Re: Nespokojnosť v kultúre – psychoanalýza svedomia :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re: Nespokojnosť v kultúre – psychoanalýza svedomia
template:	4
parent:	Nespokojnosť v kultúre – psychoanalýza svedomia
owner:	Best boy
viewed by:
created:	22.01.2019 - 21:03:42
updated:	22.01.2019 - 21:04:49

cwbe coordinatez:
809096
8580402
8587745
8588069

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Prirodzenosť človeka vo Freudovom ponímaní nie je vôbec taká vznešená ako je tomu u Kanta, pre ktorého je každá inteligibilná bytosť nositeľom morálneho zákona, ktorý v sebe iba „musí“ objaviť. Veľká časť morálneho cítenia u Freuda ako keby pochádzala priamo z kultúry a bola človeku „nanútená“ v procese začlenenia sa do spoločnosti ako určitý mechanizmus ochrany pred stratou lásky.

Nerieši toto dnes už neuroveda? Napr. František Koukolík v Sociální mozek https://www.martinus.sk/?uItem=72809#description (e: ale isto aj iní, len nemám aktuálny prehľad)

0080909608580402085877450858806908591641

ako moze neuroveda odpovedat na otazky ako "Proč jsou někteří lidé tak bezcitní a otrlí, jako by neměli srdce" alebo "Jaká je povaha náboženství"?

to prve je subjektivny pocit, ako mozes vedecky skumat nieco, co sa vylozene bije s akoukolvek modernou vedou? clovek, co sa zda tebe akoby bez srdca, sa mne moze zdat ako vrucny ludomil; daj zhrnak, ako sa vyhyba neuroveda takymto skeptickym obratom

a podobne "povaha náboženství" - no ktoreho? da sa hovorit o nabozenstve ako o jednoznacnom vsekulturnom jave? ukazuje EEG rovnake vystupy u meditujuceho buddhistu, u krestana pri eucharistii, u rimskeho augura, ked sa hrabe v crevach?

veda existovala aj v case Freuda, no stale jej stal naproti individualisticky postoj moderneho cloveka, ktory si na tieto otazky musel hlada vlastnu odpoved

008090960858040208587745085880690859164108592133

Tá anotácia je popularizačná. Tu som nahrala obsah a kapitolu o morálke https://goo.gl/BVcxEv Nečítala som ale to roky, nepostavím sa preto plne za obsah a tá kniha je z roku 2006.

Náboženstvo? V pohode https://bit.ly/2Uaq787 Rovnako ako láska a x iných vecí

0080909608580402085877450858806908588079

Skús trochu špecifikovať otázku. Samozrejme ku Kantovi treba pristupovať v kontexte doby, kedy jeho kritika praktického rozumu vznikla. Keď píšem, že podľa Kanta je každá inteligibilná bytosť "nositeľom morálneho zákona", znamená to u Kanta predpoklad, že každá inteligentá bytosť je schopná apriórne poznávať morálne princípy (ak to veľmi zjednoduším, tak poviem, že ich odvodzuje z univerzálnej ľudskej dôstojnosti). Toto nebránilo Kantovi napríklad, aby bol rasista a za ľudí vo svojej antropológii považoval bielych mužov (sad story). Kanta teda ani tak nezaujíma ako sa vyvinulo morálne cítenie u ľudí (v jeho dobe neboli takéto úvahy ani dosť dobre možné) ale čo je to vlastne svedomie - o akú kvalitu sa jedná. Čo je na jeho kritike praktického rozumu podstatné, je moment, v ktorom sa historicky (v histórii západnej filozofie) oddeľuje morálka od pojmov dobra a cnosti.

Ako píšem ďalej v tom poste, tak Freud má oveľa realistickejší pohľad a vyvodzuje vývoj a vznik morálneho správania (svedomia) zo života človeka v skupinách, neskôr v kultúre (čo nie je v rozpore ani so súčasnými biologicko-evolučnými pohľadmi). Kanta s Freudom porovnávam práve preto, že sa jedná o dva veľmi rôzdielne pohľady na vývoj morálky a miesto morálky v živote človeka (filozofický a psychoanalytický). Freudov pohľad je viac v súlade s evolučnou biológiou, aj keď stále neboli v jeho dobe k dispozícii také vedecké poznatky, aké sú dnes. Je pozoruhodné, ako niektoré veci Freud vyvodzuje iba na základe dôkladného pozorovania a psychoanalytického rozboru - napríklad také vzťahovanie sa dieťaťa k matke (alebo k osobe, ktorá mu primárne poskytuje starostlivosť). Dnes vieme na hormonálnej, neuro-biologickej úrovni popísať, ku akým zmenám dochádza v mozgu dieťaťa napríklad počas dojčenia (a že to má pozitívny vplyv na vývoj centier v mozgu zodpovedných za sociálne správanie) alebo naopak, ako ničivo pôsobí zanedbávanie na mozog dieťaťa počas prvých mesiacov, rokov života - aké nezvratné zmeny sa udejú v jeho mozgu, ktoré vedú k zníženej odolnosti voči stresu v neskoršom živote alebo k zhoršenej schopnosti nadväzovať vzťahy, sociálnym patológiám a pod.

008090960858040208587745085880690858807908588094

Nvm, príde mi zahádzané metaforami a symbolmi a potom vágnymi úvahami typu čo je prirodzenosť a aká vznešená je, kde vzniká sociálne cítenie a pod. a pritom na všetko vie odpovedať neuroveda. Okrem iného preto, lebo selektuje tie sémantické úskalia jazyka a zbavuje tie témy tohto šumu a doby a ideológie a limitov intelektuálnej špekulácie.

Nemá síce v súčasnosti taký jemný raster, ale čím ďalej tým viac budú úvahy tohto typu (a s nimi aj ich autori) z hľadiska vysvetľovania reality (e:v tejto téme) redundantné-ý, nie?

Ak nie, prečo nie?

e2: Avšak netvrdím, že úvahy - špekulácie tejto povahy nie sú dôležité pre rozvoj kritického myslenia, múdrosti, občianskej zodpovednosti a pod. Do každej škôlky jednu Kritiku čistého rozumu a Psychopatológiu každodenného života.

00809096085804020858774508588069085880790858809408588110

inak pre objasnenie - ja som z kanta písala na výške záverečnú prácu a neviem či som tak strašne weirdo, ale pri tom, ako som sa zaoberala metafyzikou morálky, tak mi to fakt prišlo krásTne -až mi srdco plesalo miestami :)

0080909608580402085877450858806908588079085880940858811008588114

Ja som sa z neho učila na prímačky do Prahy (tzn. že som si ho musela prečítať niekoľkokrát) a spolu s Lockom a Humeom nebolo pre mňa krajšieho čítania z hľadiska precíznosti písania. Čiže je ich plne rešpektujem ako autority, ale tak trošku sa sem chodím pobavkať.

008090960858040208587745085880690858807908588094085881100858811408588119

guilty pleasures

0080909608580402085877450858806908588079085880940858811008588111

jj tiez podobne pri citani markyza de sade

008090960858040208587745085880690858807908588094085881100858811108588112

sade je lolo

00809096085804020858774508588069085880790858809408588110085881110858811208588113

kant avec sade

00809096085804020858774508588069085880790858809408588099

Nemá síce v súčasnosti taký jemný raster, ale čím ďalej tým viac budú úvahy tohto typu (a s nimi aj ich autori) z hľadiska vysvetľovania reality (e:v tejto téme) redundantné-ý

Záleží od toho, s akým cieľom sa do takýchto úvah púšťaš. Ak ťa zaujíma, akým spôsobom o etike uvažovali (a teda sleduješ historickú niť tých úvah) dokážeš sa dopracovať k úplne inej množine poznatkov, než aké ti o sociálnom správaní a morálke, ponúkne nejaká vedecká publikácia zo súčasnosti, ktorá sa zameriava na ten biologický popis.

Môžem konštatovať, že Kantova morálna filozofia je formalistická, nereálna, prípadne že sa jedná o prežitok ale sledovaním tej kantovej logickej úvahy pri čítaní som nútená zamýšľať sa nad spôsobom, akým sa rozhodujem v etických otázkach cez Kantove úvahy, čo samé o sebe obohacuje moju vlastnú skúsenosť. A pritom sa irl môžem pozerať na morálne pravidlá ako na kultúrno-spoločenský konštrukt závislý od miesta a času v ktorom žijem, produkt výchovy alebo ako na výplod "sociálneho mozgu". To ešte nič nevypovedá o tom, ako si vo svojom morálnom rozhodovaní v rámci spoločnosti reálne hľadám svoje miesto a snažím sa to zasadiť do svojho veľmi individuálneho zmyslového rámca. Každý prístup má svoje špecifické limity toho, aký obzor ti dokáže odokryť.

Takže nie, nemyslím si, že tieto úvahy sú reduntantné z hľadiska zdôvodnenia/zmyslu individuálnej reality človeka, ktorý sa nimi zaoberá

0080909608580402085877450858806908588079085880940858809908588102

hlavne ako mozno nahradit eticke teoretizovanie neurovedeckym poznatkom? nijako
aj eticka teorie zalozena na neurovede bude vzdy eticka teoria - filozoficke uvazovanie

00809096085804020858774508588069085880790858809408588096

nevie na vsetko odpovedat
https://kyberia.sk/id/8585031 cekni napr nedavnu debatu tu

btw nie su to vagne uvahy- to co tu podavame su take reakcie na dobre zargumentovane zhrnutia
v pripade freuda zalozene na empirickom vyskume