Nas Etymologicky slovnik dnes dosiahol vytuzenu metu prvych 100 slov!

A tych slov je este viac: kedze nody slovnika predstavuju lexemy rozlicneho druhu, casto pod ne spada mnozstvo slov vyuzivanych v kazdodennom jazyku. Vyraz strom je napriklad etymologicky uzko (povedzme, za poslednych 1400 rokov) spaty so slovami ako strmý, trčať, strach či starosť; pri inych, ako napriklad jar, je suvis s inymi slovami velmi obskurny, pricom viac kognatov sa da najst v (dnes uz) cudzich, teda vzdialenych jazykoch nez v tom nasom. Specificku kategoriu tvoria slova, ktore kedysi Benjamin Lee Whorf popisal ako Standard Average European - u nas tzv.internacionalizmy, vyrazy ako kultúra, ktore sa vzhladom na intenzitu kulturnej vymeny v modernom svete siria uzasnym tempom, napriek tomu, ze vacsinou pochadzaju z archaickych, mrtvych jazykov ako latincina ci klasicka grectina! Kedze tieto SAE-korene maju neraz aj slovanske kognaty, vacsinou su zaznamenane pod ich kognatmi v slovencine (napr. cycl- pod kolo). Pre vyhladavanie v slovniku teda odporucam filter_by, samozrejme cez flat view.

Tento slovnik je experiment, ktory vychadza zo snahy o uceleny system rekonstruovania praslovanciny, predovsetkym podla systemov Frederika Kortlandta a Georga Holzera. Tieto systemy su, ako cela veda, stale vo vystavbe; v poslednych dnoch sa trebars pokusam pridat Stangove akcentove paradigmy, relativne poradie jazykovych zmien je v podstate neustale updatovane.

Na rozdiel od klasickych etymologickych slovnikov teda nejde len o encyklopedicke vymenovanie vztahov, ake mame napriklad v Skokovom ci Rejzkovom slovniku, ale aj o popis ich vzniku. Z toho dovodu su pri vzdialenejsich kognatoch casto uvadzane vacsinou starsie jazyky (napr. jazyk Avesty miesto modernej perzstiny, stara norstina miesto danciny) a tiez viacero stadii znenia v slovencine resp. jej vychodiskovych jazykoch, a to najma pred obdobiami, v ktorych sa jazyk menil velmi dynamicky. Takymi boli predovsetkym rozmach praslovanciny okolo roku 600, ktory sa spaja s vpadom Avarov; potom vznik noveho mocenskeho, hospodarskeho a kulturneho centra v Prahe v prvej polovici 10.storocia, ktore zaroven zhruba kolidovalo s upadkom Vysehradu, Nitry ci Blatenska, teda miest, ktore byvali v uzsom styku s juznymi Slovanmi; a napokon vytvorenie prvych pravopisnych noriem v ere Jana Husa ci Kralickej Biblie, ktore vsak v slovencine malo uz skor okrajovy vplyv.

Situaciu slovenciny vsak komplikuje niekolko javov. Na jednej strane bola na dnesnom Slovensku velka dialektova pestrost uz v tom 10.storoci. V stredoveku tu na rozdiel od napriklad Chorvatska prebehlo viacero migracii a, mierne povedane, rapidnych ubytkov obyvatelstva. Na druhej strane ide z historickeho hladiska - napriek upornej snahe SAV - o silne pluricentricky jazyk. V prvej polovici 19.storocia, ked zazivalo osvietenstvo najvacsi boom, prebehla rychla kodifikacia dvoch "nareci" Bernolakom a Sturom, pricom okrem nich fungovala aj evanjelicka skola vyuzivajuca jazyk Kralickej Biblie. Do vzniku prvych gymnazii v 60.rokoch sa vyuzivali v pisomnom styku tri rozne pravopisy - plus Dobrovskeho moderna cestina, latincina ako jazyk statu, nemcina ako jazyk miest, a madarcina ako novy jazyk statu. Sturova kodifikacia, koncentrujuca sa na dialekt Turca, sa v mnohych oblastiach chovala skor ako adstrat, novoprisly, druhotne uceny "spisovny" jazyk, ktory sa vyuzival predovsetkym v literature, vzdelavani a formalnom styku. V zivote krajiny mal vlastne rovnaku ulohu ako uradna madarcina ci latincina v starsich dobach. Tym padom v modernom jazyku mame zachovanych viacero prvkov, ktore jedni jazykovedci neznasaju ako "bohemizmy", a ini zas ospevuju ako dialektovu pestrost (skuste niekde napisat náklaďák !).

To vsak nebrani tomu, aby sa slovnik s cielom dat nielen prehlad o jazyku, ale aj dat pomocku k rekonstrukcii jeho "dejin" uskutocnil!

Dalo by sa spytat, na co to vlastne je? Ked je to este aj take komplikovane? Na jednej strane je tu odpoved - ide predsa o tie dejiny. Hovorit je sucast ludskej existencie, ak nie podstaty: v slovach myslime, hranice reci su hranicami nasho sveta. Pokial mozno, etymologovia sa radi pokusaju nielen o rekonstrukciu znenia, ale aj vyznamu. Koncepty ako sloboda ci dobro nevznikli z nicoho nic; otazka je, aku ulohu v tych-ktorych dobach zohravali, co za predstavy zahrnali alebo ake ciny popisovali. V beznych slovach su neraz odrazene cele pribehy, niekedy ukazujuce pestrost historie, inokedy zas hlbku mytov.

Na druhej strane vsak poznavanie svojho jazyka ma, rovnako ako akcentovy system praindoeuropciny, svoju barytonalnu aj oxytonalnu tendenciu - prizvukovanie korenov pri jednej, koncoviek a pripon pri druhej. A tak aj jedny slova nam nieco povedia o dejinach etnika, nejakeho osudoveho, historickeho spolocenstva, ved este staroslovienske ѧзъıкъ (językъ) znamenalo aj "národ". Ine slova vsak ukazuju, ako smiesne, okrajovo a nevedome vznikaju rozdiely medzi nimi. Niekedy nie je rozdiel ani po 5000 rokoch ziaden, aj ked jedna skupina sa hrdi Aristotelom, a druha sa hanbi za Meciara. Jazykove zmeny su nahodne, vacsinou okrajove; obmedzene neraz na tazkosti pri uceni sa jazyka a nepoznane javy. A zaroven, aj pri najobtiaznejsich strukturalnych rozdieloch, aj tie najmenej pribuzne jazyky su schopne najst spolocnu rec a obohatiť sa o poznatky a vydobytky svojich kultur, ako napriklad knihy.

Etymologia takto ponuka novy pohlad na historiu: dejiny porozumenia.