Návod na čítanie

۞ pre vyhľadávanie sú možné tri metódy: 1) podľa zoznamu lexém (nód), ktorý sa bežne generuje na hlavnej stránke slovníka; 2) podľa indexu, abecedného zoznamu kľúčových slov; alebo 3) podľa flat-view vyhľadávača: tu stačí napísať do lišty slovo (lexému, keyword...) a kliknúť na filter_by, stránka zobrazí nódu s daným slevom

۞ Všeobecne, slová môžu pochádzať buď z vlastnej slovnej zásoby jazyka alebo z jazykového kontaktu. Pod zdedenými (DE Erbwörter; napr. spojka a, viď tu) sa myslia slová zo slovnej zasoby indoeurópskeho prajazyka, pri ktorých vieme načrtnúť priamy vývin z PIE koreňa do súčasného znenia podľa pravidelných jazykových zmien; zloženiny (DE Amalgame; napr. zabudnúť, tu) sú slová vytvorené z viacerých zdedených slovných koreňov, vytvorené však v novšom období. Pod výpožičkami (DE Entlehnungen) sa myslia slová, pri ktorých sa priamy vývin z PIE koreňa rekonštruovať nedá; spadajú sem tak výpožičky z druhých IE/slov. jazykov (napr. akcia, tu), ako aj z iných (TR, HU) jazykových skupín (napr. gajdy, tu).

۞ Pri výpožičkách môže ísť o prieniky (LAT penetratio; napr. chlieb, tu) slov, nahradzujúce existujúce výrazy v jazyku, o novotvary, popisujúce nove javy (vynálezy, objavy, nové spoločenské štruktúry... napr. civilizácia, tu) v kultúre, alebo o kalky (<- FR calque; napr. časopis, podľa DE Zeitschrift, tu), doslovné preklady výrazov z cudzej reči. Pod kognátmi (LAT cognatus ~ *s-rodný, napr. BG сродeн) sa myslia príbuzné slová; ide o vzťah slov v rôznych jazykoch, alebo aj v jednom jazyku, dávnejšie rozlíšených už neproduktívnymi morfémami a jazykovými zmenami.


۞ lexéma zahŕňa viacero údajov:


- /slovo/ // súčasná fonologická výslovnosť etymy

- zdedené slovo: PIE *ḱlew- "počuť", *ḱlew-os "počutý, slovo"; sat. -> balt.,PSl *slawa, gen. *slaw-es-; delab.,uml.skr -> CSl *slovo (AP c); -> slovo // pôvod (zdedené slovo/výpožička) a vývoj slova: predovšetkým PIE -> PSl -> CSl -> CZ/SK (inými slovami, ako to znelo pred zhruba 5000, 1500 a 1000 rokmi), medzi ktorými sú uvedené predpokladané jazykové zmeny v relatívnom poradí;
- PIE znenie spravidla zahŕňa koreň a spôsob derivácie, koncovku a prízvuk len občas, ak je východisko PSl znenia jasné resp. relevantné (pár možných modelov skloňovania viď tu)
- PBS/PSl znenie zahŕňa aj koncovku a prízvuk (resp. tón), ak sa rekonštruovať dajú; všeobecne vychádzajú rekonštrukcie PBS z Derksena, PSl z Holzera
- ak sa dá určiť, CSl znenie obsahuje akcentovú paradigmu (AP), keďže prízvuk a intonácia sa v slovách menili pri skloňovaní; pri slovách s AP a je dlhá samohláska vždy prízvučná, pri AP b nie; pri AP c ide o pohyblivý prízvuk (ak bol napr. v PIE na koncovke, ako v tomto prípade), ktorý spravidla neuvádzame ani pri PSl znení;
- niekedy sú uvedené viaceré varianty vývoja, ak sa napr. derivát jednej lexémy zaužíval (ako napr. SK slovo/sloveso)

- OCS слово, слути "volať", 1.os. словѫ, RU слово "slovo, reč", SC slȍvo "písmeno" // blízke kognáty: teda výrazy v iných (najmä teda slovanských) jazykoch, ktoré majú spoločný pôvod v PSl, prípadne aj CSl;
- OCS je prvá, keďže ide o najstarší doložený slov. jazyk; pokiaľ sú slovesá v neurčitku tvorené iným koreňom ako v 1.os.sing.praes., uvedené je aj to (napr. слути, 1.os. словѫ); v mnohým slov. jazykoch neskôr prevládol jeden z koreňov, prípadne ten druhý získal nový význam; ak je výraz doložený v rôznych zneniach, uvedené sú aj zdroje a varianty, spravidla však prevedené do azbuky (hlaholika nejde každému);
- pri niektorých výpožičkách tu môžu byť uvedené aj znenia v jazykoch príbuzných s donorom, napr. OHG pri slovách germ. pôvodu;
- blízke kognáty ide určiť fonetickou rekonštrukciou (sú známe jazykové zmeny od prajazyka k súčasným zneniam)
- poradie podľa abecedy a veku: OCS, redakcie cirk.slovančiny (BCS/RCS/SCS/HrCS a pod.), BG, BY, MK, PL, RU, SC, SL, UA, menšie jazyky (čak., hor.luž. a pod.); OCz, Bern.

- LI šlãvė, LOT slava "prosba"sans. śrāva- (श्राव) "počuť", śrāvas "chvála, krik", toch. klyw // vzdialené kognáty;
- väčšina kognátov je uvedená podľa pravopisných alebo filologických noriem; znenia v lokálnom písme sú uvedené v zátvorkách, pokiaľ to technika umožňuje (sans., ARM či nPer idú, klinové zatiaľ žiaľ nie); azbuka prevedená nie je, no výrazy z menších jazykov, čo ich využívali alebo využívajú (napr. TH alebo mans.) sú uvedené latinkou;
- poradie je zhruba podľa príbuznosti (satemické jazyky pred kentum-jazykmi, a všetky pred anatolskými a tocharskými); vzhľadom na dobrú rekonštruovateľnosť germ. jazykov sú tieto uvedené osobitne;
- tvar je vybraný podľa zvyklostí: čo do slovies, v balt. jazykoch je neurčitok ako v slov., no pri IN/IR/TR/AR sa zvykne uvádzať 3.os.sing., v CGr 1.os.sing., v Ger a LAT sa uvádzajú ich neurčitky; pri podst. a príd.menách sa používa nom.sing.
- príbuznosť je možné určiť len porovnávacou rekonštrukciou (jazykové zmeny od prajazyka k súčasným zneniam sú známe len čiastočne)
- pri mnohých CGr/LAT kognátoch je uvedená aj SAE lexéma: ide o výrazy najmä kultúrneho a vedeckého charakteru, ktoré sa stali medzinárodnými
- na prvom mieste sú baltické jazyky, keďže sú slov. jazykom bližšie; najmä pri LI je časť lexiky dokonca totožná s praslovanskou
- poradie podľa blízkosti: LI, LOT, OPr (balt.jazyky); sans., Avest., nPer, ARM (satem-jazyky), LAT, Ger, CGr, AL, Cel (eur. kentum-jazyky), toch., chet.
- poradie je už trochu zastaralé (ARM sa síce zdá byť satem-jazykom, no satemizácia je tu zrejme druhotná, a jazyk je bližší TH, CGr a AL; Ger jazyky, s ktorými sú balt. a slov. jazyky dlhodobo v úzkom kontakte, sú väčšinou uvedené osobitne aj s PGer východiskom)

// pri niektorých etymách tu nasledujú výpožičky z PIE alebo slov. jazykov do iných, so zdrojom

- slovník, sloveso (<- druh.nom. z CSl nom.pl. *slovesa), vysloviť; (abl.ē-st. *ḱlēw-os ->) sláva, slávny, sláviť, CZ slout, proslout // príbuzné výrazy v súčasnej CZ/SK;
- väčšinou zaužívané deriváty, hlavná etyma je volená podľa všeobecnosti a morfologickej jednoduchosti (vy-slov-i-ť je trebárs o dosť zložitejšie než slov-o)
- v prípade slovies sú uvedené aj nedokonavé a dokonavé formy, ako aj druhý koreň, ak sa zachoval

- abl.ē-st. *ḱlēw-os je aj napr. v arch.Gr κληος "slávny", čo je v mnohých menách a epitetoch, ako napr. Ἡρα-κλῆς "slávny hnevom", dosl. "Jaro-slav" (viď tu) // poznámky a vysvetlenia homoným opisujú nezrovnalosti rekonštrukcie, alternatívne etymológie, kultúrny kontext výpožičky a pod.

keywords: slovo, es-osnova, podst.meno // kľúčové slová slúžia k uľahčeniu vyhľadávania

Určujú gramatickú (podstatné alebo prídavné meno, sloveso, príslovka, predložka, číslovka, spojka, predpona, slovesný vid - dokonavý alebo nedokonavý) a sémantickú (toponym, tabu, nábož.výraz, rastlina, divé alebo dom.zviera, potravina, časť tela) kategóriu
Ďalšie keywordy sú spojené s historickými štádiami vývoja. Osnovy predstavujú starý systém skloňovania, vychádzajúci z koncovky slova (nie z rodu), z veľkej časti zachovaný v OCS (neskôr sa napr. osnovy á-, já- a i- zmenili na ženský rod, o- a u- na mužský atď.), "PIE/PSl slov.korene" označuje, že sa pri vývine lexémy odrážali rozdiely medzi typmi koreňov (viď tu). Výrazy volja-typu sú akcentologickou záhadou (já-osnovy podliehajúce pretonickému dĺženiu - viď tu §9). Keyword "výpožička" je samo sebou zrejmý.

zdroje: Vasmer, Rejzek // zdroje, z ktorých boli čerpané údaje k vytvoreniu nódy; niekedy je pridaný link, ak šlo o online zdroj/font>