Pozri, robit chyby je v poriadku, stava sa to a clovek sa tomu nevyhne. Zacina mi to pripadat ako keby cele rodicovstvo bolo len o robeni chyb a snahe ich pak napravit :) Sama pises ze to nieje spravne. Myslim ze nikto nizsie ta neodsudzuje za to ze niesi dokonala (ako nikto iny) a ze sa ti take veci stanu. To nieje o tom, je to skor o tom uvedomovat si ze to bola/je chyba a snazit sa tomu vramci moznosti vyhybat.
Ja tiez obcas zvysim hlas a velmi ma to mrzi. Zvyknem sa za to malemu ospravedlnit.

Respektujuca vychova podla mna neni o nevychove. Je tam rozdiel. Napr. ked maly zacne niekde nahodou robit bordel tak s nim rozpravam, vysvetlujem preco to nemoze robit, ked to nezabera tak ho odtial rychlo zoberiem a dam niekam inde ci odvediem pozornost. Neviem aky zmysel by malo ak by som na neho zacala kricat. Su aj ine sposoby ako vysvetlit ze urcite spravanie sa je nepripustne.