Stále to isté. Rutinérstvo.
Čiernych dovnútra opäť nepúšťali, a tak sa premietanie rušilo pre nedostatok záujmu. Kornel sa doma po tme díval na Felliniho Amarcord nevediac, že v zápätí upadne do vegetatívneho stavu. Správca verejného osvetlenia rešpektujúc mestské fiškálne nariadenie odpojil prúd v nemocničných zariadeniach i hospicoch na neurčitý čas. Počas splnu mesiaca bola vyhlásená karanténa pre ľudí žijúcich v spoločnej domácnosti o počte 7. Obézne psy lačno zazerali z ľavého brehu rieky.

V danej chvíli ma bezduchý profánny život v tomto meste začal prekérne nihilizovať. Psy nechudli a mali výdrž, do nemocníc sa prestalo chodiť umierať, náhodne vybraté xenofóbne podmienky vstupu do kinosály už nevadili ani ľuďom v karanténe. Pracovne som bezvýhľadovo obrástol, súkromne som stagnoval vo vzťahu bez rešpektu v byte o 18 metroch štvorcových s rozplánovanou izbou pre deti. Onedlho som prestal verbálne komunikovať. Nikto nevedel, čo sa mi preháňa hlavou, najmä keď som si posunkami v trafike pýtal zmrzlinu a bony.

Konkubína začala po čase nahlas uvažovať. Bála sa, či si niečo nespravím. V biedny tichý štvrtok som prišiel z práce skôr, namieril priamo do kuchyne(zhodou okolností v obývačke a plánovanej detskej izbe), naostril nože a pokúsil sa o karamelovú tortu marcipánom štylizovanú do prvého tvaru, aký mi zišiel na um.

Po návrate z tradičných pochôdzok v akvaparku ma konkubína našla ležať na dlážke, kde som predstieral smrť. Pôvodne som chcel zadržať dych aj tep, kým sa nevysťahuje. Matne si spomínam, ako som prestal vnímať súcno zotrvajúc v neblahej polohe, pokiaľ sa nedostavil smäd, a teda som bol nútený sa napiť z kohútika. Prekliate telo.
K. napriek incidentu ostala žiť v byte. Osobne som toho nedbal, aj keď si jej matka chodila do nášho sociálneho zariadenia lúpať jablká či ondulovať konskú parochňu.

O čom to tu celé je? Kam smerujem a čo čakám? Načo sú ľudia? Čo to, preboha, hrá v rádiu? Pýtal som sa v hraničnom bode svojho života, ktorý som vtedy vnímal ako dovolenku pri Balatone. Neúnosný tlak otázok ma priviedol ku krajnejším riešeniam. Sprvoti šlo o chvíľkové odkrvenia údu v práci. Koncom prvého prespatého mesiaca s otvorenými očami som sa v krematóriu dočkal povýšenia. Kolegovia sa mohli pretrhnúť. Šéf mal rád mĺkve typy, ktoré sa nehýbali. Ťažšie to bolo v súkromí. Tikajúca K. bola jednou z tých trpiteliek, ktoré sa k vám vrátia aj po nevydarenom pokuse o úkladnú vraždu jej tela. S veľkým prísľubom som navštívil lekára. Vybavený liekmi na podporu impotenecie som sa tešil na novonájdený pokoj. O mesiac mi K. oznámila tzv. „radostnú novinu“.O čo ide, som pochopil, až keď som uvidel motýlikové vzory maľovky, ktorými chcela premeniť obývačku a kúpeľňu, na detskú izbu. Vychovávať susedovho syna je povinnosť, bývať s ním v detskej izbe je privilégium. Stal som sa dobrovoľným bezdomovcom.

Na ulici sa všetko otočilo. Zimné mrazy a freeganism privodili mumps a niekoľké STD. V práci som tak nakazil niekoľkých klientov, a pretože sťažnosti od trúchliacich rodín narastali, šéf musel prepustiť zamestnanca roka. Vonku už ku mne neboli ľahostajní, radšej si držali odstup. Jediný, kto so mnou chcel ešte interagovať, boli iní bezďáci. Ani neviem ako, začal som piť víno, posedávať na verejných lavičkách s natiahnutou rukou. Netrvalo dlho, a rástla mi dlhá brada, bol som snedý, a zapustil som sladkokyslý odór. Oblečenie mi vďaka mimovoľným uvoľneniam telesných štiav prirástlo k telu ako novonarodené dieťa. Od malička som ľúbil jazdy MHD. A tak som sa celé dni len vozil. Vždy si bolo kde sadnúť. Bolo to najšťastnejšie obdobie môjho života. Tá sloboda, ten pocit, že vám všetko patrí, a nikto vám nemôže nič vziať.

Toho roku bola tuhá zima. Sedím sám v internetovej kaviarni s amputovanou končatinou. Ostávajú minúty, kým príde mestská polícia, ktorú povolal vystrašený adminko a vykáže ma von. Opäť neviem ako ďalej. Čo so všetkou tou nekonečnou slobodou a jednou nohou? Nepredstieram ľahostajnosť ku K.? Cnie sa mi za prácou. Aj mesto sa pomenilo. Psy vystriedali obézne mačky. Kornel sa prebral pri mojej návšteve, chcel si pozrieť 8 a pol. Do mesta sa nasúkali dôchodcovia. Už len dožiť si želajú.
Všetko sa mení. Pozérstvo.