Na smrti je krásne to, že určite príde a nikto sa bežne nestrachuje. Smrť je ďaleko, kým neumieram. Hm, a neumieram stále? Smrť je tu. Čo?! Drž hubu, ty sofista. Veď žijem a smrť sa ma netýka! Svojej žene som na narodeniny daroval kocku. Nebol to hmotný dar. Zobudil som ju skoro ráno a povedal jej, nech nastaví dlaň a neotvára oči. Bola tam: malá krásna kocka s objemom jedného kubíka. Skoro by sa nevošla do miestnosti, nebyť jej abstraktnej akosti. Manželka zarazene pozerala na prázdnu dlaň, na miesto, kde mal byť kubík. Potom si šla spraviť kávu. Ešte nevedela, že to bol prvý deň môjho prerodu. Aké by to bolo žiť vo svete, kde nie je zlo? Asi dobré, ale nebolo by sa na čo sťažovať. V takom Fínsku sa žije dobre, len ľudia nie sú šťastní. Veľa času na hlboké myšlienky pri štedrých sociálnych dávkach a slušnom správaní na cestách povedie vždy k samovražde. Trvalo mi tisíce dní od narodenia, kým som zistil, ako funguje vodovodné potrubie a ďalšie tisíce, aby som pochopil, že už nikdy ničomu nebudem rozumieť. Haldy traktátov vrezané do červeného elipsoidu na mojom zadku pri trónení na jedinom dôstojnom mieste, kde moderného muža baví čítať. Dalo by sa to napísať jednoduchšie. Žena už v kuchyni jedla vločky, keď som jej vnútil druhý dar. Tentokrát kružnicu. Spýtala sa ma, či som v poriadku. Dal som jej stručnú odpoveď: „Už nie som konzument a odteraz žijem v ríši ídeí.“ Jemným pečivkom som okamžite nepohŕdol, aj tak išlo o princíp. Odteraz ide o Dobro, Pravdu, Spravodlivosť. O Cnosti. Veď už ťa ani poriadne nikto nenapomenie, keď masovo vraždíš na ulici. „Aha, ten pán zdieľa iné morálne hodnoty. Poďme do opery.“ Pýšime sa tým, že nechceme nanucovať dobré správanie druhým. Kedysi sme zabíjali pre hodnoty, teraz už len keď nám kazia Obchod. Žena vkĺzala do pracovného negližé, keď som ju prekvapil odzadu. Kľakol som si na rebrík a požiadal o ruku. „Daj mi ruku!“ „Ach, blázonko, veď už sme dávno svoji, zabudol si?,“ nepovedala. Miesto toho zhodila rebrík, a potom by mi bola bývala podala ruku, keby neodišla do práce. Tzv. ideálna ruka. Ležal som tam, s vypadnutými vnútornosťami a nesúviselo to iba s tým, že som zanedbal svoj workout. Začal sa nový deň a ja som bol nový človek. O krok bližšie k smrti. Na svete je banálne to, že možno umrieť a byť totálnym hlupákom či už pred sebou alebo zvyškom hlupákov. Ja som bol slobodný. Už sa ma netýkali materiálne problémy parkovacej politiky, výplatnej pásky a predkupného práva. Umieral som. A povinnosti, hypotéky, láska, psychózy splývali do jedného, až kým som sa neprevtelil do čajníka. Zlá karma.

Časy, keď bol blahodarný ejakulát tabu, sú preč, podobne ako ženské spolky štofkania. Deti si už na hodinách prvouky ozrejmia vlastnosti ako viskozita, farba, poniektoré aj jeho chuť na katechizme. Učitelia na stredných školách majú uvoľnené ruky a bez zajakania môžu chrliť kauzalitu deflorácie, prípadne pre panicov pustiť ilustračnú pásku z argentínskej telenovely. Spolužiačka Anabela sa spoznáva vo filme, ktorý má ilustrovať krutosť abortu. Spolusediacej pohoršene vysvetľuje, že si dva dni neholila nohy a hanbí sa za to. Sfajčení spolužiaci extaticky masturbujú pod lavicou, keď zrazu nudný výklad pretrhne otázka figliara Mateja: „Pani profesorka a načo sú mužské prsia?“ Tá len zajachtá a úsečne ho odbije: „Nepýtaj sa sprostosti,a pokračuje ďalej vo výklade: „klinické štúdie ukázali, že penis je možné zväčšiť týmito procedúrami..“ Sú mužské prsia iba nefunkčným príveskom, kulturistickou hračkou, stojí za ich súcnom konšpiračná teória?


Evolučné vysvetlenie:

Aby sa druh zachoval, muži medzi sebou súperia v kvalitách, ktoré opačné pohlavie (ne)uvedomene preferuje za vhodné na zabezpečenie podmienok rodiny. Postupne sa tieto kvality v očiach žien menili, tak ako technologické podmienky definovali, čo znamená byť úspešným mužom. Dnes už nestačia vycibrené techniky lovu pštrosa či strihania oviec. Súčasný muž donáša jedlo na tanier umnou orientáciou v hedžových fondoch, ktorá prekryje aj jeho ovísajúci bachor. Žena Q si povie, že je predsa milý, vtipný, nepriznáva si už to darwinistické: he provides a budúce generácie prežijú. Aby sme pochopili funkciu mužských bradaviek, musíme ísť hlbšie do dejín. Je obdobie matriarchátu, žena vládne „železnou“ varechou a muž poslušne nosí drevené drevo. Šokujúce odhalenie predostrela snová random-vygenerovaná hypotéza výskumnej 286tky v Centre rodových štúdií. Podriadené postavenie mužov znamenalo nielen holenie pazúch pazúrikom. Zachované jaskynné maľby v Terchovej naznačujú, že sa o deti starali najmä muži. Na jednej z nich je jasne vidieť ako postava s falusom kojí dieťa, zatiaľ čo tlstá figúra sediaca na tróne v úzadí drží v ruke bičík. Vyvinula sa hypotéza, že muži kedysi boli akoby ženy. Ak si chcel muž nájsť partnerku, nestačila mu fyzická sila, či um v získavaní potravy, musel mať isté „prednosti“. Tak ako dnes ženy súperia o mužov v oblasti krásy, správnom pomere pásu a bokov(O,6), a vernosti(k čomu komplentárne evolúcia prihrala klebety ako prostriedok konkurencie), muži pod závalom matriarchátu súťažili v čistote pleti, kuchyne, ale najmä výdrži a objeme mliečnych žliaz. Promiskuitní muži sa nerozmnožovali, boli nechcení. Stačilo, ak prišiel domov zo zumby o päť minút neskôr a stratil miesto v poradovníku genetického prenosu. Zachované venuše z toho obdobia naznačujú, že sa ženy nemuseli o seba príliš starať. Mužské sošky sa žiaľ neuchovali, zrejme kvôli ich degradovanému postaveniu na úroveň krájacej dosky. Predpokladá sa, že by v mnohom pripomínali dnešné ženy pri rozoberaní životov celebrít. Čo teda spôsobilo, že sa mužské prsia sťa ženské adaptovali na dnešné zmenšené bez jasnej funkcie? Bolo preskúmaných mnoho faktorov selekčného tlaku na mužské ňadrá, a ako najsilnejší korelát sa ukázal rast HDP. Ako názorne ukazuje politicky nekorektný graf, môžeme sledovať nepriamu úmeru medzi veľkosťou bradaviek a rastom HDP.



Homér na rôznych miestach Illiady zachytáva ako si Achilles necháva utkať „látku zjemňujúcu dopady tvrdého brnenia“, a verné zobrazenie Brada Pitta v Tróji demonštruje, že vo vzmáhajúcej dobe ešte tieklo mlieko aj u pátrov. Pozrime sa však na dnešné proporcie priemerného ítečkara, biznismena. Prepadnuté hrudníky nachvíľu nafúkla realitná bublina 2009 eruptujúca do krízy, keď sú dokumentované prípady internovaných dojčiacich mužov. Prichádzajúca recesia najlepšie ukáže či sa bude ich počet zvyšovať. Agentúra S&P potajomky zriadila centrum vývoja mužských pŕs. Šepká sa, že za prípadným znížením ratingu AAA francúzskych dlhopisov budú práve tieto štúdie.

Podľa evolučného vysvetlenia muži v minulosti nadájali deti. Znamenitá predstava.

Biblické vysvetlenie:

Adam, Eva, had, jablko, vyhnanie. Príbeh poznáme. Kniha Genesis vraví o tom ako Hospodin stvoril človeka na svoj obraz. Môžeme preto iba dedukovať ako asi Pán vyzerá. Nosí briadku, chodí holý, má pupok, plantáky? Eva mala byť stvorená z Adamovho rebra, preto by mal vyzerať ako chlap, čo priamo neguje naše evolučné vysvetlenie, ehm, odhliadnuc od totálneho nesúladu evolúcie s bibliou(ID). Vševedúci dobre vedel ako to v raji dopadne. Nudil sa už všeobjímajúcimi predstavami, chcel konečne vidieť aj dáku akciu. A tak chodil pred nebeským párom bez šiat, čím navodil úzus, že sa to patrí. Historicky prvým voyeurom bol Boh, a pripravil si skvelé podmienky, ani svedomie ho nepálilo. Keď sa mu už sodomia páru zunovala(„Adam postav sa nad Evu a hraj sa s ňou ako som to ešte nevidel“), rozhodol sa pre isté zmeny. Mojžišova kniha zachytáva ako Eva odtrhla jablko a dala ho Adamovi okoštovať. Bola to finálna skúška, kam až pár dokáže v experimentoch zájsť. Jablko v skutočnosti nebolo jablko, ale Adamove prsia(čo si uvedomil aj Hromi v bádaní vo svojej diplomovke). Adam už bez rebra sťa Marilyn Manson, mal prísť aj o svoje ňadro. Keď sa Eva zdráhala vykonať drastický čin, Boh sa urazil, buchol dverami a stvoril pocit hanby. Bol taký nasrdený, že v amoku vymyslel tehotenstvo, bolestivý pôrod a Eva musela začať prať a žehliť. Adam sa síce stal pánom domácnosti, no otrokom poľa a cashu. Aby si Hospodin očistil meno, Mojžišovi natáral historku s hadom a neskôr zabil svôjho syna.

Biblické vysvetlenie teda znie, že mužské prsia slúžili na ukájanie Boha, žiaľ neúspešne, a stratená funkcia ich poznačuje dodnes.




Ezoterické vysvetlenie:

„Sú mužské prsia miestom upchatia čakier, erupcie emanujúcej aury?“, pýta sa osamelý Krišnakurtí v kobke jedenásť tisíc metrov pod zemou, kam zenovito padol so smiechom na svojich predlaktiach. Jeho slová som dokázal rozlúštiť vďaka noosférickému sluchu, ktorý som si vypestoval počúvaním novu Mesiaca a Tima Heckera vo wobblujúcom štvortakte. Odpoveď nie je zložitá, pri správnom nastavení absencie mysle, je len komplikovaná. Drahé autá, snaha o falokratický developing zhumpľovaného mesta, pospevovanie v sprchách nie sú len prejavy kontaktu s Aštarom Šeranom na alfa vlnách spánku. Naoko podozrivé správanie nežien má svoje hlboké a skryté dôvody, o ktorých nemožno bez excesívneho opadávania mihalníc ledabolo hovoriť medzi troma a viacerými očami. Múdrosti z vekov, keď u nás sídlili mimozemšťania nápadne sa podobajúci na ľudí bez hypotéky, vravia, že v našom vnútri sme čímkoľvek, čím chceme byť, no najmä podomoví predavači poistiek. Pohľad na človeka, ako homo sapiens, je krajne nesprávny, nosíme v sebe čosi viac, čosi magické a tajomné. Bol som svedkom toho ako sa jeden muž zmenil na kosoštvorec premietnutý do dvojkovej sústavy, videl som kaderníkov spievať techno, zažil som ako sa stal senilný človek dvakrát prezidentom. Vychádzajúc z ezotericky verifikovaných právd, každá žena v sebe nosí potenciu nevery, ak nie s poštárom(Jankom), zákonite so susedom. Mužské ňadrá sú emanácie najvnútornejších túžob partnerov stať sa ženami, aby neboli ďalej podvádzaní, a stali sa tými, čo podvádzajú. Na bdelej rovine muži však nechcú byť ženami, ale ich túžba sa pre nich interpretuje ako presvedčenie, že cudzoložstvo je pekný šport a dobrá zábava. Nebyť žien, muži nepodvádzajú. Aká zjavná pravda.

A čo na to Freud?