zaujimalo by ma podla coho sudis zmysluplnost
podla mojej skusenosti svet nefunguje tak, ze si zmyslim ze sa idem venovat niecomu co zmeni svet, a hned sa aj venujem, a bavi ma to, a nepochybujem o tom ci to je naozaj pre mna..
praveze to vacsinou funguje tak, ze ma nic nebavi, v nicom nevidim zmysel, obcas ma pochyti nejaky hype, a tesim sa ze konecne som nasiel nieco, co ma bude dlhodobo naplnat, a potom zistim, ze aj to bolo umele..
a v konecnom dosledku mam stale minimalne chapanie svojej motivacie, vacsinu zivota by som mohol zaradit do hypov, vyhoreni, plnenia cielov inych a depresii..
z coho mi vyplyva, ze najlepsie co sa da spravit je robit to co ma bavi. a ak mi je dane, ze sa dopracujem k 'velkym' veciam, ku ktorym sa chcem dopracovat, tak to tak bude. ked nie, tak snad skoncim pri niecom s cim budem spokojny. ale obavam sa ze take lahke to nebude, ze si poviem, ze cause X, a najdem v tom zmysel.