Hm, nejak mi z toho nesedi nic. Moj nazor je:

1) Chapanie: Realita existuje aj mimo toho, co ludia dokazu pochopit (fyzikalne zakony, zda sa, fungovali aj pred tym, nez ich ludia pochopili)
2) Vnimanie: Realita moze, ale nemusi byt nieco viac nez to co ludia dokazu vnimat (resp. merat pomocou pristrojov).
3) Postoj: Budem predpokladat, ze realita je obmedzena len na to, co dokazem vnimat dovtedy, kym nedostanem dokaz, ze realita je aj nieco viac.
4) Objektivna pochopitelnost reality: Realita moze ale nemusi byt popisatelna konecnym mnozstvom informacii.
5) Subjektivna pochopitelnost reality: Ak by realita aj bola popisatelna konecnym mnozstvom informacii, clovek moze ale nemusi byt schopny tieto informacie spravne interpretovat.

Z toho celeho vyplyva, ze aj ked je realita nezavisla od ludskej mysle, nase poznanie jej podstaty je zavisle na interpretacnych schopnostiach mysle a hranice tych schopnosti nepozname. Navyse je mozne ze aj ked by hranice nasich interpretacnych schopnosti boli neobmedzene, moze byt podstata reality nepopisatelna.

Zdalo by sa, ze by tento popis sedel na Rortyho, ale ten ma prilis striktne kriteria na vedu - ja by som napriklad nepovedal, ze veda vylucila boha, alebo ze je jedinym spravnym nastrojom:

- veda je jedinym *znamym* *spolahlivym* nastrojom na spoznavanie sveta
- boha nevylucila, len *neobjavila*. Je ateisticka do tej istej miery do ktorej bola akvantova v 19. storoci