Teraz nemám tie veci po ruke, ale jedna časť kampane sa bude venovať aj tejto téme. Vegánskou stravou dokážeš vyprodukovať potravu pre niekoľkonásobne viac ľudí, v porovnaní so živ. výrobou. Prečo, to sme už prebrali čiastkovo.

To to ale nijako nevyvracia. Pointa je, že cieľ dvoch detí, môžeš dosiahnuť porodením tuctu, z ktorého ostatné pomrú, alebo efektívnou starostlivosťou, kedy porodíš dve a prežijú dve. A samozrejme je rozdiel ľudí presviedčať aby sa toľko nemnožili, a zakazovať im to. Redukciu populácie nepovažujem teda za ekvivalent kontroly populácie.

O hovnách máme tiež jednu časť, ktorá ešte nie je dokončená, takže táto issue by bola celkom zaujímavá. Každopádne v súčasnosti nenarážam na ľudské hovná ako na zásadnú issue, narozdiel od tých zvieracích, ktoré sú problém už pri súčasnom stave.

Pozri tú štúdiu. Máš tam aj agregované položky ako zelenina, obilniny, strukoviny, ale aj konkrétne druhy alebo spracované potraviny. A je to vzorka z Veľkej Británie, takže asi nepôjde o zrovna diétu s dôrazom na lokálne potraviny s nízkym dopadom.

Z tohto je východisko ustanoviť sa na probléme s pomenovaním živočíšna výroba, či animal industry. Opäť ale vec, ktorú náhodný čitateľ zrejme nerozlíši.

Tak určité demografické krivky fungujú. Pokým do nich nezasiahne vonkajší faktor ako pandémia, malá jadrová apokalypsa, alebo kolaps poľnohospodárstva, nie je dôvod sa nimi neriadiť. Redukcia na 3-4mld zrejme pracuje s nejakým z menovaných vstupov. Prognózy s 9-10 pracujú s vývojom na základe súčasného stavu. A pokým zmenený nebude, nie je veľmi dôvod operovať s iným vývojom.

Ja Záježovú od 90s vnímam ako komunitu, aj keď som tam osobne nebol. Či už je to komunita alebo nie, je to stále príkladom toho, ako robiť veci možno dobre, ale so zanedbateľným dopadom.

India aj Čína ako rozvojové krajiny, majú tak ako väčšina chudoby stravu prevažne rastlinnú, avšak kopírujú západné stravovanie ako životný štandard strednej triedy. Výzva je v tom, nakŕmiť ich mäsom z PK hospodárstva. Pre mňa je samozrejme väčšia výzva udržať ich na rastlinnej strave, čo vyžaduje zmenu stravovacích návykov v rozvinutom svete, ktorého štandardy kopírujú.

Jasné, ale tu už si to nikto čítať nebude :) Príkladom bol príspevok pod prvým článkom, čo zožal 30+K a poslúžil v diskurze ako protipól požiadavky na zníženie spotreby živ. produktov.

To je rozhodne možné ale to je jedna z vlastností voľného trhu. O to väčšia výzva je v ňom niečo meniť. Marketing vie byť veľká prekážka. Každopádne ten globálny problém začína neudržateľne rásť práve v rozvojových krajinách, kde je to hlavne o dopyte po spomínanom štandarde strednej triedy.

Neviem, práve preto mi PK v jej čistom stave príde ako niečo s výrazne nižším výnosom skrz nemožnosť mechanizácie. Medzistupne o ktorých píšeš znejú ako super kompromis, ale stále to nie je trvalo udržateľné, či nie?

Definíciu mám len v rovine trvalo udržateľnej formy poľnohospodárstva, kopírujúcej pôvodné biotopy. Kde kombinuješ na jednom mieste rôzne druhy rastlín - koreňové, listové, ťahavé, stromy, atď. Výsledok je potom húština s pestrou sadou poľnohospodárskych plodín, podobne ako lúky napríklad, avšak downside je nemožnosť realizácie vo veľkom, skrz potrebu ručného zberu a obrábania.

No to vidím na trochu zložitejší prepočet ako to čo prezentuješ :) Každopádne to dáva zmysle a príde mi to ako celkom ľahko zavediteľné. Pokiaľ to ako píšeš, dokázalo zachovať pôvodné výnosy, tak nie je dôvod to tak nerobiť.

No jasné, to ale znamená že potrebuješ 10-15% viac plochy na pastviny, ktoré už teraz zaberajú niečo medzi 30-45 percent plochy zeme. Takže opäť riešenie, ktoré je nefunkčné bez výraznej redukcie spotreby živ. produktov.

No to rozumiem, len mám predstavu o PK takú, že to kombinuje intenzívnejšie.

Ja mám také podozrenie, že rád rozprávaš o PK, takže tie debaty skončia vždy pri tomto :D Každopádne je to celkom plodné, tak prečo nie. Aj keď sa trochu odkláňame od pôvodnej témy.