cwbe coordinatez:
101
63535
21
3246334

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
12 ❤️


show[ 2 | 3] flat


Môj dedo BOL. Ontológ.
Viem o ňom takmer iba z fragmentov spisov, ktoré mi prenechal ako jedinému dedičovi.
Nemal rád samotu, a preto na zvončeku pri dverách uvádzal :“Dedo. Ornitológ“. Starí ľudia z mojej mekky za ním chodili s holubmi, s mývalmi, osími hniezdami a našlo sa aj pár sršňov. Ontológii, životnej láske, zahýbal ornitológiou.
Jeho zápisky sú plné žoviálnych kontaktov s týmito starými mekkčanmi a ich hmyzom. V jednej poznámke sa zmieňuje takto:“ Prišli za mnou staré ženy. Spýtal som sa, či SÚ. A riekli: “lež SME.“ Lež-nelež, mal som pred sebou tri osie hniezda, ktorých POBYT v mojom dome BOL zrejmý. Ženy po mne žiadali len toľko, že si ich u mňa na istú dobu nechajú, kým ich lastovičky, keré majú na balkóne, vyrastú a tú háveď zežerú. Vravel som teda šalamúnsky:“ Rozdelím teraz tie hniezda na časti a uvidíme.“ Na druhý deň som sa zobudil na studenej dlážke a po osích hniezdach ostali na zemi iba omrvinky. Mýval, pomyslel som si. A šiel sa vymočiť do umývadla.“
Zomrel vcelku starý- na starobu. Šťastný bastard. Nad jeho posteľou mu visel nápis: “Smrteľná posteľ. Raz ľahneš a neodídeš(Surge et ambula).“ Ku sklonku života si povedal, že by mal spoznať svoje deti. A tak som prvýkrát stretol svojho deda. Jeho mizantropia voči rodine a po pravde absencia icq kontaktov spôsobila, že ostatné tri dni jeho života som s ním preležal sám v jeho posteli. Boli sme dohodnutí, že si k nemu vždy o osmenástej do osmenásť tridsaťsedem priľahnem. V posteli bol tiež mizantrop. A tak to s ním šlo ťažko. Chcel som veľa a on tiež tušil, že času je málo. Počítal som mu sekundy, no on stále to svoje:“ Čas je relatívny“. Na tretí deň už chcel ku mne prehovoriť. Otváral svoje ústa, akoby chcel artikulovať alebo napodobniť Moniku Levinsky v časoch jej podpultového predaja, no nakoniec sa rozhodol pre artikuláciu. Povedal:“ Chcem, aby z teba bol ko...“ A na troch bodkách skonal. Bastard.
Nemohol som neprerozprávať celý tento pátos o dedovi bez toho, aby som sa dostal ku korytu veci. Koryto veci je, že ma nechal, ako vravia bratia č., na „holičkách“. Mimochodom o dedovi píšem po nociach traktát, ktorý si jeho osoba zaslúži a cítim aj nemorálnu povinnosť voči nemu ako jediný dedič jeho spisov. Vyjde ako samizdat v Severnej Kórei. Odporúčam pobrať kufre, rodiny, a matky zo skríň a sťahovať sa, kým ešte dávajú víza. Toľko vôľa deda.
Vráťme sa teda na smrteľnú posteľ. Chcel, aby som sa stal ko...
V čase, keď som sa rozhodoval medzi profesionálnym darcovstvom moču namiesto krvi a predháňaním piešťanskej MHD z povolania, zosypala sa na mňa takáto dilema. Nerozhodnosť. Čo ďalej? Vydal som sa teda po stope jeho slov a snažil sa induktívnou metódou dosiahnuť doplnenie nevyslovených hlások.
Priznám sa. Som konzument. Nechcelo sa mi načahovať po slovníkoch v poličkách, ktoré som predal vo výpredaji „Všetko pod 30 milimetrov“. Niektoré mali viac. V obchode „Pod tridsať nejdeme“ ich zobrali bez zbytočného ogrgeľstva. Klikol som teda na google.com a dal hľadať nejaký poriadny vyhľadávač. Našlo mi google.sk. Na gúgľi(ľud.) som ďalej hľadal všetky prípony k slovu ko. Našlo mi ich iba trinásť milárd dvesto štrnásť. A vôbec som nebol spokojný. Ukončený rad čísel mi vždy naháňal hrôzu. S ľahkou hlavou som sa pustil do každého slova a následne verifikoval. Mám byť kondolenčný zabávač? Kontúrovaný demagóg? Kolokviálny analfabet? Poviem vám, topil som sa v tápaní. Kontrolór umývačov kondómov v podniku Diego? Za 30SK/h? Myslím, že som sa pomaly dostával na stopu. Otvoril som miestny týždenník: „PN ZHAS“ a dočítal som sa:“ Okamžite, SÚRNE(začalo ma to zaujímať): Potrebujeme TEBA! Na fotke primátor REMO v plavkách ukazoval prstom. Svätenie prezervatívov živou vodou. Šokujúce! Najnižšie mzdy v meste! Tu chceš robiť! Ideme pod minimálku!“ Už som bol presvedčený, že som našiel cestu vydláždenú mojim dedom. Nemohol by som však naraziť na poznámku pod čiarou:“ CONTROLOR!“ Takže predsa. Pre Rumunov ja pracovať nemienim.
Doteraz som ostal na vážkach. Možno so mnou hral dedo len jednu zo svojich lingvistických hier. A možno nakoniec žije. Keď ho pochovávali, museli ho zviazať, celý sa mrvil. Lekár však konštatoval zástavu sedimentácie demencie v nezastaviteľnom štádiu. A teda istú smrť.
Som ko...