Konvenčné poľnohospodárstvo s vyradením živ. produktov dokáže súčasnú populáciu nasýtiť a dokáže jej nasýtiť ešte viac, bez ďalšej expanzie. PK nie.

Redukcia pôrodnosti skrz vyššiu mieru prežitia ale nie je redukciou populácie. Je to len zvýšenie efektivity.

Kľudne rozviň. Ja som našiel len toľko, že sa ľudské hovná po celú históriu ľudstva ako hnojivo používali. Sú tam ale nejaké zásadné problémy. Ak však ide o e.coli, tá je problém aj pri dobytku. Napadajú ma inak len infekčné ochorenia potom. V zásade by ale mohlo ísť skôr o technický problém, ktorý by mohol byť riešiteľný, teda že to hovno nie je v zásade nepoužiteľné.

Ako môžeš vidieť, neuvedomujú si to všetci ani zďaleka. Ad lifecycle - predošlá infografika riešila emisie viazané na stravu a prepočty boli na stravu vo VB, berúc do úvahy aj import z EÚ a mimo EÚ. Síce to riešilo len emisie, avšak rastlinná strava vyšla výrazne lepšie ako živočíšna. Vodu to síce neriešilo, ale z pohľadu emisií tam máš assesment supermarketového vegána, vegetariána a rôznych stupňov mäsožravectva (v odkazovanej štúdii viac).

Nedávaš mi veľmi na výber. Živočíšna výroba je hlavný point a svojimi formuláciami vytváraš obraz, ktorý je vnímaný ako konštatovanie, že živočíšna výroba v zásade nie je problém. Mne je jasné, že to myslíš inak, ale čitateľom nie. Viď prvá infografika.

Rast populácie sa spomaľuje a ten peak sa odhaduje niekde na 9-10 mld, čo by pri rastlinnej strave utiahol aj súčasný rozmer poľnohospodárstva, možno aj menší.

Komunita je slepá ulička a uzatváranie sa do seba. Osobne to skôr vnímam ako krok pred rezignáciou. Záježova je v tomto pekný príklad. Síce môžeš použiť ako príklad cesty k udržateľnosti, avšak je aj príkladom totálne zanedbateľného dosahu. Vegánstvo ku ktorému sa človek dopracuje na environmentálnej báze už človeka vybaví určitými princípmi. Zmena vnímania prírody je teda toho súčasťou a z môjho pohľadu otvára dvere väčšej citlivosti aj na témy ako konzumácia dovozových potravín. U nás je to napr. stále issue - čo s exotickým ovocím na vegánskych hodoch... Každopádne z pozície konzumenta je to práca s dopytom momentálne tvoj najdostupnejší nástroj.

Že na to ašpiruje je mi jasné, nie mi jasné, to však neznamená, že riešenie pre súčasný stav aj naozaj ponúka. Afrika je momentálne ešte len pred dramatickým rastom populácie. Zaujímavejším príkladom by boli úspechy PK v Indii alebo Číne, kde potreby prevážili udržateľnosť.

Opakujem, že mne je jasné ako to myslíš, čitateľom však nie. Tvoje komentáre pôsobia ako paušálne odmietnutie výraznej redukcie živočíšnych produktov a tak aj v kybčadiskurze slúžia. Preto to musím zdôrazňovať.

Opäť sa bavíme o situácii v 70 rokoch, ktorá možno formovala súčasný stav, ale nereflektuje to fakt, že sa populácia medzičasom zdvojnásobila.

Tie dva prístupy znejú fajn. Avšak to stále vidím skôr ako kompromis. Stále je to monokultúra s doplnkom. A stále to nie je zrejme niečo, čo by sa dalo označiť ako PK ale skôr ako udržateľnejšie poľnohospodárstvo. Každopádne by ma zaujímalo, ako si dospel k danému prepočtu :)