Re[5]: 26.10.2015-11:02:33 :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re[5]: 26.10.2015-11:02:33
template:	4
parent:	Re[4]: 26.10.2015-11:02:33
owner:	Maverick_1
viewed by:
created:	28.10.2015 - 12:21:56

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
8024110
8025222
8025325
8025353
8025417
8025654

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Tak potom nie pravo silnejsieho, ale pravo kognitivne vyvinuteho? Navyse najcastejsie sa to deje v pripadoch, kedy stary clovek dementnie a nevie posudit, ze to co sa mu deje zo strany potomka, nie je celkom v poriadku. Cize da sa povedat, ze tiez prechadza nejakym kognitivnym vyvojom.

0000010100063539000635560112209208024110080252220802532508025353080254170802565408025739

Toto je ale už len chytanie za slovíčka :) Nebavme sa teda o bitke, ok jebať kontroverzie. Zostaňme ale u tej fyzickej prevahy.
Napr. čítal som nejaký článoček popisujúci výsledky štúdie podľa ktorej deti, ktoré majú rodičov, ktorí sa s nimi hrajú drsnejšie formy fyzických hier (vyhadzovanie do vzduchu, točenie za ruky, predstierané bitky a la mačatá) majú v dospelosti lepšie schopnosti v krízových situáciach, sú asertívnejšie a neviem čo ešte...
Viem si docela dobre predstaviť, že pre zdravý kognitívny a socio - psychologický vývoj mlaďata primáta je potrebné okrem lásky, nehy, podpory v istom štádiu aj pociťovanie fyzickej prevahy zo strany jedincov, ktorí sú v jeho skupine vyššie v hierarchií. Čo by nemalo byť nič až tak prekvapivé, keďže okrem mnohých iných vecí, fyzická prevaha sa podieľa na formovaní každého spoločenstva primátov. V dospelosti je toto u civilizovaného Homo sapiens odsunuté do pozadia, ale pedagógovia, psychológovia a vývojoví biológovia dobre vedia, že mozog dieťaťa jednoducho nefunguje rovnako, ako funguje mozog dospelého človeka. Snažiť sa napr. do istého veku o demokratické diskutovanie problému je nezmyseľ, ak sa táto schopnosť ešte nevyvinula a mozog je zrovna v štádiu, kedy zisťuje limity akceptovateľného metódou pokus - omyl a čaká práve na direktívu tam, kde prešiel priďaleko.

000001010006353900063556011220920802411008025222080253250802535308025417080256540802573908026762

Toto, co popisujes, je inak bezna sucast respektujucej vychovy. Ta fyzicka prevaha sa prejavuje pri presne takych hrach, ako popisujes. Su velmi velmi odporucane - podporuju absolutnu doveru dietata v schopnosti rodica ho ochranit, napriklad ze ho nenecha padnut, nenecha sa zranit, a ze respektuje jeho limity - ked dieta povie alebo naznaci, ze dost, tak je dost. T.j. nevyhadzuje logicky rodic to dieta do vzduchu dovtedy, kym sa dieta pocura od strachu.

Pri takychto hrach sa buduje hlboky doverny vztah medzi detmi a rodicmi, a su tam este aj vselijake zaujimave vylucovania endorfinov, a podpora rovnovahy a podobne vychytavky. Velmi odporucane.

000001010006353900063556011220920802411008025222080253250802535308025417080256540802573908026085

Tieto hry beriem všetkými desiatimi.

To má ale pramálo spoločné s bitím dieťaťa ako formou trestu.

00000101000635390006355601122092080241100802522208025325080253530802541708025654080257390802608508026092

To má v rámci tejto témy, ak ju beriem ako teoretickú úvahu a nie praktické rady, spoločné jednu zásadnu vec, ktorú by som mohol formulovať (abstrahovať, zabudnime na varechy) napríklad takto: "Civilizačná a morálna požiadavka na upustenie od prejavov (fyzickej) dominancie medzi dospelými občanmi by možno nemala byť automaticky rozširovaná na podobnú pedagogickú požiadavku vo vzťahu dieťa a rodič."
Inde som písal o tej možnosti riešenia problému diskusiou vs. direktívnym napomenutím, príkazom...do určitého veku je adekvátnejšie to druhé (?)
Ale je pravda, že začal som moju úvahu zo zlého konca. Kontroverzne, ehmm. Resp. to s tými fyzickými trestami asi vážne bude chujovina.

0000010100063539000635560112209208024110080252220802532508025353080254170802565408025739080260850802609208026764

To je prave ten rozdiel, medzi fyzickou dominanciou rodica v ulohe spolupracovnika a ochrancu, a v ulohe agresora. Velmi dobra poznamka, a velmi dolezity distinction, ktory je samozrejme v teorii respektujucej vychovy zrejmy.

Aj preto v kazdom pripsveku pisem, ze sa tato tema neda dobre rozobrat [a uz vobec nie ukazat na prikladoch] na takej malej ploche, akou je jednorazova diskusia o par prispevkoch. :)

0000010100063539000635560112209208024110080252220802532508025353080254170802565408025739080260850802609208026210

Ešte doplním. Ja si nemyslím, že "udrieť dieťa" by malo byť absolútne tabu. Ale ide o kontext.
Medzi mnou a mojím bratom (8r) je značný vekový rozdiel a podieľam sa aj na starostlivosti oňho, takže sa nedá celkom hovoriť o súrodeneckom vzťahu. Veci, ktoré si opisoval v predch. príspevku - hry - spolu zažívame bežne, či už sa klbčíme, zápasíme, mečujeme...
Okrem toho niekedy zvykne robiť to, že jednoduho podjebáva. Proste príde a začne do mňa rýpať, šťuchať.. Jednoducho skúša čo to dá a čo si môže dovoliť. Alebo minule, hrali sme súťaž v bobríkovi mlčania a on sa ma snažil vyprovokovať k tomu, že hru preruším, tým, že ma fyzicky napádal. V takýchto situáciách je podľa mňa úplne OK mu capnúť naspäť, a aj to robím. A dám mu pocítiť, kto tu má navrch, hajzlíkovi malému :) (Si užívam, kým môžem ,p)
Ale toto nepovažujem za trest.