 |
|
| node: | V niektorých krajinách je už takmer neakceptovateľné vôbec použiť slovo barefoot |
| template: | 4 |
| parent: | Zaujímavosti |
| owner: | mirex |
| viewed by: | |
| created: | 11.06.2025 - 13:08:09 |
|
cwbe coordinatez: 101 63539 4879893 9248458 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::36
total children::10
10 ❤️
„V niektorých krajinách je už takmer neakceptovateľné vôbec použiť slovo barefoot,“ vyjadruje sa Denisa Mertl v rozhovore pre Denník N o jednom z najpopulárnejších obuvných trendov ostatných rokov.
„Denne k nám prichádza veľa pacientov vrátane mamičiek, ktoré už samy privedú dieťa s konkrétnym problémom. Keď im vysvetlíme, že práve barefootová obuv, ku ktorej sa hrdo hlásia, mohla prispieť k problému, s ktorým prišli, reakcia býva silná. Mnohé sa rozplačú,“ pokračuje.
https://dennikn.sk/4682185/
...
Ako je to možné?
Ľudia si často myslia, že keď sú topánky široké a netlačia ich na nohe, je to ideálne riešenie, no v skutočnosti to tak nie je. Barefootové topánky neabsorbujú žiaden tlak, čo môže stav chodidla ešte zhoršovať.
V čom spočíva hlavný problém barefootových topánok?
Nejde ani tak o technologický problém, ako skôr o otázku evolúcie. Ľudia sa v priebehu času vyvíjali a dnes už nežijeme v prírodnom prostredí na mäkkých povrchoch, ako je lesná pôda. Nepotrebujeme mať skrátené šľachy na chodidlách, aby sme sa rýchlo vyšplhali na strom a ukryli sa pred predátorom. Náš súčasný životný štýl sa odohráva prevažne na tvrdých povrchoch – betóne a pevných podlahách. Na takomto podklade však neaktivujeme propriocepciu svalov (schopnosť tela vnímať polohu a napätie svalov a kĺbov, vďaka čomu dokáže reagovať na zmeny terénu a udržať rovnováhu – pozn. red.) bosou chôdzou.
Tá sa stimuluje chôdzou po nerovných, mäkkých povrchoch, ako sú lúky, lesné chodníky, piesok alebo kamienky. Problém je, že ľudia barefootové topánky často nepoužívajú na tieto účely, ale skôr preto, že sú široké a netlačia ich. To však automaticky neznamená, že sú pre chodidlo vhodné. Väčšina týchto topánok je totiž príliš široká vzhľadom na šírku chodidla. Ak má človek na nohách topánky, ktoré sú mu príliš veľké, je to podobné, ako keby ste dali dieťaťu topánky o niekoľko čísel väčšie. Dieťa začne zakopávať, môže dochádzať k vnútornej rotácii chodidiel a prednej časti nohy, a začne si pomáhať pohybom prstov, čím sa snaží stabilizovať krok. Takéto kompenzácie môžu zhoršiť stav nielen mäkkých tkanív, ale aj kostných štruktúr chodidla.
Čo to konkrétne znamená?
Najprv začínajú byť postihnuté spodné svaly chodidla, flexory, ktoré spôsobujú ohýbanie prstov smerom nadol. Ľudia si často ako prvé všimnú, že sa im prsty akoby začínajú zadrapovať. Často to označujú ako vznik kladivkových prstov, no v tomto prípade nejde o klasický kladivkový prst – ide o následok skracovania a napätia flexorov a malých svalov chodidla. Následne trpia aj lýtkové svaly, ktoré sa musia aktívne zapájať do udržiavania stability chodidla a členka. Ide o dlhé svaly, ktoré stabilizujú členok, no v barefootových topánkach členok prakticky nemá žiadnu oporu.
Lýtka sú tak nútené pracovať nad rámec svojho bežného zaťaženia, čo vedie k ich napätiu a skracovaniu. Takto dlhodobé preťažovanie svalov spôsobuje príliš vysoké postavenie klenby čo stimuluje ľudí v presvedčení, že tento typ topánky je úžasný. Toto preťaženie sa následne prenáša aj na kolená – najčastejšie dochádza k preťaženiu vnútorných meniskov alebo zadných rohov laterálnych meniskov. V konečnom dôsledku to ovplyvňuje celú pohybovú reťaz – teda celý kinetický reťazec smerom nahor do tela.
...
A ako k tomu pristupujú výrobcovia barefootovej obuvi?
Vydanie a popularita knihy Born to Run bol ten moment, ktorý odštartoval celý boom okolo barefootových topánok. Lenže tento trend zároveň odráža širší postoj, ktorý je v mnohých prípadoch silne vyhranený voči klasickej medicíne. Je pravda, že tradičná medicína nie vždy vyrieši všetko a niekedy zlyháva v individualizovanom prístupe. No mnohí ľudia – a výrazne to cítiť najmä v Česku – si na základe tejto frustrácie vytvorili averziu voči odbornej medicíne ako celku a začali inklinovať k alternatívnym smerom. Barefootová obuv sa v tomto kontexte často stala symbolom tejto alternatívnej filozofie. Je to niečo ako vyhlásenie – nielen obuv, ale postoj.
Ako je to možné? Zaráža ma, ako veľmi sa názory na túto tému líšia. Ako je možné, že niektorí ľudia sú úplne presvedčení o tom, že bežná obuv je škodlivá a barefootové topánky sú jediné správne riešenie, zatiaľ čo vy tvrdíte opak? Odkiaľ pramení taký zásadný rozdiel vo vnímaní tejto problematiky?
A čia je to vlastne vedomosť? Väčšinou ide o informácie šírené ľuďmi, ktorí barefootové topánky predávajú alebo robia ich marketing. Možno niektorí fyzioterapeuti ich tiež odporúčajú, no keď sa opýtate väčšiny lekárov – či už na Slovensku, alebo v Česku – dostanete iný názor. Spomeniem konkrétny príklad: na konferencii bola staršia rehabilitačná lekárka, docentka, pravdepodobne mala vyše šesťdesiat rokov, a aj ona otvorene uviedla, že má veľa pacientov, ktorých stav sa po nosení barefootovej obuvi výrazne zhoršil.
Niektorí si dokonca problémy vyvolali, hoci predtým žiadne nemali. Nejde len o ortopedické problémy, ale postupne sa môže vytvoriť aj neurologický problém, napr. Mortonova neuralgia (bolesť nervu medzi prstami na nohe, často medzi 3. a 4. – pozn. red.), keďže chodidlo nie je chránené. Objavujú sa neurologické problémy, ale aj ortopedické či svalovo-kostrové komplikácie. A čo je dôležité – odborníci, ktorí sa chodidlu naozaj venujú a majú s tým praktické skúsenosti, takýto pozitívny obraz barefootovej obuvi často nepotvrdzujú.
...
A sú barefootové topánky na niečo dobré?
Keby dieťa alebo aj dospelý človek nosil barefootové topánky na to, na čo sú pôvodne určené, napríklad na pomalú prechádzku v lese, kde sa nikto neponáhľa, bolo by to v poriadku. Pri takej prechádzke sa človek kochá prírodou, všíma si okolie a samotný pohyb je prirodzene pomalší, s menším nárazom na chodidlo. V takom prostredí, kde sa povrch neustále mení – korene, tráva, mäkká pôda –, sa svaly prirodzene zapájajú a propriocepcia funguje tak, ako má. Lenže toto sa na betónovom povrchu nedeje. Mala som napríklad deti z Kalifornie, ktoré chodili v barefootových topánkach denne, ale do školy kráčali po piesku – a ich nohy boli krásne, spevnené, stabilné. V ich prípade to malo zmysel. Lenže u nás to takto nefunguje.
S niečím takým sa na Slovensku nestretávate?
Nájde sa možno jeden rodič z tisíc, ktorý mi povie, že dieťa nosí barefootovú obuv iba na dedine, keď behá po lúkach a záhrade. Ale drvivá väčšina detí v tom chodí každý deň – do mesta, po tvrdom povrchu.
...
Denisa Mertl (1985)
Expertka na chodidlá, ktorá pôsobí v podiatrickej ambulancii Talus Medical v Púchove. Študovala podiatrickú medicínu na University of East London v Anglicku, ktorú ukončila v roku 2010. Po štúdiu pracovala v niekoľkých nemocniciach v Anglicku, v roku 2013 sa vrátila na Slovensko. Je držiteľkou postgraduálneho certifikátu z teórie podiatrickej chirurgie.
Okrem toho, že sa venuje podiatrii v ambulancii v Púchove, pri zraneniach či rekonvalescencii pomáhala či pomáha mnohým slovenským športovcom ako bývalý reprezentant Tomáš Hubočan, členom slovenskej futbalovej reprezentácie či lyžiarovi Adamovi Žampovi. Je členkou FMPA – Football Medicine and Performance Association.
„Denne k nám prichádza veľa pacientov vrátane mamičiek, ktoré už samy privedú dieťa s konkrétnym problémom. Keď im vysvetlíme, že práve barefootová obuv, ku ktorej sa hrdo hlásia, mohla prispieť k problému, s ktorým prišli, reakcia býva silná. Mnohé sa rozplačú,“ pokračuje.
https://dennikn.sk/4682185/
...
Ako je to možné?
Ľudia si často myslia, že keď sú topánky široké a netlačia ich na nohe, je to ideálne riešenie, no v skutočnosti to tak nie je. Barefootové topánky neabsorbujú žiaden tlak, čo môže stav chodidla ešte zhoršovať.
V čom spočíva hlavný problém barefootových topánok?
Nejde ani tak o technologický problém, ako skôr o otázku evolúcie. Ľudia sa v priebehu času vyvíjali a dnes už nežijeme v prírodnom prostredí na mäkkých povrchoch, ako je lesná pôda. Nepotrebujeme mať skrátené šľachy na chodidlách, aby sme sa rýchlo vyšplhali na strom a ukryli sa pred predátorom. Náš súčasný životný štýl sa odohráva prevažne na tvrdých povrchoch – betóne a pevných podlahách. Na takomto podklade však neaktivujeme propriocepciu svalov (schopnosť tela vnímať polohu a napätie svalov a kĺbov, vďaka čomu dokáže reagovať na zmeny terénu a udržať rovnováhu – pozn. red.) bosou chôdzou.
Tá sa stimuluje chôdzou po nerovných, mäkkých povrchoch, ako sú lúky, lesné chodníky, piesok alebo kamienky. Problém je, že ľudia barefootové topánky často nepoužívajú na tieto účely, ale skôr preto, že sú široké a netlačia ich. To však automaticky neznamená, že sú pre chodidlo vhodné. Väčšina týchto topánok je totiž príliš široká vzhľadom na šírku chodidla. Ak má človek na nohách topánky, ktoré sú mu príliš veľké, je to podobné, ako keby ste dali dieťaťu topánky o niekoľko čísel väčšie. Dieťa začne zakopávať, môže dochádzať k vnútornej rotácii chodidiel a prednej časti nohy, a začne si pomáhať pohybom prstov, čím sa snaží stabilizovať krok. Takéto kompenzácie môžu zhoršiť stav nielen mäkkých tkanív, ale aj kostných štruktúr chodidla.
Čo to konkrétne znamená?
Najprv začínajú byť postihnuté spodné svaly chodidla, flexory, ktoré spôsobujú ohýbanie prstov smerom nadol. Ľudia si často ako prvé všimnú, že sa im prsty akoby začínajú zadrapovať. Často to označujú ako vznik kladivkových prstov, no v tomto prípade nejde o klasický kladivkový prst – ide o následok skracovania a napätia flexorov a malých svalov chodidla. Následne trpia aj lýtkové svaly, ktoré sa musia aktívne zapájať do udržiavania stability chodidla a členka. Ide o dlhé svaly, ktoré stabilizujú členok, no v barefootových topánkach členok prakticky nemá žiadnu oporu.
Lýtka sú tak nútené pracovať nad rámec svojho bežného zaťaženia, čo vedie k ich napätiu a skracovaniu. Takto dlhodobé preťažovanie svalov spôsobuje príliš vysoké postavenie klenby čo stimuluje ľudí v presvedčení, že tento typ topánky je úžasný. Toto preťaženie sa následne prenáša aj na kolená – najčastejšie dochádza k preťaženiu vnútorných meniskov alebo zadných rohov laterálnych meniskov. V konečnom dôsledku to ovplyvňuje celú pohybovú reťaz – teda celý kinetický reťazec smerom nahor do tela.
...
A ako k tomu pristupujú výrobcovia barefootovej obuvi?
Vydanie a popularita knihy Born to Run bol ten moment, ktorý odštartoval celý boom okolo barefootových topánok. Lenže tento trend zároveň odráža širší postoj, ktorý je v mnohých prípadoch silne vyhranený voči klasickej medicíne. Je pravda, že tradičná medicína nie vždy vyrieši všetko a niekedy zlyháva v individualizovanom prístupe. No mnohí ľudia – a výrazne to cítiť najmä v Česku – si na základe tejto frustrácie vytvorili averziu voči odbornej medicíne ako celku a začali inklinovať k alternatívnym smerom. Barefootová obuv sa v tomto kontexte často stala symbolom tejto alternatívnej filozofie. Je to niečo ako vyhlásenie – nielen obuv, ale postoj.
Ako je to možné? Zaráža ma, ako veľmi sa názory na túto tému líšia. Ako je možné, že niektorí ľudia sú úplne presvedčení o tom, že bežná obuv je škodlivá a barefootové topánky sú jediné správne riešenie, zatiaľ čo vy tvrdíte opak? Odkiaľ pramení taký zásadný rozdiel vo vnímaní tejto problematiky?
A čia je to vlastne vedomosť? Väčšinou ide o informácie šírené ľuďmi, ktorí barefootové topánky predávajú alebo robia ich marketing. Možno niektorí fyzioterapeuti ich tiež odporúčajú, no keď sa opýtate väčšiny lekárov – či už na Slovensku, alebo v Česku – dostanete iný názor. Spomeniem konkrétny príklad: na konferencii bola staršia rehabilitačná lekárka, docentka, pravdepodobne mala vyše šesťdesiat rokov, a aj ona otvorene uviedla, že má veľa pacientov, ktorých stav sa po nosení barefootovej obuvi výrazne zhoršil.
Niektorí si dokonca problémy vyvolali, hoci predtým žiadne nemali. Nejde len o ortopedické problémy, ale postupne sa môže vytvoriť aj neurologický problém, napr. Mortonova neuralgia (bolesť nervu medzi prstami na nohe, často medzi 3. a 4. – pozn. red.), keďže chodidlo nie je chránené. Objavujú sa neurologické problémy, ale aj ortopedické či svalovo-kostrové komplikácie. A čo je dôležité – odborníci, ktorí sa chodidlu naozaj venujú a majú s tým praktické skúsenosti, takýto pozitívny obraz barefootovej obuvi často nepotvrdzujú.
...
A sú barefootové topánky na niečo dobré?
Keby dieťa alebo aj dospelý človek nosil barefootové topánky na to, na čo sú pôvodne určené, napríklad na pomalú prechádzku v lese, kde sa nikto neponáhľa, bolo by to v poriadku. Pri takej prechádzke sa človek kochá prírodou, všíma si okolie a samotný pohyb je prirodzene pomalší, s menším nárazom na chodidlo. V takom prostredí, kde sa povrch neustále mení – korene, tráva, mäkká pôda –, sa svaly prirodzene zapájajú a propriocepcia funguje tak, ako má. Lenže toto sa na betónovom povrchu nedeje. Mala som napríklad deti z Kalifornie, ktoré chodili v barefootových topánkach denne, ale do školy kráčali po piesku – a ich nohy boli krásne, spevnené, stabilné. V ich prípade to malo zmysel. Lenže u nás to takto nefunguje.
S niečím takým sa na Slovensku nestretávate?
Nájde sa možno jeden rodič z tisíc, ktorý mi povie, že dieťa nosí barefootovú obuv iba na dedine, keď behá po lúkach a záhrade. Ale drvivá väčšina detí v tom chodí každý deň – do mesta, po tvrdom povrchu.
...
Denisa Mertl (1985)
Expertka na chodidlá, ktorá pôsobí v podiatrickej ambulancii Talus Medical v Púchove. Študovala podiatrickú medicínu na University of East London v Anglicku, ktorú ukončila v roku 2010. Po štúdiu pracovala v niekoľkých nemocniciach v Anglicku, v roku 2013 sa vrátila na Slovensko. Je držiteľkou postgraduálneho certifikátu z teórie podiatrickej chirurgie.
Okrem toho, že sa venuje podiatrii v ambulancii v Púchove, pri zraneniach či rekonvalescencii pomáhala či pomáha mnohým slovenským športovcom ako bývalý reprezentant Tomáš Hubočan, členom slovenskej futbalovej reprezentácie či lyžiarovi Adamovi Žampovi. Je členkou FMPA – Football Medicine and Performance Association.