nedokazem vyjadrovat svoje skutocne ja ked ma pozoruje vela ludi
takze tato noda konci



Publikum! chceš vedieť kto si - vážené a milé publikum?
Ja ti to poviem! si hlúpe vyparárdené stádo ktoré sem prišlo hltať, hnilé a vyvetrané myš­lienky! hľa koho tu vidím!
Kopu meštiakov vypchaných pajácov čo vo­ňavkami zakrývajú smrad tých čo lezú iným do zadku!
Vidím tu paničky s umelým chrupom! hysterické učiteľky!
Koľko scvrknutej kože a prefar­bených vlasov?
Koľko ligotavých plešín! čím si ich leštíte páni?
Koľko ka­pustných hláv ktoré by som najradšej poskákal veď v nich aj tak nič nie je!
To si ty - vážené a milé publikum!
Treba ťa biť ! šokovať ! ty to totiž miluješ!
Treba ťa ošťať plným prúdom rovno medzi oči
a ty začneš vzdy­chať - ešte ešte ešte ešte!
Treba ti napľuť do ksichtu lebo si masochista!
Prišlo si lebo chceš aby sme ta tu týrali.
Strčili ti hlavu do plného hrnca divadelnej krvi
stínali imaginárne hlavy!
Alebo aby sme ti siahli pod ko­šeľu a zľahka šteklili po sadle!
Či ti máme siahnúť inde?
Priamo na po­hlavie?
Aj to vieme: Ty na to vždy skočíš!
Lebo také si a budeš - vážené publikum!
Panoptikum kariéristov núl a drobných plazov
zopár milencov čo sa nemá dnes večer kde milovať. Vy všetci tu čumíte z tej tmy
a keď poviem hovno prasknete od smiechu!
Keď poviem láska - zacítite ju a zač­nete vzdychať! Choď do kelu publikum!
To ty brániš konvenciu nevieš prehltnúť žiadnu zmenu nenávidíš hlbšie myšlienky.
To ty si pochovalo všetky avantgardy
a najlepších mužov umenia.
To ty si špinavými gamba­mi vypískalo
všetkých čo chceli zmeniť tento svet!
Nenávidím ta!
Buď vôľa tvoja - publikum!