dam priklad na to co som sa tu snazil vysvetlit. sumar: moralka je ziskana vychovou, zvnutornena a inkorporovana (aby som pouzil cudzie slovo) do osobnosti cloveka a teda, ze neexistuje univerzalny princip, len spolocenska dohoda. to co sa vstepi vychovou detom je pre jedinca nemenne (v praxci, prejavujuce sa pocitom - nevedome) a pri strete kultur je treba triesit jednoducho pravidla spravania.

predstavte si taku situaciu: krestanka sa da do kopy s typkom zo zahranicia, z nejakej exotickej krajiny. ten typek je straaaasne inteligentny a vzdelany a je mu jasny princip prijmania tela kristovho a krvi kristovej. vie ze je to symbolicky kanibalizmus (pozostatok viery, ze ked zjes telo nejakej bytosti, tak na teba prejdu aj jej vlastnosti) a tento typek je zasadne proti.

jeden chce byt s druhym, takze dojde k dohode a holka na cas upusti od tohoto ritualu. je tym padom moralna? aj ked sa vystavi hrozbe dusevnej (alebo skor duchovnej) nerovnovahy?

ako sa ma k tomu stavat chalpik, ked si holka odskoci do europy a tam podstupi svate prijmanie?

nejde o riesenie pripadu. ide o to, ze tieto veci kazdy z nich citi. krestanom mozes rozpravat do omrzenia, ze su symbolicki kanibali a aj tak si budu robit po svojom, ale mrtve telo cloveka nezjedia a ani sa svojho ritualu nezbavia.