vypla sa mi racionalita, vsade vidim suvislosti, vsetko mi pripomina vsetko

prelinaju sa mi ludia, neviem kto je kto, neviem co je dolezite, neviem preco chcem to co chcem, nechce sa mi nad tym rozmyslat, chcem to a nechcem musiet rozmyslat preco, to ma zabije, udupe, zablokuje

ale nechcel som prestat rozmyslat, lebo sa bojim ze narobim zle, snazil som sa preto drzat v tom depresivnom analytickom stave, aby som nic nepokazil, aby som si najprv spravil jasno.. ale nejak moc jasno som si nenarobil, hm

kupil som si dnes gumu co si chcem dat do teplakov/pyzama, aby mi nepadalo, a nech ho nemusim furt snurovat.. to som uz asi pol roka tuzil si kupit, 5 metrov, a stalo to len 1.20e
nezaujimave picoviny, ktore su pre mna v tomto momente podstatne, vynimocne

mam zostat (v racionalite) alebo mam ist (intuitivne podla pocitov)
ja na to nikdy neviem prist..

uz to chce len naviazat sa na niekoho, kto mi urcite pomoze na to prist
a potom ho vtiahnut do svojho chaosu
a stale dokola same nahodne veci

ved ja vlastne neviem ako sa ma zit
vsetko su to nahody
vzdy som tuzil byt retard bez zodpovednosti, ktoreho nikto z nicoho neobvini, nikto od neho nic neocakava, lebo ved je retard, bez zmyslu zivota, bez cielov