Ahoj, heslovito pár poznámok:

- "ja myslim, ze ano, pretoze je pricinno-nasledny vztah medzi vykonanym (vbehnutie na cestu) a bolestou na zadku - v hlavke dietata spojeny v logicky celok (+ mozno z nej este nebude veterinarka)..."

Ja tam nevidím (prirodzený) príčinno-následný vzťah. Nie je na tom nič logické.

Ty môžeš fyzické trestanie vnímať ako funkčný a pre teba nejako konzistentný výchovný systém. Avšak dieťa takýto nadhľad nad situáciou nemá. Vôbec niečo také, ako pozrieť sa na svoje správanie z nadhľadu, vedieť sa na veci pozrieť z iného uhla pohľadu, je niečo, čo sa rozvíja postupne. Ak svoje dieťa fyzicky potrestáš za niečo, čo spravilo, z jeho perspektívy to bude jednoducho násilie (bitka) za nejakú najskôr neúmyselnú a z jeho pohľadu banálnu neškodnú činnosť ("veď ja som sa len chcel ísť pozrieť na mačiatko"). O to skôr, že ty mu problematickosť jeho správania nevysvetľuješ. (Ak aj capnutie po zadku spojíš s nejakým výchovným preslovom, "zabiješ to" práve tým capnutím, ktoré vo vnímaní dieťaťa preváži. Malé dieťa z takejto situácie proste odvníma niečo ako "aha, mačiatko -bitka".)

Ide o nejaký tvoj zracionalizovaný konštrukt. Ten ale tvoje dieťa vnímať nebude. Bude vnímať to, že osoba, ktorá mu je najbližšia, ktorá je kľúčová pre jeho vnímanie ďalších ľudí a vzťahov, osoba, od ktorej je existenčne závislá, mu ubližuje.

Takáto skúsenosť, najmä ak je opakovaná, môže mať zásadný vplyv nielen na váš vzťah, ale aj na vzťah tvojho dieťaťa k iným ľuďom. Možno si "vytlčieš" poslušnosť, avšak za cenu toho, že budeš vo svojom dieťati vzbudzovať strach a bude narušená dôvera medzi vami.

Ďalšia vec je, že dieťa tým učíš, že 1.) násilie je cesta riešenia konfliktných situácií a že 2.) pravdu má ten, kto je silnejší. Lebo celé fyzické trestanie je v skutočnosti možné len vďaka tomu, že si od dieťaťa väčší/silnejší.

Môj malý brat občas dostával na zadok. Raz som bola svedkom situácie, kedy mama bratovi impulzívne zobrala lego, s ktorým sa práve hral (asi tiež ako nejakú formu trestu). Môj brat to zo svojej perspektívy nedokázal pochopiť. Z jeho pohľadu sa mu dialo bezprávie, mama mu zobrala jeho hračku, s ktorou sa práve hral, zachovala sa zle. Brat prišiel k nej a začal ju biť, sprevádzajúc to rôznymi pochytenými výchovnými komentármi. Ako dieťaťu konzistentne vysvetlíš, že ty jeho biť môžeš, ale ono teba nie? Na základe čoho ty takto môžeš riešiť nejakú problematickú situáciu, a ono nie?

- - -

e: Dokážem pochopiť, že rodičovi v nejakej vypätej situácii "ujde ruka". Jednoznačne to však považujem za zlyhanie. Určite by som s fyzickým trestaním nepočítala pri výchove - práve naopak, snažila by som sa čo najsilnejšie si zafixovať, že toto nie (práve pre to, aby som znížila tú pravdepodobnosť, že mi niekedy "ujde ruka").