- /slovenskí/
- zdedené slovo: PIE *ḱlēu- "známy" (abl.ē-st. z *ḱleu- "počuť"); abl.o-st.(?),sat.,PBS-uml.,spodst.,mater.konc. -> PSl *slaw-ēni- (plur. *Slaw-ē) dosl. "spravený zo slov"; typ.konc.,delab.,uml.skr. -> CSl *slověn-inъ (plur. slověne; AP c), urč.adj. -> slověn-ъskъ-jь; Havl.z.,kontr.,uml./ě/ -> slovenský

- OCS словѣнъскь, ORu pl. словѣне, BG/RU Cлавянин (<- RCS Слoвѣнинъ), PL Słowianin, SC Slāvèn
- viď slovo (tu)
- MGr Sklavi, Sklavēnoi (Склави, Склавиноı; od 6.st.) "Slovania", LAT sclavi, sclaveni "Slovania", AR ṣaqāliba (صقالبة) "svetlovlasí pohania severnej Európy", neskôr aj "otrok" (-> MLat sclavus -> FR ésclave, EN slave, DE Sklave, IT schiavo "otrok"; -> SAE/SK čau); GOT slawan "nemý" (<- PSl? asi ešte v PGer *slawēn)
- (sSK? ->) Slovan, slovanský, Slovák, Slovensko, Slovinec, Slovinsko, staroslovienčina, slovenčina; kogn. slovo (viď tu), sluch (tu)

- tradične (cf. Rejzek) sa výraz odvádza z koreňa *ḱlōw- "obmývať, unášať" (LAT cluere "umývať"), lebo typová n-koncovka je pri názvoch kmeňov využívaná podľa neho len pri odvádzaní z toponým (napr. ORu Poljanin "kmeň z okolia Kieva", či OPl Lędzianin -> PL Lech, kogn. slova lad < *lędъ "obrábaný kus zeme")
- to podporuje množstvo riek s daným názvom, napr. rieka Slava (viď tu) v dnešnom Rumunsku, odkiaľ robili Slovania (Σκλαβηνοι) svoje nájazdy na Balkán; ako "ich" územie spomína Jordanes tunajšie ruiny Noviodunum; ide ale o malú rieku, takže môže ísť o novší názov
- túto teóriu presadzoval aj Gołąb, podľa ktorého napr. *Slovuta (<- PSl *Slāwutāˀ) bol iný názov Dnepra (ORu Днѣпръ Словутичъ); ak teda neslo rovno o Slavutu, pritok Uza (a cezen Pripjate a Dnepra)
- adj. словѣнъско máme doložené u Chrabra z konca 9.storočia, словѣне až v ORu, konkrétne v Nestorovej kronike
- dalsia debata tu

- šlo o výraz pre "schopných slova" vôbec alebo etnonym?
- keďže etnonym je doložený najskôr až v 2.st. (nejasný výraz Σουοβενοι u Ptolemaia) a sl. jazyk niekde existovať musel, často sa uvažuje nad možnosťou, že sa Slovania ako jeho nositelia volali pôvodne inak, resp. boli súčasťou iných kmeňov: napr. Sporoi (Prokopios), Veneti (Jordanes) atď.; Sporoi sú však v antike tiež neznámi, a proti stotožneniu s Venetmi hovorí pomerne malé územie s preukázateľne PSl toponymami
- Gołąb za nositeľov praslovančiny považuje už Herodotovych Budínov a Neurov (Βουδίνοι a Νευροί), čo dokladá užšími jazykovými vzťahmi s iránskymi (najskôr skýtskymi) a germánskymi (PGer, GOT) jazykmi
- naproti tomu niektorí upozorňujú na neslovanské mená vojvodcov ako Hildigis či Ardagast (> Radhošť ?), vedúcich prvé nájazdy skupín zvaných Sklavēnoi na byzantský Balkán
- Pritsak považuje výraz za výpožičku z prot.BG (hun.?) *saqlaw "strážnik" (kogn. TR sağ "bezpečie"; slovo by mohlo vysvetliť aj -k- v GR), pôvodne užívané všeobecne pre "riečne" kmene v rámci turkických kmeňových zväzov, najmä Avarov a Bulharov; medzi týmito mali v priebehu 6.st. nositelia praslovančiny prevládnuť, a tým sa výraz preniesol na nich ("they were the marines of the epoch")
- podľa Curtu sa výraz ako vlastný názov kmeňa ukazuje až v ruských zdrojoch; a aj tu, Nestor aj Pravda pod ním myslia konkrétny kmeň Slověnov v oblasti jazera Iľmen, spojencov Olega

- znenia Slovan, slovanský máme doložené v bibličtine, v zSK, ale aj v oblasti Turca (Slovany; najstarší doklad jej slov. názvu je však z r. 1532 ako Zlowenec); tvorba nových etnonymov s konc. -ák (Pražák, Slovák) je doložená od 15.st. (prípona je dodnes produktívna aj pri novších slovách ako pri nom.agentis: pred-ák, a veciach vôbec: zverák, náklaďák)

keywords: slovenský, etnonym, príd.meno; Slovan, Slovák, čau
zdroje: Boček, Curta, Gołąb, Holzer, Kroonen, Pritsak, Rejzek, Skok, Vasmer