total descendants::10 total children::1 |
Skús trochu špecifikovať otázku. Samozrejme ku Kantovi treba pristupovať v kontexte doby, kedy jeho kritika praktického rozumu vznikla. Keď píšem, že podľa Kanta je každá inteligibilná bytosť "nositeľom morálneho zákona", znamená to u Kanta predpoklad, že každá inteligentá bytosť je schopná apriórne poznávať morálne princípy (ak to veľmi zjednoduším, tak poviem, že ich odvodzuje z univerzálnej ľudskej dôstojnosti). Toto nebránilo Kantovi napríklad, aby bol rasista a za ľudí vo svojej antropológii považoval bielych mužov (sad story). Kanta teda ani tak nezaujíma ako sa vyvinulo morálne cítenie u ľudí (v jeho dobe neboli takéto úvahy ani dosť dobre možné) ale čo je to vlastne svedomie - o akú kvalitu sa jedná. Čo je na jeho kritike praktického rozumu podstatné, je moment, v ktorom sa historicky (v histórii západnej filozofie) oddeľuje morálka od pojmov dobra a cnosti. Ako píšem ďalej v tom poste, tak Freud má oveľa realistickejší pohľad a vyvodzuje vývoj a vznik morálneho správania (svedomia) zo života človeka v skupinách, neskôr v kultúre (čo nie je v rozpore ani so súčasnými biologicko-evolučnými pohľadmi). Kanta s Freudom porovnávam práve preto, že sa jedná o dva veľmi rôzdielne pohľady na vývoj morálky a miesto morálky v živote človeka (filozofický a psychoanalytický). Freudov pohľad je viac v súlade s evolučnou biológiou, aj keď stále neboli v jeho dobe k dispozícii také vedecké poznatky, aké sú dnes. Je pozoruhodné, ako niektoré veci Freud vyvodzuje iba na základe dôkladného pozorovania a psychoanalytického rozboru - napríklad také vzťahovanie sa dieťaťa k matke (alebo k osobe, ktorá mu primárne poskytuje starostlivosť). Dnes vieme na hormonálnej, neuro-biologickej úrovni popísať, ku akým zmenám dochádza v mozgu dieťaťa napríklad počas dojčenia (a že to má pozitívny vplyv na vývoj centier v mozgu zodpovedných za sociálne správanie) alebo naopak, ako ničivo pôsobí zanedbávanie na mozog dieťaťa počas prvých mesiacov, rokov života - aké nezvratné zmeny sa udejú v jeho mozgu, ktoré vedú k zníženej odolnosti voči stresu v neskoršom živote alebo k zhoršenej schopnosti nadväzovať vzťahy, sociálnym patológiám a pod. |
| |||||||||||||||||||||||||