Prirodzenosť človeka vo Freudovom ponímaní nie je vôbec taká vznešená ako je tomu u Kanta, pre ktorého je každá inteligibilná bytosť nositeľom morálneho zákona, ktorý v sebe iba „musí“ objaviť. Veľká časť morálneho cítenia u Freuda ako keby pochádzala priamo z kultúry a bola človeku „nanútená“ v procese začlenenia sa do spoločnosti ako určitý mechanizmus ochrany pred stratou lásky.

Nerieši toto dnes už neuroveda? Napr. František Koukolík v Sociální mozek https://www.martinus.sk/?uItem=72809#description (e: ale isto aj iní, len nemám aktuálny prehľad)