Na smrti je krásne to, že určite príde a nikto sa bežne nestrachuje. Smrť je ďaleko, kým neumieram. Hm, a neumieram stále? Smrť je tu. Čo?! Drž hubu, ty sofista. Veď žijem a smrť sa ma netýka! Svojej žene som na narodeniny daroval kocku. Nebol to hmotný dar. Zobudil som ju skoro ráno a povedal jej, nech nastaví dlaň a neotvára oči. Bola tam: malá krásna kocka s objemom jedného kubíka. Skoro by sa nevošla do miestnosti, nebyť jej abstraktnej akosti. Manželka zarazene pozerala na prázdnu dlaň, na miesto, kde mal byť kubík. Potom si šla spraviť kávu. Ešte nevedela, že to bol prvý deň môjho prerodu. Aké by to bolo žiť vo svete, kde nie je zlo? Asi dobré, ale nebolo by sa na čo sťažovať. V takom Fínsku sa žije dobre, len ľudia nie sú šťastní. Veľa času na hlboké myšlienky pri štedrých sociálnych dávkach a slušnom správaní na cestách povedie vždy k samovražde. Trvalo mi tisíce dní od narodenia, kým som zistil, ako funguje vodovodné potrubie a ďalšie tisíce, aby som pochopil, že už nikdy ničomu nebudem rozumieť. Haldy traktátov vrezané do červeného elipsoidu na mojom zadku pri trónení na jedinom dôstojnom mieste, kde moderného muža baví čítať. Dalo by sa to napísať jednoduchšie. Žena už v kuchyni jedla vločky, keď som jej vnútil druhý dar. Tentokrát kružnicu. Spýtala sa ma, či som v poriadku. Dal som jej stručnú odpoveď: „Už nie som konzument a odteraz žijem v ríši ídeí.“ Jemným pečivkom som okamžite nepohŕdol, aj tak išlo o princíp. Odteraz ide o Dobro, Pravdu, Spravodlivosť. O Cnosti. Veď už ťa ani poriadne nikto nenapomenie, keď masovo vraždíš na ulici. „Aha, ten pán zdieľa iné morálne hodnoty. Poďme do opery.“ Pýšime sa tým, že nechceme nanucovať dobré správanie druhým. Kedysi sme zabíjali pre hodnoty, teraz už len keď nám kazia Obchod. Žena vkĺzala do pracovného negližé, keď som ju prekvapil odzadu. Kľakol som si na rebrík a požiadal o ruku. „Daj mi ruku!“ „Ach, blázonko, veď už sme dávno svoji, zabudol si?,“ nepovedala. Miesto toho zhodila rebrík, a potom by mi bola bývala podala ruku, keby neodišla do práce. Tzv. ideálna ruka. Ležal som tam, s vypadnutými vnútornosťami a nesúviselo to iba s tým, že som zanedbal svoj workout. Začal sa nový deň a ja som bol nový človek. O krok bližšie k smrti. Na svete je banálne to, že možno umrieť a byť totálnym hlupákom či už pred sebou alebo zvyškom hlupákov. Ja som bol slobodný. Už sa ma netýkali materiálne problémy parkovacej politiky, výplatnej pásky a predkupného práva. Umieral som. A povinnosti, hypotéky, láska, psychózy splývali do jedného, až kým som sa neprevtelil do čajníka. Zlá karma.

Časy, keď bol blahodarný ejakulát tabu, sú preč, podobne ako ženské spolky štofkania. Deti si už na hodinách prvouky ozrejmia vlastnosti ako viskozita, farba, poniektoré aj jeho chuť na katechizme. Učitelia na stredných školách majú uvoľnené ruky a bez zajakania môžu chrliť kauzalitu deflorácie, prípadne pre panicov pustiť ilustračnú pásku z argentínskej telenovely. Spolužiačka Anabela sa spoznáva vo filme, ktorý má ilustrovať krutosť abortu. Spolusediacej pohoršene vysvetľuje, že si dva dni neholila nohy a hanbí sa za to. Sfajčení spolužiaci extaticky masturbujú pod lavicou, keď zrazu nudný výklad pretrhne otázka figliara Mateja: „Pani profesorka a načo sú mužské prsia?“ Tá len zajachtá a úsečne ho odbije: „Nepýtaj sa sprostosti,a pokračuje ďalej vo výklade: „klinické štúdie ukázali, že penis je možné zväčšiť týmito procedúrami..“ Sú mužské prsia iba nefunkčným príveskom, kulturistickou hračkou, stojí za ich súcnom konšpiračná teória?


Evolučné vysvetlenie:

Aby sa druh zachoval, muži medzi sebou súperia v kvalitách, ktoré opačné pohlavie (ne)uvedomene preferuje za vhodné na zabezpečenie podmienok rodiny. Postupne sa tieto kvality v očiach žien menili, tak ako technologické podmienky definovali, čo znamená byť úspešným mužom. Dnes už nestačia vycibrené techniky lovu pštrosa či strihania oviec. Súčasný muž donáša jedlo na tanier umnou orientáciou v hedžových fondoch, ktorá prekryje aj jeho ovísajúci bachor. Žena Q si povie, že je predsa milý, vtipný, nepriznáva si už to darwinistické: he provides a budúce generácie prežijú. Aby sme pochopili funkciu mužských bradaviek, musíme ísť hlbšie do dejín. Je obdobie matriarchátu, žena vládne „železnou“ varechou a muž poslušne nosí drevené drevo. Šokujúce odhalenie predostrela snová random-vygenerovaná hypotéza výskumnej 286tky v Centre rodových štúdií. Podriadené postavenie mužov znamenalo nielen holenie pazúch pazúrikom. Zachované jaskynné maľby v Terchovej naznačujú, že sa o deti starali najmä muži. Na jednej z nich je jasne vidieť ako postava s falusom kojí dieťa, zatiaľ čo tlstá figúra sediaca na tróne v úzadí drží v ruke bičík. Vyvinula sa hypotéza, že muži kedysi boli akoby ženy. Ak si chcel muž nájsť partnerku, nestačila mu fyzická sila, či um v získavaní potravy, musel mať isté „prednosti“. Tak ako dnes ženy súperia o mužov v oblasti krásy, správnom pomere pásu a bokov(O,6), a vernosti(k čomu komplentárne evolúcia prihrala klebety ako prostriedok konkurencie), muži pod závalom matriarchátu súťažili v čistote pleti, kuchyne, ale najmä výdrži a objeme mliečnych žliaz. Promiskuitní muži sa nerozmnožovali, boli nechcení. Stačilo, ak prišiel domov zo zumby o päť minút neskôr a stratil miesto v poradovníku genetického prenosu. Zachované venuše z toho obdobia naznačujú, že sa ženy nemuseli o seba príliš starať. Mužské sošky sa žiaľ neuchovali, zrejme kvôli ich degradovanému postaveniu na úroveň krájacej dosky. Predpokladá sa, že by v mnohom pripomínali dnešné ženy pri rozoberaní životov celebrít. Čo teda spôsobilo, že sa mužské prsia sťa ženské adaptovali na dnešné zmenšené bez jasnej funkcie? Bolo preskúmaných mnoho faktorov selekčného tlaku na mužské ňadrá, a ako najsilnejší korelát sa ukázal rast HDP. Ako názorne ukazuje politicky nekorektný graf, môžeme sledovať nepriamu úmeru medzi veľkosťou bradaviek a rastom HDP.



Homér na rôznych miestach Illiady zachytáva ako si Achilles necháva utkať „látku zjemňujúcu dopady tvrdého brnenia“, a verné zobrazenie Brada Pitta v Tróji demonštruje, že vo vzmáhajúcej dobe ešte tieklo mlieko aj u pátrov. Pozrime sa však na dnešné proporcie priemerného ítečkara, biznismena. Prepadnuté hrudníky nachvíľu nafúkla realitná bublina 2009 eruptujúca do krízy, keď sú dokumentované prípady internovaných dojčiacich mužov. Prichádzajúca recesia najlepšie ukáže či sa bude ich počet zvyšovať. Agentúra S&P potajomky zriadila centrum vývoja mužských pŕs. Šepká sa, že za prípadným znížením ratingu AAA francúzskych dlhopisov budú práve tieto štúdie.

Podľa evolučného vysvetlenia muži v minulosti nadájali deti. Znamenitá predstava.

Biblické vysvetlenie:

Adam, Eva, had, jablko, vyhnanie. Príbeh poznáme. Kniha Genesis vraví o tom ako Hospodin stvoril človeka na svoj obraz. Môžeme preto iba dedukovať ako asi Pán vyzerá. Nosí briadku, chodí holý, má pupok, plantáky? Eva mala byť stvorená z Adamovho rebra, preto by mal vyzerať ako chlap, čo priamo neguje naše evolučné vysvetlenie, ehm, odhliadnuc od totálneho nesúladu evolúcie s bibliou(ID). Vševedúci dobre vedel ako to v raji dopadne. Nudil sa už všeobjímajúcimi predstavami, chcel konečne vidieť aj dáku akciu. A tak chodil pred nebeským párom bez šiat, čím navodil úzus, že sa to patrí. Historicky prvým voyeurom bol Boh, a pripravil si skvelé podmienky, ani svedomie ho nepálilo. Keď sa mu už sodomia páru zunovala(„Adam postav sa nad Evu a hraj sa s ňou ako som to ešte nevidel“), rozhodol sa pre isté zmeny. Mojžišova kniha zachytáva ako Eva odtrhla jablko a dala ho Adamovi okoštovať. Bola to finálna skúška, kam až pár dokáže v experimentoch zájsť. Jablko v skutočnosti nebolo jablko, ale Adamove prsia(čo si uvedomil aj Hromi v bádaní vo svojej diplomovke). Adam už bez rebra sťa Marilyn Manson, mal prísť aj o svoje ňadro. Keď sa Eva zdráhala vykonať drastický čin, Boh sa urazil, buchol dverami a stvoril pocit hanby. Bol taký nasrdený, že v amoku vymyslel tehotenstvo, bolestivý pôrod a Eva musela začať prať a žehliť. Adam sa síce stal pánom domácnosti, no otrokom poľa a cashu. Aby si Hospodin očistil meno, Mojžišovi natáral historku s hadom a neskôr zabil svôjho syna.

Biblické vysvetlenie teda znie, že mužské prsia slúžili na ukájanie Boha, žiaľ neúspešne, a stratená funkcia ich poznačuje dodnes.




Ezoterické vysvetlenie:

„Sú mužské prsia miestom upchatia čakier, erupcie emanujúcej aury?“, pýta sa osamelý Krišnakurtí v kobke jedenásť tisíc metrov pod zemou, kam zenovito padol so smiechom na svojich predlaktiach. Jeho slová som dokázal rozlúštiť vďaka noosférickému sluchu, ktorý som si vypestoval počúvaním novu Mesiaca a Tima Heckera vo wobblujúcom štvortakte. Odpoveď nie je zložitá, pri správnom nastavení absencie mysle, je len komplikovaná. Drahé autá, snaha o falokratický developing zhumpľovaného mesta, pospevovanie v sprchách nie sú len prejavy kontaktu s Aštarom Šeranom na alfa vlnách spánku. Naoko podozrivé správanie nežien má svoje hlboké a skryté dôvody, o ktorých nemožno bez excesívneho opadávania mihalníc ledabolo hovoriť medzi troma a viacerými očami. Múdrosti z vekov, keď u nás sídlili mimozemšťania nápadne sa podobajúci na ľudí bez hypotéky, vravia, že v našom vnútri sme čímkoľvek, čím chceme byť, no najmä podomoví predavači poistiek. Pohľad na človeka, ako homo sapiens, je krajne nesprávny, nosíme v sebe čosi viac, čosi magické a tajomné. Bol som svedkom toho ako sa jeden muž zmenil na kosoštvorec premietnutý do dvojkovej sústavy, videl som kaderníkov spievať techno, zažil som ako sa stal senilný človek dvakrát prezidentom. Vychádzajúc z ezotericky verifikovaných právd, každá žena v sebe nosí potenciu nevery, ak nie s poštárom(Jankom), zákonite so susedom. Mužské ňadrá sú emanácie najvnútornejších túžob partnerov stať sa ženami, aby neboli ďalej podvádzaní, a stali sa tými, čo podvádzajú. Na bdelej rovine muži však nechcú byť ženami, ale ich túžba sa pre nich interpretuje ako presvedčenie, že cudzoložstvo je pekný šport a dobrá zábava. Nebyť žien, muži nepodvádzajú. Aká zjavná pravda.

A čo na to Freud?

Stále to isté. Rutinérstvo.
Čiernych dovnútra opäť nepúšťali, a tak sa premietanie rušilo pre nedostatok záujmu. Kornel sa doma po tme díval na Felliniho Amarcord nevediac, že v zápätí upadne do vegetatívneho stavu. Správca verejného osvetlenia rešpektujúc mestské fiškálne nariadenie odpojil prúd v nemocničných zariadeniach i hospicoch na neurčitý čas. Počas splnu mesiaca bola vyhlásená karanténa pre ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti o počte 7. Obézne psy lačno zazerali z ľavého brehu rieky.

V danej chvíli ma bezduchý profánny život v tomto meste začal prekérne nihilizovať. Psy nechudli a mali výdrž, do nemocníc sa prestalo chodiť umierať, náhodne vybraté xenofóbne podmienky vstupu do kinosály už nevadili ani ľuďom v karanténe. Pracovne som bezvýhľadovo obrástol, súkromne som stagnoval vo vzťahu bez rešpektu v byte o 18 metroch štvorcových s rozplánovanou izbou pre deti. Onedlho som prestal verbálne komunikovať. Nikto nevedel, čo sa mi preháňa hlavou, najmä keď som si posunkami v trafike pýtal zmrzlinu a bony.

Konkubína začala po čase nahlas uvažovať. Bála sa, či si niečo nespravím. V biedny tichý štvrtok som prišiel z práce skôr, namieril priamo do kuchyne(zhodou okolností v obývačke a plánovanej detskej izbe), naostril nože a pokúsil sa o karamelovú tortu marcipánom štylizovanú do prvého tvaru, aký mi zišiel na um.

Po návrate z tradičných pochôdzok v akvaparku ma konkubína našla ležať na dlážke, kde som predstieral smrť. Pôvodne som chcel zadržať dych aj tep, kým sa nevysťahuje. Matne si spomínam, ako som prestal vnímať súcno zotrvajúc v neblahej polohe, pokiaľ sa nedostavil smäd, a teda som bol nútený sa napiť z kohútika. Prekliate telo.
K. napriek incidentu ostala žiť v byte. Osobne som toho nedbal, aj keď si jej matka chodila do nášho sociálneho zariadenia lúpať jablká či ondulovať konskú parochňu.

O čom to tu celé je? Kam smerujem a čo čakám? Načo sú ľudia? Čo to, preboha, hrá v rádiu? Pýtal som sa v hraničnom bode svojho života, ktorý som vtedy vnímal ako dovolenku pri Balatone. Neúnosný tlak otázok ma priviedol ku krajnejším riešeniam. Sprvoti šlo o chvíľkové odkrvenia údu v práci. Koncom prvého prespatého mesiaca s otvorenými očami som sa v krematóriu dočkal povýšenia. Kolegovia sa mohli pretrhnúť. Šéf mal rád mĺkve typy, ktoré sa nehýbali. Ťažšie to bolo v súkromí. Tikajúca K. bola jednou z tých trpiteliek, ktoré sa k vám vrátia aj po nevydarenom pokuse o úkladnú vraždu jej tela. S veľkým prísľubom som navštívil lekára. Vybavený liekmi na podporu impotenecie som sa tešil na novonájdený pokoj. O mesiac mi K. oznámila tzv. „radostnú novinu“.O čo ide, som pochopil, až keď som uvidel motýlikové vzory maľovky, ktorými chcela premeniť obývačku a kúpeľňu, na detskú izbu. Vychovávať susedovho syna je povinnosť, bývať s ním v detskej izbe je privilégium. Stal som sa dobrovoľným bezdomovcom.

Na ulici sa všetko otočilo. Zimné mrazy a freeganism privodili mumps a niekoľké STD. V práci som tak nakazil niekoľkých klientov, a pretože sťažnosti od trúchliacich rodín narastali, šéf musel prepustiť zamestnanca roka. Vonku už ku mne neboli ľahostajní, radšej si držali odstup. Jediný, kto so mnou chcel ešte interagovať, boli iní bezďáci. Ani neviem ako, začal som piť víno, posedávať na verejných lavičkách s natiahnutou rukou. Netrvalo dlho, a rástla mi dlhá brada, bol som snedý, a zapustil som sladkokyslý odór. Oblečenie mi vďaka mimovoľným uvoľneniam telesných štiav prirástlo k telu ako novonarodené dieťa. Od malička som ľúbil jazdy MHD. A tak som sa celé dni len vozil. Vždy si bolo kde sadnúť. Bolo to najšťastnejšie obdobie môjho života. Tá sloboda, ten pocit, že vám všetko patrí, a nikto vám nemôže nič vziať.

Toho roku bola tuhá zima. Sedím sám v internetovej kaviarni s amputovanou končatinou. Ostávajú minúty, kým príde mestská polícia, ktorú povolal vystrašený adminko a vykáže ma von. Opäť neviem ako ďalej. Čo so všetkou tou nekonečnou slobodou a jednou nohou? Nepredstieram ľahostajnosť ku K.? Cnie sa mi za prácou. Aj mesto sa pomenilo. Psy vystriedali obézne mačky. Kornel sa prebral pri mojej návšteve, chcel si pozrieť 8 a pol. Do mesta sa nasúkali dôchodcovia. Už len dožiť si želajú.
Všetko sa mení. Pozérstvo.

Sedím v smiešnom ledva pohodlnom kresle. Zdá sa, že čakám. Neviem či som sám, a preto si zľahka strážim svoj chochmes. Vonku je akosi teplejšie. V duchu si hovorím „zjarnieva sa“ a vyvoláva to vo mne radostné nutkanie opakovať si tieto slová pre seba. Trvá to už niekoľko dní, no dosiaľ som o tom nikomu nepovedal. Puky pučia a deti hučia.

Dostať sa sem, do tohto kresla nebolo jednoduché. Musel som prejsť pol mesta MHD a peši. Cesta by bola ležérna a pokojná nebyť superschopností, ktoré som ako superhrdina nadobudol spolu so supersvedomím prikázujúcim zakročiť, nejak tak ako v komixoch a filmoch o superhrdinoch, len bez pátosu a filmovej hudby. Istou výhodou je, že sa neprezliekam do plášťa a masky, a nezahaľujem si tak svoju identitu po tom, ako mi psychoanalytik povedal, že bičíkom by som sublimoval nevedomie jeho suseda.

Tieto schopnosti som objavil v jeden deň, keď ma kamarát označil za debila. Bolo to niekedy okolo 8 rokov, keď som pri hre chtiac-nechtiac, kto už to dnes rozozná, hodil tomu kamarátovi tehlu do hlavy. Pri detskej hre, pripomínam. Stojím nad kamarátom, ktorý narieka držiac si pomaly viac a viac skrvavenú hlávku. Vravím mu, s týmto musíš ísť k lekárovi. Nepočúvol ma, hanlivo sa o mne vyjadril, no a skoro na mieste skonal, ako mu to bolo podobné.
V ten deň mi to došlo. Som svojím spôsobom iný, zatiaľ čo druhí nevedia ako ďalej, mne to myslí, viem, čo treba. Odvtedy vždy, keď som niekoho zbadal pred sebou, videl som tápajúcu bytosť, ktorá nevie, aj keď vie, že si dá na obed chlebík s rajčinou a vajíčkom na mäkko.

No, vrátim sa k tomuto dňu a dnešnej ceste do tohto kresla, kde ešte stále sedím, až ma tlačia boky a zadné partie. Stojac tak na zástavke MHD počujem rozhovor dvoch mladých slečien. Jedna má pred sebou kočík, je nahodená športovo-parkovo a jej spokojnosť nad kočíkom vyskakuje spod pohoršenia, ktoré vyvoláva druhá slečna. Tá vraví, že už nevie ako ďalej. S Fedorom vraj skúšala všetko, polohy podľa knižky, pozitívne myslenie, holotropné dýchanie, Fedor vraj dokonca začal nosiť špeciálne trenýrky a test je stále negatívny. Slečna s kočíkom drží slečnu bez kočíka za rameno a vraví jej, že ďalší mesiac to určite výjde, treba mať trpezlivosť. V tom začujem vnútorný hlas. Ozvalo sa supersvedomie. A už sa vidím, ako stojím pri slečne s kočíkom a bez kočíka a naliehavo im hovorím. Prepáčte, začul som váš rozhovor a chcel by som vám povedať, čo treba robiť. Mali by ste čím-skôr otehotnieť. Snažilka a postehuľka na mňa chvíľu civia, a potom unisono začujem „debil“. Vtedy viem, že my work here is done. A nastupujem do autobusu, do ktorého sa extehuľka nezmestí. Čo diabol nechcel, vnútri ma čaká zase kus práce. Muž s igelitkou a prízemným odérom pospáva na zadnom sedadle. Prisadám si, zobúdzam ho, a pýtam sa ho, čo ho trápi. Oznamuje mi, že je bezdomovec. Z ničoho nič mu odpovedám, nech si nájde nejaké bývanie alebo čo. A tu už vystupujem a blížim sa k sebe, kde sedím v tomto kresle v budúcnosti. Dôjde však na mňa smäd, a pri najbližšej trafike si pýtam vodu. Vodu však nemajú, a tak pani hovorím, že jej tu a teraz poradím, čo treba robiť, musíte ju priniesť, aby ste ju mali, tá mi však stroho odvrkne, že vodu aj tak nepredávajú, kontrujem teda, že by mali vodu predávať, ak chce vyriešiť tento problém a netrápiť sa ďalej. Potom len začujem z dlhého radu za mnou „debil“ a „čo je hento za kokota“ a viem, že títo ľudia svoje problémy zaiste tiež nevedia riešiť.

Prejdem cez cestu na druhú stranu, vystúpam po schodoch a sadám si do tohto teraz-už-naozaj nepohodlného a smiešneho kresla. Zjarnieva sa.
Po chvíli ju zbadám v zrkadle. Najskôr prsty, silné, dlhé, jemné, určite odolné proti vode. Žiadne vrásky, len hrubý rám a hej, zadok v rifliach bez sukne. Posadí ma do iného, smiešnejšieho kresla. Chce, aby som sa uvoľnil. Odchádza do druhej miestnosti. Pozerám sa na seba, superhrdinu a čakám na to, čo príde. Už ju vidím. Priniesla si nástroje. Dotkne sa mi vlasov, prejde nimi rukou a postaví ich do vertikálu a spýta sa: „Toľko stačí?“.

Zjarnieva sa.
Puky pučia. Deti hučia.

Vlasy rastú konštantne.

Je to ťažké.
Len tak si večer povyraziť von a s niekým sa hneď nevrátiť domov.
S osobou, ktorá od vás chce sex alebo, čo je v niektorých prípadoch ešte horšie to, čomu sa ľudovo hovorí vzťah (najmä ak ste mužského pohlavia). Číhajú všade. Za rohom, v autách, v budovách, dokonca v teplákoch. Čas, keď od Vás budú chcieť iba vaše oblečenie, topánky a motorku, ešte len príde.

Dobou ťažko skúšaný spôsob života, tzv. singlizmus, ktorého je toto fórum tribútom, potrebuje svoje techniky ako prežiť, ako sa zachovať, rozvíjať. Preto som sa podujal napísať nekoherentný návod, ako uchovať, čo je nám najmilšie, náš single status.

Na úvod chcem zdôrazniť, že tento návod primárne osloví osoby bez vrodených alebo nadobudnutých vyvinutých psychických porúch. Výhodu v tomto smere majú najmä agorafóbi, na druhej strane, ťažšie to budú mať bohatí, pohľadní, atraktívni, úspešní, ktorí sa radi prechádzajú po obciach, mestách a kopaniciach. Tieto úchylky sú dnes veľmi in, na rozdiel od bokombrady.

V prvom rade, základným princípom ako sa vyhnúť nepríjemnosti nadviazania kontaktu je vyhýbanie sa miestam, kde sa združujú. Ľudia. Preto si na vchodové dvere v domácnosti z vnútornej strany nalepte nápis: "Von len cez okno!"

Ak už Vám došiel online toaleťák a padol net, alebo pracujete v kamennom svete mimo IT, nemáte iné východisko. Treba výjsť.

Čo s tým?

Vaša OSOBA, ako taká, je tvorená niekoľkými atribútmi.
MAJETOK, MOC, SLÁVA, VZHĽAD, OSOBNOSŤ

Prvé štyri ťažko ovplyvníte. Nie je zlé ich mať a nechcete sa mrzačiť ani bankrotovať. Vaše osobné blaho nechce byť dotknuté.
To, čo ostáva, na čom treba popracovať, je vaša osobnosť, charakter.

1. Najlepšie dokáže vašu ošklivosť, nemoc a nemajetnosť vyvážiť zmysel pre humor. Z nejakého dôvodu sa ľudia radi smejú. Ak ich rozosmejete, hrozí, že sa im zapáčite. Ak sa im zapáčite, hrozí, že sa ich už nezbavíte a budú chcieť sex alebo vzťah. Je preto dobré popracovať na vašom prirodzenom zmysle pre humor. Treba zabudnúť všetky vtipy, a ak už nedokážete ovládnuť nutkanie nejaký povedať, otočte túto nevýhodu vo svoj prospech. Hovorte naozaj nudné, dlhé, zlé vtipy bez pointy, napr. také, ktoré znejú ako román a vogonské haiku zároveň. Vyvarujte sa irónie, satiru dávkujte v urážlivých odtieňoch.

2. Veľkým problémom je aj vyšší intelekt. Viete v jednej vete urobiť kontrapunkt a zároveň si otvoriť priestor pre rozvinutie ďalšej témy. Na to teda zabudnite. Pokúste sa tvoriť holé nerozvité vety. Odpovedajte stručne, úsečne. Stante sa spoločenským hlupákom. Keď však budete vidieť, že vás robí vaša úsečnosť záhadnými, a teda aj zaujímavými, začnite byť rozvláčni. Hovorte jednu vetu dlho, zabúdajte slová, ale pozor, aby ste nezačali byť príliš vtipní, inak môžete skončiť v nejakom vzťahu. Keď sa už musíte zúčastniť komunikácie, intelekt používajte vedecky, chladne, technicky, ako napr. keď vás niekto osloví, či mu nepomôžete odniesť batožinu na letisku, začnite hovoriť o silových momentoch napínajúcich popruhy kufra, otáčavom momente koliesok. Ako príhodnou sa zdá nevyhnutnosť dovzdelať sa v tomto ohľade v prírodných vedách.

3. Čo sa týka povahy. Nech už ste cholerik či sangvinik, len preboha nebuďte koketní. Nič nedokáže pokaziť dobre rozbehnuté odplašenie nejakej osoby, ako upútaná pozornosť zbytočným, nie príliš útočným výpadom na jeho integritu. Takéto správanie býva často v spoločenskom prostredí označované ako "sexy". Príkladmo, dotankovali ste a idete platiť na pumpe, namiesto toho, aby ste mĺkvo podali kreditku neočakávajúc pozdrav obsluhy, vy na ňu vyskočíte s dotazom: "Pozrimeže, aká rozkošná rovnošata!" Takéto správanie nutno označiť nálepkou "celé zle". Najhoršia kombinácia je, ak ste smelí a koketní, pridajte k tomu ešte trochu jemnej irónie, ani sa nenazdáte a už pijete sekt v jacuzzi na výletnej lodi počas svadobnej cesty.

4. Sexuálna zdatnosť býva silným magnetom pre osoby, s ktorými ste sa práve nechtiac vyspali. Ak sa opäť neovládnete a dostanete sa do situácie, že sa zbadáte ako s niekým súložite, robte všetko pre to, aby si na druhý deň osúloložená osoba myslela, že ste androgýn. Ako na to? Skilly v posteli nie sú len vycibrené techniky penetrácie, felácia, ale aj nastavenie telesnej teploty, pocit dotyku a verbálna komunikácia. Najlepšie sledovať počas styku druhú osobu a robiť všetko, čo jej nevidieť na očiach. Ako vhodný indikátor úspešnosti vašeho snaženia je sexuálne uspokojenie. Ak ste sa vy, on, ona, ono, my, ty, ja, oni, ony urobili, vedzte, že ste zlyhali.

5. Teraz niečo o vonkajšku, starostlivosti o telesný vzhľad. Giorgo Armanni, Gucci, Norafashion. Značky, ktoré už do konca života nemôžete obliecť. Ak predsa, nemáte v šatníku žiadnu inú značku, je dôležité odstrániť, resp. zneviditeľniť takéto označenie. Dbajte o to, aby ste odstránili všetky vylepšenia, ktoré ste podstúpili. Máte za sebou liposukciu? Objednajte sa na opätovné nasanie tuku. Ráčkovali ste, zajakávali sa? Nadobudnite tieto logopedické schopnosti späť. Hovoria o vás "aha, metroš"? Dosiahnite "aha, stromák". Ak Vám to dovoľuje hlasový fond, používajte soprán alebo jódlujte v bežnej reči. Obe sa u mňa osvedčili. Gestikulácia a mimika je tiež dôležitá. Ak už na niekoho prehovárate, otočte sa mu chrbtom a nechajte hovoriť vaše nehybné pozadie. Pracujte na kamennej mimike, no pozor, nenechajte to eskalovať vašu humornú, sexy stránku osobnosti.

6. Vnútorná pripravenosť. Často nestačí iba vycibrený asociálny charakter. Je nutné spraviť ešte ďalší dôležitý krok, a to byť mentálne pripravený. Je dôležité mať neustále niekde v úzadí na mysli svoj cieľ a flexibilne a adaptabilne pristupovať k akejkoľvek situácii a indivíduu, na ktoré narazíte. Nevciťovať sa do druhého, a ak by sa Vám to náhodou podarilo, spraviť z empatie antipatiu. Napr. váš kolega už niekoľko minút na vás neprestajne civí. Je vám to nepríjemné, a tak sa nemôžete nespýtať, či mu náhodou nestojíte na nohe. Ak je tomu v danej situácii tak, máte smolu, práve ste spravili ústretový krok a nadviazali kontakt. To, čo musíte spraviť, je uvoľniť mu nohu, aby ste rozrušili krehké puto, ktoré práve medzi vami vzniklo, no zároveň ho sotiť do steny s poznamenaním krátkeho "Odchod!".

Horúci deň a vriaca voda stekala po rozpálených pneumatikách Fedorovho predlaktia. Peter skompromitovane ležal vo svojej bežnej porno póze sledujúc svoje mĺkve palce. Janka bezbolestne premýšľala.

Klišé, pomyslel si scenárista a začal písať scenár od samého konca.

Horúci deň a vriaci olej bubľal na Fedorových brušných alveolách. Peter si nežne hladil svoje mohutné bokomporty. Janka si nechala tetovať Epikura na ľavú holeň.

Scenárista, pomyslelo si klišé a začalo končiť svoj vôbec prvý scenár vo svojom živote.

Výborne, povedal si Boh, sám pre seba. Ako inak, odvtedy ho nikto nevidel, nepočul. No Boh aj tak všetko vedel a videl a všadebol a všetko nosil.
Prečo som nechal myslieť klišé, rozvažoval. Tak trochu klišé na Boha. Prišlo mu absurdne zo samomluvy.
Náhlivo vypil červené víno, dva deci, portské a privinuli ho obskúrne predstavy. "Práve sa chystám stvoriť evolúciu, lolov a baktérie, ale ako som sa tu vzal ja?? A čo to má všetko znamenať? Ako sa majú tieto veci a tamtie? Prečo voniam ako aviváž?" V momente zneistel, a pretože všetko vedel, a všetkovypilazjedol, spomenul si na Kanta, ktorého mala vypľuť evolúcia o trinásť milárd rokov neskôr."Aha, jakože ja som ten Boh, čo bude vedieť robiť syntetické vety o človeku. Dobohajeho!"
Klišé, pomyslel si MetaBoh rozvažujúc na úbohosťou Boha, ktorého práve stvoril. "A nepozorne číta Kanta!"

Scenárista bol unavený. Škrabal sa v rozkroku a myslel na ľahké ženy. Chcel vyraziť do ulíc a zobrať prvú, ktorá bude mať záujem aj za kilec, no zvoní mu telefón. Prekvapený, pretože telefón nemal, príjma hovor. Mužský hlas sa predstaví ako Metanadruhúpoloboh. "Ten scenár prepíšeš. Jasné?!