Z denníka Šokiho Brázdu

V kúpeľni som znenazdajky objavil cudziu spálňu. Padlo to na úžitok, lebo som v nej objavil nakrojenú cibuľu. Nadšene som si ju strčil medzi chleby, ktoré od istého marcového rána čakali práve na takúto špeciálnu chvíľu. Šokovalo ma, že cibuľové torzo bolo ešte teplé. Po vymaľovaní situácie mi prebleslo hlavou, že je to očividná pasca. V rýchlosti som nastražil kontrapascu. K dokonalosti jej chýbala iba dlhšia plachta. Odvtedy občas ľutujem, že meter nemá 104 centimetrov.
Deň sa pohol smerom odo mňa a už to začalo pripomínať zanedbaný advent. Podvečer som zháňal gaštany vo svojej hlave. Rozbolela ma do ružova, lebo som bol rozpoltený – hľadám gaštany alebo slovo gaštany? Z úst mi páchla cibuľa.
Večeru som si nanovo vypražil a po umytí panvice som autobusom prvočíslo 19 došiel až na Sídlisko Krista Krážom do bytu svojho švagra. Naposledy som tam nikdy nebol v pondelok alebo utorok minulého mesiaca. Švagor mi obligátne poukazoval byt, hlavne umývadlá. Po zdvorilej diskusii a pití koňaku sme nasadli do jeho španielskej dodávky a odviezli sa k vodojemu na kopčeku. Prišli sme predposlední, po nás došiel už iba Farštad s cibuľou. Akonáhle došiel, začali sa diať úžasné veci! Nič však, čo by stálo za zmienku. V posteli som počúval recitovanú hudbu a zťažka zaspal. Uvidíme, ako sa zobudím.