ale keďže mi na tomto úprimne záleží, tak cítim akútnu potrebu si ku tomu tiež vyliať srdiečko.

Teraz často počuť takú tézu, že je viac než inokedy dôležité, aby ľudia počúvali vedcov. Včera tu v podobnom duchu Jon Lojoie dokonca spieval pesničku. Ja by som si dovolil tú tézu jemne korigovať. Dôležité je počúvať vedu. Lebo nie všetko čo pustí do éteru človek v bielom plášti je vedecky podložená myšlienka. Dôkazov je mnoho a toto video hore je jedným z najlepších, s akým som sa zatiaľ stretol.

Koľko a kde pani publikovala, koľko pipiet jej visí na stole a kde jej odbornosť stojí v porovnaní s kolegami z ČR je úplne šumafuk. Dôležité je to čo tvrdí a na základe čoho to tvrdí. Keď sa tie tvrdenia rozmenia na drobné, tak by malo byť aj nevedcom jasné, že argumenty stavia na vode, ktorú predtým dôkladne zamútila.

Názov videa a hlavný argument je, že SARS-Cov2 nie je prírodný izolát, čo doslovne vzaté je hneď na prvej úrovni hovadina, lebo ten vírus tak ako ho poznáme bol izolovaný z ľudskej bukálnej sliznice, čo je tiež časť prírody a teda musí ísť o prírodný izolát. Otázka je, ako sa ten vírus do prírody dostal. Možnosti sú v princípe tri:

(i) vírus sa prirodzene vyvinul z nejakého iného príbuzného vírusu bez priameho a cieleného zásahu človeka
(ii) vírus vznikol umelým zásahom do genetickej informácie nejakého iného príbuzného vírusu a do prírody sa dostal náhodným alebo cieleným únikom z laboratória.
(iii) vírus bol skonštruovaný de-novo a následne uniknutý/vypustený.

Z toho čo som preletel diskusiu dole a z toho čo mi napísali moji rodinní príslušníci ku tejto panej, ktorá (podľa mojej rodiny) “veľmi dobre rozpráva” mám pocit, že nemalá skupina ľudí si tvrdenia pani doktorky Pekovej vysvetľuje v prospech možnosti (iii). To však pani netvrdí a nemal by to tvrdiť ani nikto komu funguje aspoň predĺžená miecha. Dizajnovať biologické entity “from scratch” jednak nevieme (a ešte dlho nebudeme vedieť) a druhak na to nie je dôvod, keďže okolitá príroda nám poskytuje nekonečnú inšpiráciu a takmer nevyčerpateľnú studňu riešení na akýkoľvek čiastkový problém, s ktorým sa žijúci organizmus kedy môže stretnúť. Ak chce ktokoľvek vytvárať čokoľvek živé, tak nikdy nezačne s čistým výkresom, ale vžy pôjde len o spájanie a modifikovanie už existujúcich organizmov.

Čo pani doktorka hlása a čo má zrejme na mysli keď vraví, že SARS-Cov2 nie je prírodný izolát, je tvrdenie, že možnosť číslo (ii) je správna. Tvrdí, že vírus sa nevyvinul prírodnou cestou a že niekto zobral nejaký iný coronavírus a v laboratóriu ho zámerne upravil (s akým cieľom nevieme). Tvrdí to na základe podobnosti (respektíve malých odlišností) genetickej sekvencie vírusu SARS-Cov2 a iných známych netopierích koronavírusov. Na tomto základe tvrdí, že mutácie, ktoré SARS-Cov2 odlišujú od najbližších známych príbuzných sa málo pravdepodobne vyvinuli prirodzenou cestou a teda jediným možným alternatívnym vysvetlením je, že ich tam musel dosadiť človek. Toto je veľmi zásadné, lebo týmto tvrdením sa dostávame na striktne vedecké pieskovisko, keďže pojmy “pravdepodobnosť” a “mutácie” sú z vedeckého hľadiska pevne uchopiteľné.

Keďže pani doktorka si na prezentáciu svojich tvrdení zvolila platformu akú si zvolila, zrejme nemohla ísť do podrobného opisu mutácií, ktoré v SARS-Cov2 identifikovala a jediné čo sa o nich dozvedáme je, že ide o inzercie a delécie (typy mutácií) “ve velíne”, čo je genetická oblasť na ktorú si vírusy “nenechají šáhnout”. Keby sme toto tvrdenie znova zobrali doslovne, tak zistíme, že si pani Peková sama protirečí, lebo ak si nejaký vírus “nenechá šáhnout na velín”, tak je hlúposť tvrdiť, že mu mutácie do “velínu” vložil človek (slovo “velín” opakujem dookola zámerne, lebo je to nevídane vágny a ku všetkému odporný pojem). Pani doktorka tými rozprávkami o “velíne” chce zrejme povedať, že pravdepodobnosť vzniku spontánnej mutácie v oblasti, ktorá kontroluje životný cyklus vírusu je malá. No a keďže tá pravdepodobnosť je malá, jediné možné vysvetlenie je, že ju tam musel dosadiť človek.

To tvrdenie je problematické z nasledujúcich dôvodov:
1. Nie je jasné, prečo by pravdepodobnosť vzniku mutácií "ve velíne" mala byť menšia než pre akékoľvek iné mutácie. Pravdepodobnosť vzniku mutácie sa naozaj môže líšiť pre rôzne oblasti genómu organizmu. Pravdepodobnosť vzniku mutácie však nie je závislá od funkcie danej oblasti (teda či je to “velín” alebo to nie je “velín”), ale je daná fyzikálno-chemickými vlastnosťami danej sekvencie. Tomu, ako tieto fyzikálno-chemické vlastnosti určujú pravdepodobnosť vzniku mutácie však rozumieme stále veľmi málo ak má pani Peková poznatky ktoré my ostatní nemáme, tak by ich mala prezentovať v nejakom periodiku na to určenom.

2. To akú má daná oblasť genómu funkciu nemôže mať vplyv na pravdepodobnosť vzniku mutácie, ale môže mať vplyv na pravdepodobnosť, že daná mutácia bude selekčne výhodná a v populácii sa rozšíri a fixuje. O tom, ako sa funkčne prejavia mutácie, ktoré má pani doktorka na mysli však nevieme nič. Znova, ak ona o tom niečo vie, tak nech o tom smelo porozpráva ľuďom, ktorí jej argumenty budú vedieť kriticky vyhodnotiť.

3. Pojem “mutácia” je definovaný vždy iba s ohľadom na referenčnú sekvenciu. Teda ak sekvenciu X označíme za referenčnú, a sekvencia Y sa od sekvencie X líší v dvoch miestach, tieto odlišnosti označíme ako mutácie. To či niečo je, alebo nie je mutácie teda priamo závisí od toho ako si zvolíme sekvenciu X. Pani doktorka za referenčnú sekvenciu zvolila najbližšiu ZNÁMU sekvenciu prírodne izolovaného koronavírusu. Vynára sa teda otázka koľko netopierích koronavírusov poznáme a koľko sekvencií máme k dispozícii. Odpoveď je, že žalostne málo. Akékoľvek tvrdenie, že daný vírus sa líši od toho čo poznáme z prírody je z toho dôvodu slabé, keďže o tom čo v prírode naozaj cirkuluje nemáme ani šajnu. Toto je obzvlášť pravda v kontexte vírusov, kde sa často rozpráva o “viral genomic dark matter” - ak zoberieme a prečítame náhodne izolovaný úsek DNA/RNA z jazera/oceánu, tak je veľmi pravdepodobné, že daná sekvencia sa nebude podobať na nič, čo máme dnes v databázach.

Ak chce pani doktorka, alebo niekto iný tvrdiť, že pravdepodobnosť prirodzeného výskytu SARS-Cov2 je menšia než pravdepodobnosť, že vírus niekto geneticky upravil, tak nemá inú možnosť než tieto dve pravdepodobnosti odhadnúť a porovnať. Kým to neurobí tak by nemala rozprávať kade tade po televízoroch. Takto veda nefunguje a takýchto vedcov počúvať určite netreba.