Čím nás ešte ešte náš neznámy multiintelektuálny polyhistor v ebriete neprekvapí?

-Veľkolepá púť a rodinná sága podaná exaktnou formou- Aj tak niektorí, raní čitatelia, označili tú, azda, povedať aj slovami klasika hodno, eklektickú hru obrazov a právneho bezvedomia. Kolektívny spisovateľ prebúdza to najanálnejšie v duši, v nás, v človeku, v subjekte, ktorý sa už vylúčil z páru subjekt a objekt. Dekonštrukcia predsavzatí a márnosti šifruje kódy previnilého a plytvanie sa stáva striedmosťou, obriezkou tuposti britvy.
Koho glorifikovať? Hra okamihu, keď sa čitateľ vydáva po stopách dávno zabudnutých, oberá jemné duše o pôžitok reakcionárskej denaficikácie.
Natrhnuté bránice ad hoc, úsmevy post mortem, prázdnota ex post ex nihilo.
Mím si pripravuje pôdu v úvode, ktorú neskôr prenáša aj do jadra poľahčujúcou zápletkou a v závere je kniha už o niečom inom. Kniha v monografii. Monografia o astronautoch bez skafandra. Takto by Mím svoje dielo isto označil a následne poprel.
V rozhovore prinášame prvé reakcie po rozliatí tušu:

JA: A čože to?
Mím: No, rozlial sa, no.

Po formálnej stránke dvojslovné dielo prekvapí svojou váhou. Vydavateľ sa rozhodol na miestne pomery pre nezvyčajný krok a k vecnému registru pridal obložené chlebíky.

Knihu najmä uvítal Združený klub kaktusárov, kotlikárov a grafomanov. Odporúča Kuly a doporučuje Calgon.

Exkluzívne prinášame šokujúcu ukážku, ktorú sa nám podarilo získať ilegálnou cestou cez justíciu(krátená pre podobnosť s celkom):

" Sku..... ži...!!! "




Recenzia bola písaná s nožom pod krkom. Píšem pravdu, ktorá sa píše sama.