Ad absurdum.

Vzťah medzi vedomím, rozumom a kauzalitou je zjavný. Kauzalite sme učení, kauzalita je vôkol nás a v nás. Rozumné a logické zmýšľanie, z toho predpokladané správanie, je základom kooperácie ľudí pri akejkoľvek činnosti. Aj pri tomto písaní.

Toto fórum sa má venovať práve tej(podľa môjho) potláčanej strane rozumu, nerozumu = absurdite.

V bežnom kontakte sa stretneme skôr s nechcenou- z oboch strán, prirodzenou a na rovinu- často nevľúdne príjmanou absurditou. Ak je absurdita vylučovaná pre jej nespôsobilosť a problémy spôsobujúce v reálnom živote, o to viac ju cítiť v umení. Ako všetko iné, tam nachádza neobmedzenú slobodu. Literatúra, film, divadlo, hudba, výtvarné umenie?
Aj absurdita má však svoje hranice a zároveň nutnú podmienku, a ňou je práve závislosť od rozumného. Ako sa mení rozumné, mení sa aj absurdné, ibaže by bol rozum absolútny- nemenný.

Fórum by sa mohlo orientovať na cieľavedome uskutočňovanú absurditu v umení. Mohlo by byť priestorom pre komunikáciu o zmysle a význame absurdity. Mohlo by zoskupovať vašu absurdnú tvorbu. Mohlo by sa stať databázou absurdného. A možno je také absurdné, ako je sama téma.

Prečo ma vôbec absurdita oslovuje?

Môžu za to aj títo chlapíci:

Absurditu a východiská z nej popísal Albert Camus

Moji obľúbení priekopníci absurdného: Daniil Ivanovič Charms, Joseph Heller, Samuel Beckett, Woody Allen, Monty Python,Kurt Vonnegut


Ad absurdum.