ked mi nieco chyba, a mam pocit ze by som si to mohol naplnit cez ludi v okoli..
tak neviem ci to nebude na ich ukor, ci ich to nebude otravovat, atd..

lebo, ked som nespokojny, tak vela vsetko riesim a analyzujem, a nie som ani moc schopny vnimat inych ludi
som schopny ustupit, pokial si stoja za svojim, alebo mi daju jasny feedback
ale akonahle sa prestanem sustredit na tlmenie sa, tak vsetky neporiesene veci zase vychadzaju von

niektori ludia su ako ja a nerobi im problem pomahat do vycerpania, bavi ich to
niektori ludia sa nechaju vycucat az do uplnej unavy, a potom akoby toho cloveka nemali radi
a niektori ludia sa radsej uplne uzavru alebo odkopavaju

viem ako to riesit ked sa mam pod kontrolou
ale ked na chvilu stratim kontrolu, tak som zrazu zly a neempaticky alebo co

nevim tam ani za boha najst mieru
nemozu byt vsetci nenasytni?
ved ked sa nechate pretlacit, tak co ja mam rozmyslat aj za druhych?

alebo si teda asi zvyknem ze ludia z mojho zivota odchadzaju lebo ma nezvladaju/neakceptuju
nech idu do pice..
vratia sa ked zistia ze spravili chybu
alebo sa vratim ja umierneny a opatrny ked zistim ze mi to za to stoji

asi sa musim naucit zvladat vycitky do istej miery a brat to ako iba hlupu defenzivnu reakciu, ktora v preklade znamena "som hlupy, nemam hranice, a hanbim sa vyjadrit tuto svoju neschopnost, a preto sa tvarim ze chyba je na tvojej strane" :)