- /kňiha/
- výpožička: zrejme z TR *küiniγ (<- najskôr ZH kʰüen "zvitok" alebo ARM knikʿ/կնիք "pečať", obe asi z assyr. kunukku "pečať"), v CSl období, no už po III.pal., teda asi v 8.st.; uml.skr.(čiast.), fem.konc. -> CSl *kъnig-a; Havl.z.,glot. -> kniha

- (CSl *kъniga ->) OCS кънига "zvitok, nápis, písmo, epištola", кънигъı "kniha" (-> dol.luž. knigwy), BG/RU книга, SC/SL knjȉga, hor.luž. kniha
- (TR *küiniγ ->) HU könyv (<- OHu *künig; z toho asi aj PL księga), (volg.BG *küiniv ->) mordv. końov, ujg. kuin; oset. kiunugae
- LI knygà (z ORu)
- knižnica, knihovník, kníhkupectvo

- ako aj v iných starších eur.jazykoch, aj OCS výraz кънига mal širší význam, zahŕňajúci akékoľvek písané texty
- LI knygà bolo vypožičané zrejme ešte pred Saussurovym zákonom

keywords: kniha, výpožička, tech.výraz, á-osnova, podst.meno
zdroje: Rejzek, Szókincsháló, Vasmer