total descendants::47 total children::2 1 ❤️ |
ano, to o com pises je jeden smer uvazovania, ktorym sa mozno uberat - uskromnit sam seba v prospech ineho zivota. z tohto pohladu plati - "cim menej je mna samotneho, tym viac priestoru vytvaram pre druhych". touto cestu sa vybral napriklad dzinizmus - indicke nabozenstvo spojene s budhizmom. ustrednym prvkom je snaha pomocou askezy (odriekania) oslobodit ducha od tela a vymanit sa z karmy (ktorej sucastou je nevyhnutne ublizovanie inym formam zivota). inym pristupom je vnimanie sameho seba, ako nedelitelnu sucast celku. ak vnimam sam seba ako sucast celku, nevyvstava taka naliehava potreba uskromnit ci potlacit sameho seba, pretoze moje dobro je prirodzenym dobrom celku. z tohoto pristupu vychadza aj filozofia hlbokej ekologie, ktora zahrna myslienkove prudy vyzdvihujuce najma posvatnost vztahov a prepojenosti. potravinovy retazec je iba jednym zo siete vztahov, ktora rozne fragmenty spaja do jedneho celku. autori ako Gary Snyder vyzdvihovali najma potrebu uvedomenia si tychto vztahov. zabijanie zvierat a jedenie ich masa nepredstavoval problem, problemom bolo stracajuce sa vedomie suvislosti - ked clovek zabil zviera sam, bol s nim vo vztahu a mal sancu pochopit/precitit kolobeh zivota. ked vsak clovek maso kupi zabalene do folie v obchode, ma tendenciu stracat vedomie celku, prepojenosti, vzajomnych vztahov v prirode. podla mna tieto rozdielne koncepcie a nahlady na zivot uzko suvisia aj s urcitym vierovyznanim, ak aj nie priamo nabozenstvom, tak kozmologiou, sposobom akym chapeme stvorenie a nase miesto v nom. asketicke formy, ako dzinizmus, vyzdvihuju nedokonalost ci hriesnost sveta a tuzia po vyslobodeni. za prejav tejto nedokonalosti ci hriesnosti povazuju utrpenie a smrt. niektore prudy v hlbokej ekologii naopak hovoria - ak dokazeme vnimat zivot a smrt nie ako izolovane deje, ale ako sucast celku, objavime dokonalost tu a teraz. vtedy je dokonale aj to, ze sa navzajom zabijame, aby sme mohli prezit. ako napisal Robinson Jeffers: "Odtrhnutá ruka je odpudivá, a rovnako aj človek odlúčený od Zeme a hviezd a svojich dejín, či už v myšlienkach, alebo v skutočnosti, vyzerá často ohavne. Nedotknuteľnosť je celistvosť, najvyššia krása je organická celistovsť, celistvosť života a veškerenstva, božská krása vesmíru." |
| |||||||||||||||||||||||||