26.10.2015-11:02:33 :: Remember, remember, the velvet November


node:	26.10.2015-11:02:33
template:	4
parent:	Klub Rodicov Kyberie
owner:	ondatra
viewed by:
created:	26.10.2015 - 11:02:33

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
8024110

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

neurons
stats|by_visit|by_K source tiamat K|my_K|given_K last commanders polls
total descendants::104
total children::13
show[ 2 | 3] flat

ode	0
unsane	0
krokobox gomont	0

ahojte/dobry den!

rad by som sa opytal na vase nazory ohladom "fyzickeho trestania"... viem, ze dialektika tohto problemu je komplikovanejsia, ako vyzera, no predsa by som vas chcel poprosit o pokus poucit ma, kedze som v tomto smere velmi nevzdelany a moja intuicia je ako zmagnetizovana strelka kompasu...

aby to bolo mozno jednoduchsie, napisem vam, ako si vychovny prostriedok fyzickym trestanim predstavujem - budete mat zachytny bod, v ktorom sa do mna mozete obut a pretransformovat tak moju pripadnu deformaciu, ktora by mohla negativne vypalit pri vychove mojej stvormesacnej dcerky...

uvedomujem si, ze trestanie nebude mozno ani nevyhnutne (je mozne, ze sa nam s manzelkou podari "naprogramovat" zakladne principy fungovania cloviecika vo svete tak, ze bude stastny - bez zasahovania do stastia druhych), ale je to malo pravdepodobne, kedze chce rodic dieta casto ochranit, je nuteny siahat po vychovnych vplyvoch logickeho pricinno-nasledneho trestania a "fyzickeho trestania", ktoreho (ako si zacinam uvedomovat), som pri niektorych mojich myslienkovych experimentoch zastancom aj ja...

cize, prosim, skuste ma poucit, preco je "dostanie po zadku" v sucasnosti nepripustne... pripadne - aky iny vychovny prostriedok zvolit, namiesto "jednej vychovnej po riti"...
- uvedomujem si, ze je mnozstvo faktorov, ktore ovplyvnuju volbu vychovneho prostriedku (vek, kontext, miesto, rocne obdobie ... ... ...), ale potreboval by som skor vediet, ci je fyzicky trest nonsens vo vseobecnosti a ci je skutocne nahraditelny inymi prostriedkami...

viem si napriklad predstavit, ze dcera bude chciet prebehnut cez cestu za malym maciatkom, ktore bude chciet zachranit, stihnem ju strhnut a dam jej po zadku s tym, ze nikdy nemoze vbehnut na cestu, bez toho - aby sa pozrela, ci pojde auto ... je to vhodne pouzity vychovny prostriedok a bude podla vas ucinny?

ja myslim, ze ano, pretoze je pricinno-nasledny vztah medzi vykonanym (vbehnutie na cestu) a bolestou na zadku - v hlavke dietata spojeny v logicky celok (+ mozno z nej este nebude veterinarka)...

velmi pekne dakujem

000001010006353900063556011220920802411008025594

vidis, mne napr. jedna psychologicka poradila,ze ked na hysak, ktory ma dieta zaberie capnutie po riti, tak je to uplne v poriadku.

ako citam, lahko sa hovori ludom, ktori deti nemaju, resp. su to jedinacikovia, pripadne nepriebojni...poziciam mojich dvoch....nieze by som ich tlkla, ale napr. vydieranie je dost caste, hlavne u mladsieho...

urcite treba s dietatom vela rozpravat, vysvetlovat, moznzoe to pochopi na sty raz, ale hadam to raz pochopi. kazdopadne zakladom je,ze pokial trest das, musis ho dodrzat, je to teda riadny boj, ale inak sa nenauci, ze naozaj to nebolo spravne...

000001010006353900063556011220920802411008025440

Neskutočné množstvo slušne povedané hlúpostí Ti tu popísali.
Toto tu je čistá teória ľudí čo nemajú deti.
Po prvej vete pisateľa viem že nemá deti.
Múdre knihy čítaj ale dôležité podľa mňa je nájsť hranicu pokiaľ je teória z knihy použiteľná.
Každé dieťa je iné a treba k nemu pristupovať inak. Skôr by som sa podľa toho čo Ti tu radia neriadil. Podľa mňa niektoré posty sú až nebezpečné.

A neodpustím si pár slov k tej "bitke". Pod bitkou si predstavujem opakované bitie bez príčiny alebo za maličkosti. Predpokladám že sa tu nebavíme o tom že budeš svojho potomka mlátiť ako žito. Rodičovská po riti a bitka je rozdiel.

00000101000635390006355601122092080241100802544008025721

"rodičovská po riti" je klišé

0000010100063539000635560112209208024110080254400802572108025723

Máš pravdu.

000001010006353900063556011220920802411008025222

Ahoj, heslovito pár poznámok:

- "ja myslim, ze ano, pretoze je pricinno-nasledny vztah medzi vykonanym (vbehnutie na cestu) a bolestou na zadku - v hlavke dietata spojeny v logicky celok (+ mozno z nej este nebude veterinarka)..."

Ja tam nevidím (prirodzený) príčinno-následný vzťah. Nie je na tom nič logické.

Ty môžeš fyzické trestanie vnímať ako funkčný a pre teba nejako konzistentný výchovný systém. Avšak dieťa takýto nadhľad nad situáciou nemá. Vôbec niečo také, ako pozrieť sa na svoje správanie z nadhľadu, vedieť sa na veci pozrieť z iného uhla pohľadu, je niečo, čo sa rozvíja postupne. Ak svoje dieťa fyzicky potrestáš za niečo, čo spravilo, z jeho perspektívy to bude jednoducho násilie (bitka) za nejakú najskôr neúmyselnú a z jeho pohľadu banálnu neškodnú činnosť ("veď ja som sa len chcel ísť pozrieť na mačiatko"). O to skôr, že ty mu problematickosť jeho správania nevysvetľuješ. (Ak aj capnutie po zadku spojíš s nejakým výchovným preslovom, "zabiješ to" práve tým capnutím, ktoré vo vnímaní dieťaťa preváži. Malé dieťa z takejto situácie proste odvníma niečo ako "aha, mačiatko -bitka".)

Ide o nejaký tvoj zracionalizovaný konštrukt. Ten ale tvoje dieťa vnímať nebude. Bude vnímať to, že osoba, ktorá mu je najbližšia, ktorá je kľúčová pre jeho vnímanie ďalších ľudí a vzťahov, osoba, od ktorej je existenčne závislá, mu ubližuje.

Takáto skúsenosť, najmä ak je opakovaná, môže mať zásadný vplyv nielen na váš vzťah, ale aj na vzťah tvojho dieťaťa k iným ľuďom. Možno si "vytlčieš" poslušnosť, avšak za cenu toho, že budeš vo svojom dieťati vzbudzovať strach a bude narušená dôvera medzi vami.

Ďalšia vec je, že dieťa tým učíš, že 1.) násilie je cesta riešenia konfliktných situácií a že 2.) pravdu má ten, kto je silnejší. Lebo celé fyzické trestanie je v skutočnosti možné len vďaka tomu, že si od dieťaťa väčší/silnejší.

Môj malý brat občas dostával na zadok. Raz som bola svedkom situácie, kedy mama bratovi impulzívne zobrala lego, s ktorým sa práve hral (asi tiež ako nejakú formu trestu). Môj brat to zo svojej perspektívy nedokázal pochopiť. Z jeho pohľadu sa mu dialo bezprávie, mama mu zobrala jeho hračku, s ktorou sa práve hral, zachovala sa zle. Brat prišiel k nej a začal ju biť, sprevádzajúc to rôznymi pochytenými výchovnými komentármi. Ako dieťaťu konzistentne vysvetlíš, že ty jeho biť môžeš, ale ono teba nie? Na základe čoho ty takto môžeš riešiť nejakú problematickú situáciu, a ono nie?

- - -

e: Dokážem pochopiť, že rodičovi v nejakej vypätej situácii "ujde ruka". Jednoznačne to však považujem za zlyhanie. Určite by som s fyzickým trestaním nepočítala pri výchove - práve naopak, snažila by som sa čo najsilnejšie si zafixovať, že toto nie (práve pre to, aby som znížila tú pravdepodobnosť, že mi niekedy "ujde ruka").

00000101000635390006355601122092080241100802522208025325

Inak podľa mňa na otázku, ako mu vysvetlíš, že ty môžeš niečo čo dieťa nie, si si odpovedala sama: Právo silnejšieho. Čo ak to je prirodzená súčasť vývoja každého primáta?

0000010100063539000635560112209208024110080252220802532508025954

Je to prirodzena sucast vyvoja ludi? Kedy naposledy (v historii) sa stal najvacsim vodcom svojej spolocnosti fyzicky najsilnejsi jedinec?

Ak mu vysvetlis ze pravdu ma ten co vie toho druheho zmlatit tak moze aspirovat na karieru akurat tak radoveho nacka.

000001010006353900063556011220920802411008025222080253250802595408026112

nie fyzicky najsilnejsi, ale v danej situacii najmocnejsi (cize bude vediet ze netreba silu ked staci spravna manipulacia alebo co:).

000001010006353900063556011220920802411008025222080253250802595408025987

Nebavíme sa o formovaní spoločenstiev, bavíme sa o vývoji mozgu dieťata, ktorý je riadený presne tými istými génmi, ako bol riadený v dobách, keď náš druh vznikal niekde v Afrike.
Ja samozrejme nikde netvrdím, že dieťatu by sa malo vysvetlovať, že "pravdu ma ten co vie toho druheho zmlatit".

00000101000635390006355601122092080241100802522208025325080259540802598708026376

Lenze my nevieme ako to bolo pri vzniku nasho druhu niekde v afrike a tam aj tak imho zachadzas prilis daleko - experimenty dokazuju ze spolocenske spravanie sa zvierat dokazes zmenit selektivnym slachtenim uz po par desiatkach generacii.

Kazdopadne jedna z veci co vieme je, ake typy ludi zanechali najvacsie mnozstvo potomkov v poslednych par tisicrociach - najznamejsi je Cingis chan - odhaduje sa ze v sucasnosti je cca 0,5% svetovej populacie muzov jeho potomkami. Cingis chan bol v prvom rade politik a charizmaticky vodca - jeho moc spocivala vo velkej miere v tom, ze *presvedcil* mnoho zo svojich rivalov aby sa s nim spojili.

Naznacuje nieco ze v tomu v prehistorickych casoch bolo inak? IMHO na udrzanie velkeho mnozstva zien (a tym aj deti) aj predtym potrebovali muzi v prvom rade politicku moc - schopnost najst a udrzat si spojencov. Tzn. ze je dost mozne, ze ak od malicka budes ucit dieta vyjednavaniu, bude z neho uspesnejsi jedinec nez ked ho len hrubou silou budes nutit robit co chces. A tu myslim "uspesneho jedinca" v zmysle "v prvotno pospolnej spolocnosti by mal najlepsie sance vychovat mnoho deti".

0000010100063539000635560112209208024110080252220802532508025954080259870802637608027631

charizmaticky vodca :) si ho videl, alebo čo?
bol v prvom rade politik? ano? zabijal ludi, ktori porusili jeho pravidla, aj ked tie pravidla nepoznali.
pokrokovy zjavne bol na svoju dobu dost, ale zeby svoju moc nadobudol viac vyjednavanim ako silou... hmm pouc ma, asi viem este malo

0000010100063539000635560112209208024110080252220802532508025353

Podla tohto je teda v poriadku, ked dospele deti v starobe biju, resp. tyraju svojich rodicov? Lebo aj to sa deje celkom bezne.

000001010006353900063556011220920802411008025222080253250802535308025417

To nie je platná analógia, kedže v tvojom prípade sa jedná o dvoch dospelých jedincov, ktorí už svojim kognitívnym formovaním prešli.

00000101000635390006355601122092080241100802522208025325080253530802541708025654

Tak potom nie pravo silnejsieho, ale pravo kognitivne vyvinuteho? Navyse najcastejsie sa to deje v pripadoch, kedy stary clovek dementnie a nevie posudit, ze to co sa mu deje zo strany potomka, nie je celkom v poriadku. Cize da sa povedat, ze tiez prechadza nejakym kognitivnym vyvojom.

0000010100063539000635560112209208024110080252220802532508025353080254170802565408025739

Toto je ale už len chytanie za slovíčka :) Nebavme sa teda o bitke, ok jebať kontroverzie. Zostaňme ale u tej fyzickej prevahy.
Napr. čítal som nejaký článoček popisujúci výsledky štúdie podľa ktorej deti, ktoré majú rodičov, ktorí sa s nimi hrajú drsnejšie formy fyzických hier (vyhadzovanie do vzduchu, točenie za ruky, predstierané bitky a la mačatá) majú v dospelosti lepšie schopnosti v krízových situáciach, sú asertívnejšie a neviem čo ešte...
Viem si docela dobre predstaviť, že pre zdravý kognitívny a socio - psychologický vývoj mlaďata primáta je potrebné okrem lásky, nehy, podpory v istom štádiu aj pociťovanie fyzickej prevahy zo strany jedincov, ktorí sú v jeho skupine vyššie v hierarchií. Čo by nemalo byť nič až tak prekvapivé, keďže okrem mnohých iných vecí, fyzická prevaha sa podieľa na formovaní každého spoločenstva primátov. V dospelosti je toto u civilizovaného Homo sapiens odsunuté do pozadia, ale pedagógovia, psychológovia a vývojoví biológovia dobre vedia, že mozog dieťaťa jednoducho nefunguje rovnako, ako funguje mozog dospelého človeka. Snažiť sa napr. do istého veku o demokratické diskutovanie problému je nezmyseľ, ak sa táto schopnosť ešte nevyvinula a mozog je zrovna v štádiu, kedy zisťuje limity akceptovateľného metódou pokus - omyl a čaká práve na direktívu tam, kde prešiel priďaleko.

000001010006353900063556011220920802411008025222080253250802535308025417080256540802573908026762

Toto, co popisujes, je inak bezna sucast respektujucej vychovy. Ta fyzicka prevaha sa prejavuje pri presne takych hrach, ako popisujes. Su velmi velmi odporucane - podporuju absolutnu doveru dietata v schopnosti rodica ho ochranit, napriklad ze ho nenecha padnut, nenecha sa zranit, a ze respektuje jeho limity - ked dieta povie alebo naznaci, ze dost, tak je dost. T.j. nevyhadzuje logicky rodic to dieta do vzduchu dovtedy, kym sa dieta pocura od strachu.

Pri takychto hrach sa buduje hlboky doverny vztah medzi detmi a rodicmi, a su tam este aj vselijake zaujimave vylucovania endorfinov, a podpora rovnovahy a podobne vychytavky. Velmi odporucane.

000001010006353900063556011220920802411008025222080253250802535308025417080256540802573908026085

Tieto hry beriem všetkými desiatimi.

To má ale pramálo spoločné s bitím dieťaťa ako formou trestu.

00000101000635390006355601122092080241100802522208025325080253530802541708025654080257390802608508026092

To má v rámci tejto témy, ak ju beriem ako teoretickú úvahu a nie praktické rady, spoločné jednu zásadnu vec, ktorú by som mohol formulovať (abstrahovať, zabudnime na varechy) napríklad takto: "Civilizačná a morálna požiadavka na upustenie od prejavov (fyzickej) dominancie medzi dospelými občanmi by možno nemala byť automaticky rozširovaná na podobnú pedagogickú požiadavku vo vzťahu dieťa a rodič."
Inde som písal o tej možnosti riešenia problému diskusiou vs. direktívnym napomenutím, príkazom...do určitého veku je adekvátnejšie to druhé (?)
Ale je pravda, že začal som moju úvahu zo zlého konca. Kontroverzne, ehmm. Resp. to s tými fyzickými trestami asi vážne bude chujovina.

0000010100063539000635560112209208024110080252220802532508025353080254170802565408025739080260850802609208026764

To je prave ten rozdiel, medzi fyzickou dominanciou rodica v ulohe spolupracovnika a ochrancu, a v ulohe agresora. Velmi dobra poznamka, a velmi dolezity distinction, ktory je samozrejme v teorii respektujucej vychovy zrejmy.

Aj preto v kazdom pripsveku pisem, ze sa tato tema neda dobre rozobrat [a uz vobec nie ukazat na prikladoch] na takej malej ploche, akou je jednorazova diskusia o par prispevkoch. :)

0000010100063539000635560112209208024110080252220802532508025353080254170802565408025739080260850802609208026210

Ešte doplním. Ja si nemyslím, že "udrieť dieťa" by malo byť absolútne tabu. Ale ide o kontext.
Medzi mnou a mojím bratom (8r) je značný vekový rozdiel a podieľam sa aj na starostlivosti oňho, takže sa nedá celkom hovoriť o súrodeneckom vzťahu. Veci, ktoré si opisoval v predch. príspevku - hry - spolu zažívame bežne, či už sa klbčíme, zápasíme, mečujeme...
Okrem toho niekedy zvykne robiť to, že jednoduho podjebáva. Proste príde a začne do mňa rýpať, šťuchať.. Jednoducho skúša čo to dá a čo si môže dovoliť. Alebo minule, hrali sme súťaž v bobríkovi mlčania a on sa ma snažil vyprovokovať k tomu, že hru preruším, tým, že ma fyzicky napádal. V takýchto situáciách je podľa mňa úplne OK mu capnúť naspäť, a aj to robím. A dám mu pocítiť, kto tu má navrch, hajzlíkovi malému :) (Si užívam, kým môžem ,p)
Ale toto nepovažujem za trest.

00000101000635390006355601122092080241100802522208025323

Myslím, že tým príčinno - následným vzťahom mal namysli niečo ako pavlovské reflexívne podmieňovanie...ak sú toho kognitívne schopné psy, prečo nie deti? :)

0000010100063539000635560112209208024110080252220802532308025344

ale veď samozrejme, ja efekt podmieňovania nevylučujem. otázka je skôr, čo sa ti takto podarí podmieniť, a ďalej, či sa ti to oplatí in the long run. (keď už sa na to teda chcem pozerať čisto pragmaticky a úplne opomenúť fakt, že niekoho biješ.)

000001010006353900063556011220920802411008024947

Bitkou rodic ulavi len sam sebe.
Odporucam knizku Deti ako vyzva.
http://www.martinus.sk/?uItem=124622

000001010006353900063556011220920802411008024758

poloz si otazku sam pre seba, co v tebe vzbudzuje fyzicky atak. v akejkolvek forme. aka je tvoja reakcia nanho. tam mas odpoved, ci to zmysel ma alebo nie. je uplne sum a fuk ako to kto ma, podstatne je to ako to mas ty sam. pokial je pre teba normalne bit dieta, bi ho.

000001010006353900063556011220920802411008024606

dcerka 17m vzdor niekedy ukazkovy uz teraz, dokonca si aj picha prsty do ust aby sa povracala ked nie je po jej, najskor som bola z toho mimo a na nervy kedze som bola v kuse vycerpana vzhladom na to, ze donedavna bojkotovala spanok vo dne ci v noci(nocne desy a podobne sracky.....)no cim je starsia tym viac zistujem, ze fyzicke tresty a kricanie nemaju ziadny zmysel a dietatu zbytocne ublyzuju co mi ptvrdila aj tuto - na kyberii ospevovana psychiatricka MUDR Vranova(s ktorou riesime ten jej spanok nespanok). A cim je starsia a vzdorovitejsia, tak zistujem, ze komunikovat v klude ma vacsi zmysel. Zatial riesim ako mi aj psychiatricka poradila zaujat niecim inym al. proste poviem po vysvetleni a nie a nie a ideme dalej, inde, nedam, nepodam, nemozem atd.(neignorovat,ale ani neopakovat v danej situ. stokrat) Moj ciel je aby ma dieta respektovalo a nie aby nerobila nejake veci preto lebo sa boji fyz. trestu a zatial vidim ten rozdiel ako ma pocuva ked vidim dieta, na ktore je kricane a fyz. trestane a to je mala extremne zive a vzdorovite dieta a ona fest potrebuje hranice, pravidla a disciplinu no nevidim dovod nastavovat to cez kricanie a fyzicke tresty, ale ani opacny extrem robit oracie okolo toho
skorej ma napada otazka, ze aky zmysel - co by to malej dalo keby jej das v takej situacii po zadku? ja uz teraz malu ucim, vysvetlujem, rozpravam jej aj o tej ceste a nebezpecnosti aut, ale tak normalne, nasi nas takto vychovavali a teraz vidim, ze aj preto sme mohli hocikde chodit, lebo nas viedli, informovali, ucili v klude, rozhovorom bezpecnosti

000001010006353900063556011220920802411008024565

Prenádherné je to teoretizovanie dole, tiež som tak rozmýšľala keď som mala mini dieťa a prvé.
Ono, realita bude trošku zložitejšia a pristüpia do nej emócie,únava,čas,povaha dieťaťa (!) a všeličo.
Čestne priznávam,moje deti dostávali na zadok pravidelne a kričím na ne úplne bežne aj doteraz. Často sa na seba za to hnevám,lebo často je to iba o mojom zlyhaní, nepochopení situácie, hnevej a potrebe mať autoritu tu a teraz. Nič moc.
Nie je to samozrejme správne,ale zas - neverím že je niekto schopny na dieta nikdy nezvýšiť hlas .. Čím su moje decká staršie, tým trápnejsie mi tresty pripadajü, dá sa s nimi viac dohodnut, komunikovat, vysvetlit..

Rodicom teraz hrozne šibe ,deti ich často prerastajú a v záujme dobrych vztahov ci respektujúcej výchovy akosi zabudli deti aj naozaj vychovávať, co iste vidis aj okolo seba.,
Akýkolvek trest bez reálneho vysvetlenia dieťaťu a dokomunikovania je blbost a akékoľvek nekonečné vysvetľovanie bez "trestu" je asi tiež blbosť..
Takze moj nazor na tresty - ako gesto áno,ako cielená bolesť neprípustné a zbytočné.

00000101000635390006355601122092080241100802456508039940

dohodnúť sa...
kokos, to som ako dlho nezažila?
ja vrieskam, predýchavam a dostávam mrtvice z mojej krpatej..absolútne ma ignoruje, trieska dverami a nič, čo jej poviem nespraví. miesto toho si hľadá výhovorky, prečo to nespraviť.
a v mojom prípade už "švihnúť jej po riti" nemá význam.už je dosť stará na to, aby som ju potrestala plácnutím po zadku, skrátka to už nemá žiaden výchovný dopad.
vyhrážka vezmem ti notebook, žiaden internet a podobne ešte funguje, avšak, obávam sa, že nie na dlho :D

00000101000635390006355601122092080241100802456508025487

Pozri, dobre viem, ze vacsina ludi ma reakciu, ze ked nemam deti, mam pockat, a uvidim. Tak sa porozpravajme za 3 mesiace. Problem s touto teoriou je v tom, ze ja tu nehovorim veci, ktore by neboli tisicekrat otestovane inymi ludmi. A rovnako, ako stale prizvukujem, ja som bola vychovavana bez jedineho uderu alebo bitky. Nie je to pre mna cudzia situacia, ktoru som si len teoreticky nacitala a dieta som v zivote nevidela. Este aj tu sprostu pedagogiku som studovala, ak to doda teda nejaku validaciu tomu, co hovorim. Pricom podla mna by to malo hovorit same za seba, ale ked clovek nema deti, tak asi v zivote dietatom ani nebol, a nemoze tomu rozumiet. Lebo vsetci rodicia su rovnaki a vsetci robia vsetko rovnako. Ci co? :)

Kriku bolo u nas dost, a vacsinou som bola jeho iniciatorom prave ja. Nikto nikde nehovori, ze na deti nebude nikdy kricat. Podstatne je, co urobi, az sa ukludni a dokrici. Ci to necha tak, nech si to to dieta spracuje, alebo za nim pride, vysvetli mu, ze aj dospeli maju emocie a ze ich v tom momente nezvladol.
Aj komunikacie u nas bol nedostatok, a dodnes mam z toho pekne zalozene psychicke traumy. Ale fyzicke trestanie nikdy.

Ked deti prerastu rodicom cez hlavu kvoli pasivnemu pristupu, je to rovnako zlyhanie vychovy, ako ked sa sustavne utiekaju ku kriku a zastrasovaniu. Pasivny pristup vsak nie je respektujuca vychova, to s tym nic nema.

00000101000635390006355601122092080241100802456508025063

Mam deti 5 a 2 a praveze s casom si uvedomujem ze najlepsie sa s detmi dealuje ked si vsetko dobre dopredu premyslim a naplanujem.

Ked sa clovek spolieha na to, ze sak nejako to zvladneme, tak samozrejme sa dostanes do casoveho stresu a nejake tie nervy budu.

Ale fakt si neviem predstavit ze "jedna na zadok" by tomu pomohla, a hlavne nie dlhodobo a konstruktivne. Mne funguju veci ako pocitanie do 3, ked dieta hysaci tak odporucim nadych/vydych, rozpravanie, otazky, pockanie. Najma s malym to fakt funguje.

Ja viem ze clovek ma povinnosti, ale imho sa treba zamysliet v danom okamihu ci stihnutie nejakeho terminu stoji za to, dat dietatu na zadok. V konecnom dosledku je to totiz zlyhanie rodica, nie dietata... zle planovanie.

0000010100063539000635560112209208024110080245650802506308026967

suhlasim, ja som neraz seriozne plakala od unavy a do toho este aj malej hysaky, ale po zadku by som jej nikdy nedala - nicomu by to nepomohlo

00000101000635390006355601122092080241100802456508025021

100K keby som mohol.
Zbytok diskusie nečítam!

00000101000635390006355601122092080241100802456508024849

Pozri, robit chyby je v poriadku, stava sa to a clovek sa tomu nevyhne. Zacina mi to pripadat ako keby cele rodicovstvo bolo len o robeni chyb a snahe ich pak napravit :) Sama pises ze to nieje spravne. Myslim ze nikto nizsie ta neodsudzuje za to ze niesi dokonala (ako nikto iny) a ze sa ti take veci stanu. To nieje o tom, je to skor o tom uvedomovat si ze to bola/je chyba a snazit sa tomu vramci moznosti vyhybat.
Ja tiez obcas zvysim hlas a velmi ma to mrzi. Zvyknem sa za to malemu ospravedlnit.

Respektujuca vychova podla mna neni o nevychove. Je tam rozdiel. Napr. ked maly zacne niekde nahodou robit bordel tak s nim rozpravam, vysvetlujem preco to nemoze robit, ked to nezabera tak ho odtial rychlo zoberiem a dam niekam inde ci odvediem pozornost. Neviem aky zmysel by malo ak by som na neho zacala kricat. Su aj ine sposoby ako vysvetlit ze urcite spravanie sa je nepripustne.