cwbe coordinatez:
101
7763757
63534
2625887

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::26
18 ❤️


show[ 2 | 3] flat


xado0
Best boy0
L'amour et l...0
kajo0
čo0
faggotcore0
Toth0
mental shape0
ci boha0
mala mucha0
..............0
Rekonoiterer0
porkac0
mrjn0
rot0
iskra0
jarda40
robiwan0
kostja1
l4z4rus1
boba1
kata mach1
lupus yonderboy1
_tenaten_1
Charlette1
edna soledadova2
polar5
zypp5
Hlavnú otázku etiky si môžeme v každej dobe klásť inak. V Antickom Grécku bolo „postačujúce“ pýtať sa „Čo je dobré?“, Immanuel Kant predložil pozmenenú verziu tejto otázky v podobe „Ako mám konať?“ v dobrej viere, že vďaka Rozumu sa mu podarí odôvodniť princípy a opodstatnenosť morálky, no po tom čo ani Kantov „metafyzický Rozum“ s veľkým R nebol natoľko presvedčivý aby vniesol svetlo do chaosu v morálnych hodnotách, znie základná otázka morálnej filozofie úplne inak: „Má vôbec ešte zmysel hovoriť o morálke po tom, ako prestala mať oporu v náboženstve a autoritách a preniesla sa do roviny „relatívneho“?“

Nie je mojim cieľom rozoberať okolnosti a historické súvislosti za akých prišlo k takejto „kríze“ (ak ju tak môžeme nazvať) v morálnych hodnotách. Pokúsim sa ale ukázať, že chaos, ktorý urobilo v morálnych hodnotách už osvietenstvo, (ktorého predstaviteľom bol paradoxne aj Immanuel Kant) nie je vôbec na škodu a doba v ktorej žijeme aj my, nie je pre morálku úpadková. Môžete namietať: „Stačí sa pozrieť iba okolo seba a môžeme vidieť takmer pri každej závažnejšej morálnej dileme, ako svojvoľne je riešená. Morálne problémy si každý rieši ako sa mu zachce, nie objektivita ale subjektívny egoizmus slúži ako kritérium.“ atď. Nebudem sa snažiť tieto námietky vyvrátiť. Chcem ale poukázať na tú ich stránku, ktorá je často opomínaná.

Je pravdou, že „morálka“ prechádza veľkou transformáciou. Dôvera v základy, ktoré pre ňu tvorilo kresťanstvo, bola otrasená. Nemôžeme očakávať, že človek, ktorý neverí v Boha, príjme kresťanskú morálku s jej Bohom ako autoritu. Ani odvolávanie sa na tradície a ľudskú prirodzenosť v tomto prípade nepomôžu. Mnohé etické otázky boli nanovo otvorené a odpovede, ktoré na ne podávalo náboženstvo, boli spochybnené alebo nie dostačujúce. Taktiež je skupina novovzniknutých etických otázok, ktorých pribúda úmerne vedeckému, technickému pokroku, globalizácii a pod. – otázky génového inžinierstva, politického azylu, práva zasahovania do autonómie odlišných kultúr a pod. Hneď na začiatku chcem upozorniť, že môj príspevok nie je mienený ako kritika kresťanskej morálky. Ani veriaci človek sa však viac nemôže „spoliehať“ (ak berie zodpovednosť za svoje morálne rozhodnutia vážne a tiež ak berie vážne inovercov) iba na súbor pravidiel správania sa, ktoré mu poskytuje Biblia.

Na klasifikáciu morálnych teórií použijem Tugendhatovo (veľmi hrubé) členenie - morálky tradicionalistické a odvolávajúce sa na ľudskú prirodzenosť. Tie prvé sú pre akýkoľvek dialóg s inými konceptami uzavreté a stavajú na viere, čiže ich nasledovanie túto vieru predpokladá. Ich najzávažnejším nedostatkom je neochota uznať že sú len jednými z viacerých, i keď veľakrát podobných teórií, z ktorých každá vzišla zo špecifických historických podmienok a tradícií.

Druhú skupinu tvoria akékoľvek teórie odvolávajúce sa na tú časť ľudskej prirodzenosti, ktorú si na základe určitých sympatií vybrali za tú „najprirodzenejšiu“. Čiže tu máme všetky teórie hovoriace o morálnom cite s tým defektom, že morálny cit nie je emócia vyvinutá u každého človeka rovnako a u niektorých vôbec nie, Kantov Rozum, ktorý je bohužiaľ iba ničnehovoriacim metafyzickým pojmom, Schopenhauerovu etiku súcitu, o ktorej je otázne či je vôbec serióznou morálnou teóriou a taktiež etiky teórie spoločenskej zmluvy a z nich čerpajúci Rawlsov kontraktualizmus a utilitarizmus, ktorého morálnosť je možné spochybniť niekoľkými jednoduchými modelovými situáciami.

Zdá sa teda, že etických teórií máme viac než dosť, ale žiadna z nich nie je natoľko presvedčivá aby sme ju nedokázali relativizovať. Nespokojnosť s takýmto stavom a zdanie dekadencie môže preto plynúť práve z takýchto a podobných prehnaných nárokov na etické teórie, ako je nárok univerzálnej platnosti. Vidí sa nám prirodzené, že morálne súdy musia platiť vždy a všade, bezpodmienečne – aký by mali potom vlastne význam keby tomu bolo inak? Z čoho vychádza naša potreba morálne súdiť, zaujať k činu alebo aj nečinnosti morálne stanovisko? Prečo radšej nezaujať postoj lack of moral sense? Kontraktualizmus ponúka na túto otázku jednoduchú odpoveď: človek je racionálny egoista, a tak uzatvára s ostatnými ľuďmi zmluvu, v ktorej definuje pravidlá vzájomného správania sa. I napriek tomu, že musí do istej miery obmedziť svoju slobodu, získava tým isté výhody a záruku, že ostatní mu nebudú škodiť, pretože sami sú racionálnymi egoistami. V skratke sa jedná o zlaté pravidlo, chápané bez náboženského podtónu. Kontraktualizmus však neodpovedá na otázku, prečo niektorí ľudia konajú morálne aj v prípade, keď sú nikým nepozorovaní? Nie je takéto správanie sa za predpokladu, že ľudia sú racionálnymi egoistami, iracionálne?

Takéto, na prvý pohľad „iracionálne“ správanie sa nám bude javiť zrozumiteľnejšie, ak sa skúsime nanovo pozrieť na pojem dobrý, ktorý patrí v etike medzi kľúčové. Označenia „dobrý“ alebo „zlý“ sú v morálnej sfére najčastejšie chápané ako odkazujúcim na činnosti, ktoré človek vykonáva, podobne ako aj pri výkone povolania. Niekto je „dobrý“ huslista, ak je „dobrá“ aj jeho hra. V čom je však objektívne kritérium pre to čo je dobré? Nie je to tiež iba ďalší prázdny filozofický pojem? Možno hľadáme na nesprávnom mieste. Skúsme nasmerovať toto označenie na samotného vykonávateľa činnosti a jeho prínos pre spoločnosť a upustime od hľadania objektívneho merítka toho, čo je dobré. Pojmy dobré a zlé môžeme teraz vidieť z inej perspektívy: ak si človek rozumie vo svojej existencii ako huslista, ľudia ho posudzujú ako huslistu a označia ho buď za dobrého alebo zlého huslistu. V prípade, že niekto v živote nedržal v rukách husle a ani nemá záujem o vykonávanie takejto profesie, nemá zmysel konštatovať, že je „zlým huslistom“, pretože v skutočnosti huslistom vôbec nie je. Ak by sme mohli dokázať, že človek si vo svojej existencii primárne rozumie morálne, ako kooperujúca bytosť, pojmy „dobré“ a „zlé“, ktorými by sme zdanlivo označovali činnosti, ktoré vykonáva, by vlastne hovorili o tom, či je „dobrým“ alebo „zlým“ človekom – t.j. či koná kooperatívne alebo nie. Ale aj huslista, ktorý urobí chybu i keď nehrá pre publikum a iba osamote nacvičuje, cíti zahanbenie, rovnako ako by ho cítil človek, ktorý si vo svojej existencii rozumie morálne ale keď ho nikto nepozoruje, tak tak nekoná. Tiež huslista, ktorému tlieska falošné alebo neznalé publikum i keď zahral falošne, cíti že zlyhal-neuspokojuje ho zdanlivý úspech, pretože si je vedomý vlastnej hodnoty, ktorá spočíva práve v tom, že je „dobrý“ a to práve ako huslista a je hodný lepšieho výkonu. Námietka, že človek koná aj o samote morálne iba preto, lebo za chrbtom cíti „pomyselné publikum“ je takto spochybniteľná. Je možné tak uvažovať v prípade tradicionalistických konceptov, ktoré nenechávajú človeka ani na chvíľu bez dohľadu autority. Človek, ktorý si však rozumie morálne bez akýchkoľvek autorít, nesie plnú zodpovednosť za to, či bude skutočne „dobrý“ alebo iba naoko, ako racionálny egoista. Súčastný stav chaosu v morálnych hodnotách poskytuje človeku priestor, skutočne zodpovedne a autenticky rozhodovať o tom, ako si bude rozumieť. Stále je tu možnosť lack of moral sense a síce, že si človek nebude chcieť rozumieť morálne. Môžeme sa pokúšať presvedčiť ho dobrými dôvodmi a motívmi k tomu, aby si takto rozumel, ale nemôžeme ho prinútiť.

Ak je skutočne natoľko dôležité pre človeka začleniť sa do morálneho spoločenstva a stať sa rovnocenným kooperujúcim členom, byť v tomto zmysle „dobrým“ človekom, potom má zmysel hovoriť o morálke viac ako kedykoľvek predtým práve v dobe, kedy sa človek oprostil od všetkých autorít a má možnosť spoznávať rôzne iné základy, na ktorých stavajú rozmanité morálne teórie. Treba sa však vzdať nároku na objektívnu platnosť všetkých morálnych súdov a vidieť ako prínos, že rôzne morálne problémy zostávajú stále otvorené a diskutované v dialógu medzi rôznymi etickými teóriami. Zastaviť sa treba však tam, kde už môže dôjsť k porušeniu „univerzálneho zákona úcty“, a teda tretej formule Kantovho kategorického imperatívu. Tento zákon však nie je odvoditelný z Rozumu, ako sa domnieval Kant. Prečo hľadať odôvodneni pre niečo, čo ho vlastne ani nepotrebuje? Univerzálny koncept úcty vyžaduje neinštrumentalizáciu vzájomných medziľudských vzťahov, čiže uznanie druhej osobe rovnakého práva na úctu, aké požadujeme v morálnom spoločenstve pre seba samých. Je iba prirodzené, že vzťahy medzi ľuďmi musia byť v takomto spoločenstve vyvážené, aby bola kooperácia vôbec možná. Nevyplýva z toho nijaká zvláštna sympatia k druhému človeku alebo dokonca láska k nemu (takéto nároky sú prehnané) ale iba jeho uznanie v rámci spoločenstva.

Ak ste sa dočítali až sem, privítam diskusiu k téme. Môže obsahovať čohokoľvek čo sa dotýka problému. Ak máte „vlastný“ morálny koncept, ktorým sa riadite a viete si ho obhájiť, tak ho tu rada privítam.Vo svojom príspevku vychádza do značnej miery z analytického fil. Ernsta Tugendhata (v češtine je dostať „Přednášky o etice“ a „Tři přednášky o etice“ – súbor fiktívnych prednášok, v ktorých „vyzýva“ najzaujímavejšie morálne koncepty ku konfrontácii a snaží sa nájsť ten najplausubilnejší koncept, ktorý by človeku poskytoval jednak motiváciu (pretože neklamme sa-málo kto je taký idealista a ak si človek rozumie morálne, tak bude mať isté motívy) a taktiež dobré dôvody, pre ktoré si môže vybrať práve tie ktoré zásady. Náboženské zdôvodnenie neprijíma z toho dôvodu, že si vyžaduje skutočnú vieru a neveriaceho človeka len ťažko motivuje sústava morálnych noriem zoslaná ľuďom bytosťou, v ktorú neverí. Ak bude záujem, môžeme prediskutovať konkrétne koncepty ako už spomínaný kontraktualizmus, utilitarizmus, Kantov koncept atď. Tugendhata odporúčam vrele každému, kto javí o etickú problematiku vážnejší záujem.




  • 0000010107763757000635340262588704903140
    Páči sa mi veľmi, čo napísal Herbert Spencer v dopise J. S. Millovi:
    "Názor, ktorý zastávam, spočíva v tom, že predmetom morálky, presnejšie vedy o pravom, mravnom spôsobe života, je určiť, ako a prečo sú určité spôsoby správania škodlivé a iné opäť užitočné. Tieto dobré alebo zlé výsledky nemôžu byť náhodné, sú nutnými následkami toho, ako sú veci vytvárané."

    Inak mi to veľmi pripomína názor Ericha Fromma, ktorý zastával "humanistickú etiku", ktorá je v protiklade autoritatívnej etike a rád o nej písal ako racionálnej etike. Fromm však bol toho názoru, pod sociálnym a kultúrnym tlakom existuje ľudská prirodzenosť, lebo človek "nie je nepopísaným listom, na ktorý kultúra môže písať svoj text, ale reálnou bytosťou, ktorá je nabitá energiou a špecificky utváraná, prispôsobuje sa a reaguje špecifickým a zistiteľným spôsobom na vonkajšie podmienky." Priznal však, že má len malú predstavu o tejto prirodzenosti, že ju samú o sebe nikdy nemôže pozorovať, iba jej zvláštne prejavy vo zvláštnych situáciách.

    Máličko sa pri nočnej lampe zaoberám tzv. "rómskou problematikou". Zastavil som sa pri Spinozovom výroku, že "každá vec, pokiaľ je sama v sebe, usiluje o to, zotrvať vo svojom bytí." Jedným zo základných argumentov Fromma proti etickému relativizmu bolo, že "keby sa človek mohol prispôsobiť všetkým podmienkam bez toho, aby musel bojovať proti tým, ktorí nezodpovedajú jeho prirodzenosti, nemal by práve tak žiadnych dejín." Tento výrok má pre mňa dva závery: 1) koncentračné tábory sú "prirodzenou" súčasťou dejín ako výsledok bojov prirodzeností 2) Mohli sa Rómovia strategicky chrániť pred asimiláciou a zánikom "neprispôsobivosťou"?
    more children: (1)
  • 0000010107763757000635340262588703483519
    jarda4 12.11.2007 - 18:09:36 level: 1 UP New
    fakt je ,ze sme egoistami ,pretoze to je nase ja ,alebo jedna z nasich ja , to druhe by mohlo byt svedomie? to je ten hlas , niekto je menej egoistom ,iny viac , to by mohlo byt meritkom dobra ,ci zla v ludoch.... a vsak su tu ludia ,ktory myslia na druhych a robia ,tak ,aby tym druhym bolo dobre ,alebo, aby sa im polepsilo ,cim by pachatelia dohoto dobra ziskali nejake vyhody ci ohodnotenie napr. v podobe financnej , do akej miery je to moralne si netrufnem posudit....,kazdy ,co sa uci eticke osnovy vie , ze by nemal moralizovat a predsa to robime , akoto ,ze mame pravo sudit? ak ho mame je zrejme normalne , ze sme sami sudeny inymi ludmi......

    Myslim , ze viera nieje na skodu a je jedno v co verite, ked si vsimnete, kazde nabozenstvo sa podoba inemu nabozenstvu ,alebo inemu uceniu , dokonca aj destruktyvna viera ma svoju silu ,zeby silu "zla"?

    Teraz to dobro:) dobro by mohol byt napr. smiech :D , je dokazatelne , ze uzdravuje , pokial sa nesmejete inym ludom napr. na nejakom ich nedostatku , to by uz mohlo byt zle ,teda spachali by ste zlo?
    dalsi priklad : zlo : stresujem sa ,ze sa nieco doje..
    dobro : verim , ze vsetko dobre dopadne :)/podstatne je nezapochybovat...,pretoze viera by nemala poznat pochybnosti...,jasne je to tazke ,ale mna osobne by nebavilo zit lahky zivot, kde by pecene holuby padali do ust :)

    Kazdy znas ma v sebe nieco dobre a nieco zle to je dalsi fakt , o tomto by nemala byt ziadna diskusia.....to , ze sa teorie modifikuju , vyvyjaju je len cista evolucia , ktorej sa neda zabranit

    Ak si vsak uvedomujeme ,ze su tu nejake vazne eticke problemi, co spravime preto , aby sme ich odstranili? Upozornit na problem je dobre a vsak chcelo by to riesenie...,ktore nik neponuka,aj ked zaujimava je myslienka zalozit stranu novej etiky....
    Ludia so svojimi nazormi na veci ,su nakazlivy ako chripka ci ina choroba tak to vyuzime v prospech veci......zmenim sa ja , zmeni sa svet !

    ja/moje namyslene ego/ neviem aky som ,viem len to ,aky nechcem byt , som stych co potrebuju druhych ,aby lepsie poznali sameho seba ,mimochodom to tvrdi aj Sartre...
  • 0000010107763757000635340262588703027539
    jann 02.04.2007 - 01:59:53 level: 1 UP New
    Ako spravni mladi komunisti musite zalozit stranu novej etiky a to vam pomoze nahradit nabozenstva !!!!!, ktore vam tak pilia mozog na dvoje. Ved taki animisti v afrike maju iste problemy, treba ich z-etizovat, aj zoroastrovci v irane, alebo taki sintoisti. hm //ale to asi budu milli mladi sudruhovia asi vami povolene nabozenstva -) . dakujem za pozornosst.
    more children: (2)
  • 0000010107763757000635340262588702935766
    Mayenne 20.02.2007 - 11:43:01 level: 1 UP New
    toto novodobe a moderne spochybnovanie urcitych moralnych a etickych hodnot ja osobne vnimam ako dalsiu spekulaciu tych, ktori manipuluju s ludskou psychikou spolocnosti ako takej - je to dalsi tah, ako ovladat a davova psychoza je natolko efektivna, ze mozno predpokladat, ze ludstvo tymto taraninam o strate moralnych hodnot lahko uveri - najma preto, ze je umelo vyvijany tlak na ludi, sivotny styl a ich tempo je natoko neznesitelne a rychle, ze clovek sa prestava orientovat aj vo svojom zivote. konzumiznus a prilisna liberalizacia samozrejme vedie aj k tejto deziluzii a strate urcitych hodnot. Ja si stojim za tym, ze clovek ma v sebe uz prirodzene dane hodnoty a akykolvek pokus definovat (objektivne) co je sloboda, spravodlivost, pravda atd, je absolutne nemozne - mozme sa iba spoliehat na nas "vnutorny hlas" - to je totiz to jedine, co mame - sme to my sami, nasa existencia.
    Vyvolanie krizy straty moralnych hodnot je cista spekulacia a ... ked si to tak clovk vezme - co ej pohodlnejsie - prijat tento "fakt" automaticky, alebo sa mu vzopriet a hladat argumenty proti? Ludia su postupne uceni nerozmyslat a automaticky suhlasit so vsetkym, co sa im predklada prostrednictvom medii...ako ovce v stade.
    more children: (3)
  • 0000010107763757000635340262588702762064
    numega 18.11.2006 - 12:58:45 level: 1 UP New
    je treba vychadzat z toho,a to nieje ziaden predpoklad ale fakt,ze kazdonenna realita
    sa prejavuje kazdemu jedincovy rozne.
    Teda z toho vypliva: etika nieje nic ine iba skumanie a vyhodnocovnie
    tychto skusenosti na urovni jednotlivca a spolocnou diskusiou
    zvolit najlepsiu cestu pre nas vsetkych.
    cize moderna etika by mala byt zalozena
    na priamej pravdivej dynamickej vymene informacii.
    a to zase vyzaduje vysoku moralku.
    a preco to tak nieje? - pretoze je lahzie podvadzat
    a okradat cize neeticky individualizovat sa.
    priklad: cize ak niekto ako goerge bush company
    (G8 Company Globalisation = individualny imperializmus)
    potrebuje nakopnut prdel je vyslovne neeticke muju nenakopnut.
    otazka znie ako nakopavat prdele v sulade s etikou
    (nema to nic spolocne s estetikou :))
    odpoved znie podkopavat za kazdu cenu a vsade
    more children: (1)
  • 0000010107763757000635340262588702662051
    fool 30.09.2006 - 09:34:19 level: 1 UP New
    Každý jednotlivec by si mal vybudovať predstavu o tom,že keby mal nad sebou krála,akého by tohto krála chcel mať a v momente keď táto predstava bude podla neho kompletná mal by sa takým králom stať.Takto založená moralka teda zodpovednosť voči druhým bude vychádzať z najzaššej zodpovednosti voči sebe.Bude to morálka striktne individuálna ale aspoň ten s kým bude král jednať bude vedeť,že s ním nieje jednané horšie než by král sám chcel aby s ním bolo jednané - tu vychádzam z toho,že ten s kým sa královsky jedná spozná,že je s ním královsky jednané čo može vyžadovať to aby sám bol králom.
  • 0000010107763757000635340262588702656806
    Darkness 27.09.2006 - 16:59:55 level: 1 UP New
    otazka: preco si/preco klast otazku - ako sa musime stavat k etike, co odpadlo nabozenske zdovodnenie?
    - ?
    - nabozenske zdovodnenie - nabozesntvo obsahuje moralne principy, kt. boli, alebo sa zaroven vyvyjali ruka v ruke s nabozenstvom (ak berieme do uvahy aj "pohanske" kulty, nabozenstva)
    - k etike sa netreba stavat... nijako.. :-)
    bud ju dodrzujeme, alebo nesieme nasledky
    mozme ju aj menit.
    prikazanie:"musime" je irelevantne, v ramci nejakej diskusie
    ehm.
    more children: (2)
  • 0000010107763757000635340262588702656803
    Darkness 27.09.2006 - 16:59:07 level: 1 UP New
    otazka: preco si/preco klast otazku - ako sa musime stavat k etike, co odpadlo nabozenske zdovodnenie?
    - ?
    - nabozenske zdovodnenie - nabozesntvo obsahuje moralne principi, kt. boli, alebo sa zaroven vyvyjali ruka v ruke s nabozenstvom (ak berieme do uvahy aj "pohanske" kulty, nabozenstva)
    - k etike sa netreba stavat... nijako.. :-)
    bud ju dodrzujeme, alebo nesieme nasledky
    mozme ju aj menit.
    prikazanie:"musime" je irelevantne, v ramci nejakej diskusie
    ehm.
    more children: (1)
  • 0000010107763757000635340262588702648982
    Thunder Perfect Mind 23.09.2006 - 13:22:33 level: 1 UP New
    Kontraktualizmus však neodpovedá na otázku, prečo niektorí ľudia konajú morálne aj v prípade, keď sú nikým nepozorovaní? Nie je takéto správanie sa za predpokladu, že ľudia sú racionálnymi egoistami, iracionálne?
    Tomuto celkom nerozumiem. "keď sú nikým nepozorovaní" by som skôr preformuloval na "ak stoja mimo kontraktov", čiže ak je ich pozícia neohroziteľná porušením kontraktu. V tom prípade však ich rozhodnutia nie sú riadené zohľadňovaním kontraktov, ale výhradne vlastnými záujmami, a netvrdil by som že sú iracionálne. Čiže ak je nejaký samovládca 'morálny' a rozhodne sa nevyužívať právo prvej noci, jeho rozhodnutie je racionálne a nemá nič spoločne s dodržiavaním 7. prikázania.
  • 0000010107763757000635340262588702635870
    cv::be 15.09.2006 - 23:59:26 (modif: 15.09.2006 - 23:59:55) level: 1 UP New Content changed
    takze 1. typek by sa mal k tomu postavit tak ze one...aha. nechat ju tak pretoze ked je uvedomely tak by strpel takuto formalitu. 2. typek (ak je to ten isty tak v tom pripade prvy a jediny) by mal byt pravom nasraty lebo porusila dohodu cize ho znevazuje?
  • 0000010107763757000635340262588702635828
    kajo 15.09.2006 - 23:27:26 (modif: 15.09.2006 - 23:34:21) level: 1 UP New Content changed
    dam priklad na to co som sa tu snazil vysvetlit. sumar: moralka je ziskana vychovou, zvnutornena a inkorporovana (aby som pouzil cudzie slovo) do osobnosti cloveka a teda, ze neexistuje univerzalny princip, len spolocenska dohoda. to co sa vstepi vychovou detom je pre jedinca nemenne (v praxci, prejavujuce sa pocitom - nevedome) a pri strete kultur je treba triesit jednoducho pravidla spravania.

    predstavte si taku situaciu: krestanka sa da do kopy s typkom zo zahranicia, z nejakej exotickej krajiny. ten typek je straaaasne inteligentny a vzdelany a je mu jasny princip prijmania tela kristovho a krvi kristovej. vie ze je to symbolicky kanibalizmus (pozostatok viery, ze ked zjes telo nejakej bytosti, tak na teba prejdu aj jej vlastnosti) a tento typek je zasadne proti.

    jeden chce byt s druhym, takze dojde k dohode a holka na cas upusti od tohoto ritualu. je tym padom moralna? aj ked sa vystavi hrozbe dusevnej (alebo skor duchovnej) nerovnovahy?

    ako sa ma k tomu stavat chalpik, ked si holka odskoci do europy a tam podstupi svate prijmanie?

    nejde o riesenie pripadu. ide o to, ze tieto veci kazdy z nich citi. krestanom mozes rozpravat do omrzenia, ze su symbolicki kanibali a aj tak si budu robit po svojom, ale mrtve telo cloveka nezjedia a ani sa svojho ritualu nezbavia.
    more children: (2)
  • 0000010107763757000635340262588702635727
    cv::be 15.09.2006 - 21:51:25 level: 1 UP New
    co tak takyto priklad?

    nejaky clovek sa rozhodne kupit si cestu, po ktorej chodia ludia do prace. ina cesta tam nevedie. zacne na nej vyberat nehorazne poplatky. ludia mu odmietaju platit a nadalej cestu vyuzivaju. neporusuju obe strany univerzalny koncept ucty? mozno az moc spekulativne a nepremyslene
    more children: (4)
  • 0000010107763757000635340262588702635484
    kajo 15.09.2006 - 18:26:24 level: 1 UP New
    kvitujem, kulturna debata ...
  • 0000010107763757000635340262588702633501
    cv::be 14.09.2006 - 15:46:19 level: 1 UP New
    akoze...prosim rozpisujte to uz potom do dalsieho vlakna. takto sa to neda citat. moje ocne svaly nejsu robokop!:)
  • 0000010107763757000635340262588702632646
    cv::be 14.09.2006 - 05:28:28 level: 1 UP New
    mohla by si mi vysvetlit (popripade niekto druhy) Schopenhauerov princip popierania vole pomocou sucitu s druhymi. som tomu volako nepochopil zo stredoskolskych vycucov.
    more children: (1)
  • 0000010107763757000635340262588702632138
    cv::be 13.09.2006 - 20:52:26 level: 1 UP New
    co keby sme spravili pokus...nehame cloveka vyvinut sa bez \"moralneho\" usmernovania...vychova ho sama prirodzenost? bez akehokolvek zasahu okrem zivotneho minima(potrava, zakladne kognitivne funkcie - dost otazne, a ine)...alebo povazujeme deti za egoisticke? nie...preco? lebo sme ich este nestihli preucit na nase principy - moralku. znamena to ze principy neexistuju? alebo je egoizmus zle definovany?

    v biblii sa napriklad pise...\"ci nas to neuci sama prirodzenost, ze dlhe vlasy su muzovi na potupu?\" prirodzenost ako taku chapem z biologickeho hladiska. tym by sa dalo argumentovat aj na nastrbenost takejto formy moralky. niet ziadneho objektivneho dokazu preco by tomu malo byt tak. podla mna je to len subjektivny kec ktory si vymyslela nejaka komunita a napisali to v mene boha. tak je to s mnohymi inymi vecami...inak pardon ze sa chytam biblie, sam som si ju neprecital a odvazujem sa v nej vrtat. respect :)) nech tento odstavec neberie nikto vazne. len taka banalita z mojej strany :)

    a az smiesne mi pripada ked sa nejaky ateista pridrza tradicionalistickej moralky. samozrejme takito uz vymieraju :)

    este jeden problem tradicionalistov. nad tymto som zacal rozmyslat ked som cez leto brigadoval...situacia...kecam s robosom (ktory okrem ineho o sebe tvrdi ze je podstivy katolik) a len tak sa dostaneme ku chlastu:

    on: \"a ty co, uz si sa niekedy poriadne najebal?
    ja: \"jasne, teraz na zaciatku leta ma mama nasla spat na hajzli\"
    on: \"sak treba, zijeme iba raz...\"

    myslim ze kazdemu je jasne ze comu som sa divil...ale preistotu si to zhrnme.
    1) nerobi mu problem vylucit zo svojej moralky chlast
    2) neveri v posmrtny zivot
    [nechcem tak moc rypat (aj ked asi rypam :) ale jeden z dalsich vyrokov: \"sak minule som ho pozval k nam. mal som dve flase domoviny. a ja som poriadny krestan. boh do domu host do domu! tak sme sa najebali ze musel u mna prespat\"]

    ked je z tradicionalistickej formy vytrhneme co len jeden nepatrny clanok tak tym padom cela ako taka pada. bud to beriem ortodoxne alebo vobec. pokial teda berieme ako zaklad iba vieru v autoritu a nemame priestor na filozofovanie ci to je pre nas vyhodne alebo nie.
  • 0000010107763757000635340262588702631477
    Darkness 13.09.2006 - 14:33:58 level: 1 UP [1K] New
    Miller, Geoffrey; The Mating Mind
    str. 295, The hidden benefits of kindness
    The evolution of morality did not have to get us over some ethical hump to move us from spiteful animal to generous human. We stared in the middle, already sitting on the ethical fence, neutral and apathetic. We just needed some kind of selection pressure capable of favoring kindness. Any good evolutionary theory of human morality must convert the apparent costs of helping others into a realistic benefit one´s genes, by turning material costs into survival or reproductive benefits. If it cannot do that, it cannot explain how moral behaviors like kindness or generosity could evolve. The rules of evolutionary biology demand that we find a hidden, genetically selfish benefit to our altruism.
    Some philosophers, theologians, and journalists are unhappy with this hidden-benefit requirement. They wish to define morality as purely selfless altruism, untainted by any hidden benefit. In their view, only the morality of the celibate saint qualifies as worthy of evolutionary explanation. But to my way of thinking, a moral theory of saints explains little about human nature, because saints are rare. Of the 15 billion or so humans who have lived since the time of Jesus Christ, the Catholic Church has canonized only a few thousand. Saints are literally one in a million. They may by instructive as moral ideals, but they statistically irrelevant as data about real human moral behavior. Moral philosphers are sometimes not clear about whether they are developing a descriptive explanation of human moral behavior as it is, or an ideal of saintly moral behavior as it should be. My interest here is in finding an evolutionary explanation of ordinary human kindness, not in accounting for the outer limits of sanitly goodness.
    more children: (3)
  • 0000010107763757000635340262588702630777
    kajo 13.09.2006 - 09:45:01 (modif: 13.09.2006 - 09:46:21) level: 1 UP New Content changed
    vy filozovfovia mate tazky zivot ...

    vsetko je strasne jednoduche: ten kontrakcionizmus je zasah do cierneho. problem s iracionalnou motivaciou je len zcestnym inteleguanskym cvicenim. freud to vyriesil za vas uz davno. clovek sa rodi ako cisty egoista. principy "moralky" teda zasady "slusneho spravania" (pozor, ziaden univerzalny princip!) sa mu vstpuju tak, ze ked svojim konanim prekroci hranice, ktore mu okolie prisudilo, je potrestany (normalna drezura) bud fyzicky, alebo odopretim lasky. nemam to barz nastudovane a mozno pouzijem nespravne vyrazy, ale: casom si dieta tieto pravidla "zvnutorni" prijme ich za svoje ale nie vedome. toto funguje automaticky. je to velmi prirodzene, mlady jedinec sa uci konat tak aby sa vyhol problemom a efektivne vyhladaval slast. tento uciaci sa automaticky system nam potom radi ako konat pomocou pocitov - takto funguju zvierata a takto vpodstate funguju aj ludia. len podaktorym nafukanym exemplarom sa to nevidi. preto mame nazor, ani nevieme odkial a vieme si rychlo a dobre vyberat medzi alternativami a zdanlivo iracionalne. clovek, ktory kona "moralne" aj bez dozoru tak kona preto, lebo mu to bolo vstepene a on to tak citi. ale ten pocit je vysledkom racionalneho nevedomeho procesu zalozeneho na skusenosti.

    problemom filozofov vzdy bolo to, ze sice hladali akoze pravdu, ale neboli ochotni ani o krok ustupit zo svojho naduteho postu mysliaceho nadtvora. a ked ma dakto problem s tym, ze jeho cista "laska" a "nezistny cit" je vlastne obycajna vypocitavost, tak si ho samozrejme moze riestit vsakovakymi teoriami ale vela s tym nenarobi. ja s tym problem nemam. laska a vsetky ostatne emocie, spolu s mne vstepenymi zasadami "moralky" budu pre mna rovnako mocne, krasne a dolezite, bez ohladu na to, aky je ich povod.
    more children: (3)
  • 0000010107763757000635340262588702630590
    cv::be 13.09.2006 - 05:40:23 level: 1 UP New
    podla mna to vzdy u niektorych jedincov (ak nie u vacsiny) bude zlyhavat na tom ze vedia ze su tu kratky cas, a jediny (nazdavaju sa) tak sa budu chovat maximalne egoisticky aby bol ich zivot bez obmedzeni a najuspokojenejsi
  • 0000010107763757000635340262588702630429
    chory nos 13.09.2006 - 00:20:15 level: 1 UP New
    Preco nam odvolavanie na ludsku prirodzenost nepomoze? Neexistuje snad?
    more children: (2)
  • 0000010107763757000635340262588702630395
    Darkness 13.09.2006 - 00:01:57 level: 1 UP New
    ja som dostal odpoved v knihe - The Mating Mind
    od Geoffrey Millera.
    ked budem mat cas, nieco som prelozim, pokial to nebolo vydane u nas.
    hm.
  • 0000010107763757000635340262588702628837
    cv::be 12.09.2006 - 11:48:40 level: 1 UP New
    zrovna nemam moc casu a filozofiu som nestudoval (akurat som sa mohol dostat k tym stredoskolskym \"zakladom\") ale pokusim sa uviest ako mohla vzniknut moralka. mozno to vyznie kontraktualisticky (ako som z tvojej definicie pochopil)

    1) zaklad: nikto nesmie skodit mojmu egu
    2) fakt: aj ini maju ego - dosledok: nesmiem skodit inym egam pretoze maju na to take iste pravo ako ja
    3) fakt: clovek nevie pojat nekonecne dlhy retazec akcii a reakcii, faktov atd. aby mohol uvazit ci niekomu neuprel pravo na uplatnenie ega - dosledok: radsej to nespravim
    da sa to nazvat moralkou?

    z toho vypliva...kazdy by mal pochopit inakost druheho. vzajomny respekt by bol samozrejmostou. nikto by ineho neobmedzoval svojim nazorom na svet alebo cinnostou. rozhodnem sa nieco konat ale neurobim to preto lebo by som poskodil druheho.

    priklad zo sudoba: nepovazujem opodstatnene nemat sex pred manzelstvom (alebo bez ucelu plodenia deti). avsak ked sa naskytne prilezitost tak ma nejaky krestan za to zvozi. kto je na vine? tyka sa to predsa mojej osoby. koho je to egoizmus? oboch. vznikol konflikt eg (znie to blbo, ale neviem ako inak to vysklonovat) je to vysledok (pouzijem nietzscheovsky vyraz, dufam ze mu rozumiem spravne) toho, ze kritik uplatnil volu k moci - nanutit mi svoj nazor. mali by byt ludia k sebe lahostajni?

    niekto ma nedostatok. preco by som mu mal na zaklade tych troch bodov pomoct?
    more children: (2)
  • 0000010107763757000635340262588702627515
    rot 11.09.2006 - 18:56:26 level: 1 UP New
    nie som si celkom isty analytickym pristupom k etike... aspon v socialnej filozofii (Rawls) vedie k dost podivnym, ahistorickym a neralistickym konstruktom.
    more children: (1)
  • 0000010107763757000635340262588702627380
    binary riot 11.09.2006 - 17:40:54 level: 1 UP [3K] New
    hlavne by ludia nemali riadit podla toho ze nieco je dobre alebo zle
    na to aby sme nieco "spravne"* oznacili dobre/zle potrebujeme danu vec spoznat a pochopit co si ziada cas a usilie a zivot jednotlivca je prilis kratky nato aby si takto vytvaral nazor na vsetko
    *pod spravnym myslim nahromadenie dostatocne velkeho objemu faktov a argumentov pricom sa vsak vzdy bude jednat len o pravdepodobnost ze to ma blizsie k objektivnej pravde

    ak teda primeme fakt ze nemozme na 100% urcit spravnost nejakej veci tak sa musime poobzerat po nejakom inom principe na zaklade ktoreho bude spolocnost fungovat nez to ci vec povazujeme za dobru alebo zlu

    pravidlo
    "sloboda kazdeho jednotlivca konci tam kde zacina sloboda druheho"
    sa mi zda zatial najvseobecnejsie a najucinnejsie na stanovenie moralnych principov
    znamena to respektovanie kazdeho zivota, nazoru, cinnosti, zvyklosti
    ja by som to este doplnila
    "kvalita zivota cize aj zivot kazdeho jednotlivca ma byt vramci moznosti chranena ostatnymi ludmi v spolocnosti"
    co znamena ze ludia by si navzajom mali pomahat, ci sa jedna o pomoc s nakupom starsej pani alebo pomoc pri autonehode
    vramci moznosti myslim to ze clovek teraz nemusi stat cely den pred potravinami a pomahat starsim paniam, ale pokial ma na to cas a moznosti mal by to spravit

    ak v tom vidis nejake diery kedy by riesenie moralky bolo sporne alebo by absentovalo napis to, budem rada mna zatial nic nenapadlo
    more children: (3)
  • 0000010107763757000635340262588702626745
    zypp 11.09.2006 - 13:23:04 level: 1 UP New
    nikdy nerob to co nechces aby robili tebe.
    more children: (2)
  • 0000010107763757000635340262588702626704
    truce_erizame 11.09.2006 - 13:06:03 level: 1 UP New
    cize zamienanie dobra za pojem 'funkcny' a zla za pojem 'nefunkcny', z coho vyplyva zaroven nutnost zadefinovat si vztaznu sustavu - (ne)funkcny vzhladom k comu/akym cielom,
    moze viest k poruseniu univerzalneho konceptu ucty
    more children: (1)