Nvm, príde mi zahádzané metaforami a symbolmi a potom vágnymi úvahami typu čo je prirodzenosť a aká vznešená je, kde vzniká sociálne cítenie a pod. a pritom na všetko vie odpovedať neuroveda. Okrem iného preto, lebo selektuje tie sémantické úskalia jazyka a zbavuje tie témy tohto šumu a doby a ideológie a limitov intelektuálnej špekulácie.

Nemá síce v súčasnosti taký jemný raster, ale čím ďalej tým viac budú úvahy tohto typu (a s nimi aj ich autori) z hľadiska vysvetľovania reality (e:v tejto téme) redundantné-ý, nie?

Ak nie, prečo nie?

e2: Avšak netvrdím, že úvahy - špekulácie tejto povahy nie sú dôležité pre rozvoj kritického myslenia, múdrosti, občianskej zodpovednosti a pod. Do každej škôlky jednu Kritiku čistého rozumu a Psychopatológiu každodenného života.