26.02.2014-13:29:40 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	26.02.2014-13:29:40
template:	4
parent:	pocitove spektrum
owner:	psycho
viewed by:
created:	26.02.2014 - 13:29:40

cwbe coordinatez:
101
792011
1487439
1834016
7511196

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

nemozme proste vsetci byt na svojom maxime vramci svojej moralky?

kazdy nech sme zli, robme zle veci, prehanajme, pokial to tak citime, ved ono ked sme dobri ludia, tak casom sa sebareflektivne poucime

totiz ja nedokazem inak fungovat, citim sa ako v klietke ked nemozem robit veci co chcem, ja to jednoducho neviem vzdy rozlisit co je dobre a co je zle
nedokazem robit len dobre veci, dokazem prestat robit co citim, ale to potlacim aj to dobre

lenze ked nepotlacim, tak dojebem veci, potom mi ludia vynadaju (nenasmeruju, ale proste ma skopnu dole, odmietnu, zahodia, vyhodia zo svojho zivota)

000001010079201101487439018340160751119607511217

takto nejak si predstavujem ten moral landscape, ze kazdy je na svojom kopceku, ktory si postupom casu vybudoval, cim vyssi, tym spravnejsie principy ma ten clovek spoznane..

a proste neda sa uplne ze s niekym zhodnut - este aj ti najblizi ludia v mojom zivote su na uplne inych kopcoch, vo vela veciach sa proste nezhodneme

ale o to nejde, ide o to, ze mame spolocne to, ze nase kopce su take vysoke.. pritahuju a zaujimaju ma ludia, ktori si buduju svoju predstavu o svete a ktori sa snazia zo seba dostat co najviac.. nie vzdy tomu rozumiem, ale tak.. su na inych kopcoch, ine svety (ktore rad spoznavam)

a proste, asi by som sa mal naucit stat si za svojim kopcom, nezdeptavat sa tym, ked mam pocit, ze moj kopec je malicky oproti inym..

uh, chcem nejaky objektivny seba-obraz, aby som neklesal furt na dno, chcem proste nejaku zakladnu referenciu pod ktoru uz nebudem klesat, chcem mat aspon v niecom zo seba jasno..

a to jasno dost spociva na ludoch, co si o mne myslia, tych par, ktorym doverujem ze ma vedia ferovo sudit, a teda usmernit.. a vlastne ked su tito spolahlivejsi nefer, tak potom uplne stracam zem pod nohami..

ja vlastne neviem kto som, alebo mozno len nechcem vediet, lebo sa mi to nepaci, a radsej si lipnem na svojich idealoch, na tom co by som mohol byt ked sa budem velmi snazit..